The Historical Forest Ferry Railway (HLÚŽ) forms an organic part of the Museum of the Kysuce Village in Nová Bystrica - Vychylovka. It is a preserved and functionally restored part of the former Kysuce-Orava Forest Railway (KOLŽ). The former Kysuce-Orava Forest Railway (KOLŽ) was established in 1926 by connecting the forest railways built in 1915-1918, the Kysuce railway from Oščadnica to Chmura (Nová Bystrica, part of Vychylovka) and the Orava railway from Lokca to Erdútka (present-day Orava Forest).

  • Latitude:     49º 23' 18,383'' N
  • Longitude:  19º 6' 46,427'' E

Historical steam and diesel locomotives, wagons, etc. are part of the HLÚŽ inventory. The Kysuce Museum is in charge of complex documentation of forest railways in Slovakia.

The connection of the two railways was made by building a connecting line from Erdútka to Chmura. After the connection, the total length of the KOLŽ reached more than 110 km, of which 61 km were the main line, the rest consisted of branch lines, which were built, cancelled, extended or shortened according to the need to transport harvested timber. The operation of the KOLŽ was terminated at the end of 1971 due to its cancellation and except for the 8 km long section Chmúra - Tanečník, which contained a valuable winding system, the rest of the line was dismantled. The system was used to overcome a greater elevation (217.69 m) over a relatively short section (air distance 1500 m).

The HLÚŽ cableway system is one of only two that have survived in Europe to the present day. In 1974, the preserved part of the cancelled KOLŽ, including the rolling stock, was taken over by the Kysucká Museum in Čadca with the intention of its functional restoration and new social use in the form of a museum railway in the ethnographic exposition. In addition to the reconstruction of the 2.7 km long part of the line in the section Chmúra - Kubátkovia, which partly passed through the area of the exposition in nature, the museum also focused on the addition of a fleet of rolling stock. After the opening of the Museum of the Kysuce Village, demonstration rides of historical trains were held on the preserved part of the railway. The railway runs during seasonal operation in the months of May - October.

The ethnographic exposition in the nature of the Kysuce Museum is located in the Chmúra valley in the cadastre of the village Nová Bystrica, part of Vychylovka, which is part of the Protected Landscape Area Kysuce.

  • Latitude: 49º 22' 55,424'' N
  • Longitude: 19º 5' 40,260'' E

In the interiors of selected objects, original equipment is installed. The exposition also includes original buildings - cholvarky - objects of seasonal shepherd dwellings, widely used in the past. The fields near the houses present the three-field farming system that was used in the Kysuce region. Preparations for the creation of the exposition in nature began shortly after the establishment of the Kysuce Museum and the foundation stone of this exposition was laid on 11 October 1974. The priority was to save the most valuable monuments of folk architecture from the villages of Riečnica and Harvelka, which were to disappear due to the construction of the Nová Bystrica water reservoir.

The ethnographic exposition seeks to reconstruct the settlement landscape and environment, presenting folk architecture and the way of life and culture of the people of Kysuce in the second half of the 19th century and the first half of the 20th century.

The greater part of the exposition built so far has been transferred from the now defunct village of Riečnica - log dwelling houses and farm buildings from the settlements of Rybovia, Do Potoka, which consists of a dwelling house with an under-built stable, a barn with a cellar, a stable with a sheepfold and a sheepfold, as well as a dwelling house with farm buildings - a barn and a sheepfold belonging to the former mayer of Riečnica, Adam Poništo.
The Kopanič settlement is represented by the homestead at Hruškuljak, which consists of two dwelling houses, a barn and a stable with a granary.

Other objects are from the village of Oščadnica - a log dwelling house with an archivolt portal dated 1806, a log eight-room building of a tavern from Korňa, a log house for forest workers from Dunajov and the Romanovia homestead with two log houses and two outbuildings from Harvelka, as well as Ragan's mill also from Harvelka.

Technical buildings are presented by a water mill and a sawmill with a half-timbered structure from the village of Klubina. Among the religious buildings there is a brick chapel from the first quarter of the 19th century from Zborov nad Bystrica and a cemetery with metal crosses, representing the cemeteries in Kysuce at the beginning of this century.

 

Radoľa Manor is one of the few Renaissance monuments in Kysuce and the only preserved noble residence. It was built in the 16th century, the first written mention dates back to 1575.

  • Latitude: 49º 17' 43,435'' N
  • Longitude: 18º 47' 17,165'' E

Originally it was a square two-storey building with one living space on the ground floor and one on the first floor, i.e. more like a residential tower, which originated in the Middle Ages, probably fortified with a fortified wall. Its Renaissance character is evidenced by the windows with tracery and moulded cornices above the windows, the cross vault with a cresting in the middle, the mounded vault with lunettes and the original corner painted quoins. Renaissance plaster was discovered, and the mansion also had a sundial.

The manor house was built by the Suňog family, the owners of the Budatín manor, to which Radoľa and part of Kysuce belonged. In 1658, a large manor was mentioned here, where 50 cows, 25 chickens, 10 turkeys, 15 geese, 5 peacocks, 30 pigs and around 800 Welsh cattle were kept. The manor included barns, a fruit garden, a cabbage garden, a brewery, two hop farms, a mill, a sawmill and also two ponds with carp, pike and charr. At the end of the 17th century and the beginning of the 18th century, the manor house was evidently occupied by Gaspar III. Suňog, who had the manor rebuilt. At that time, stables and a storage room for carriages and wagons are mentioned next to the manor house. At the end of the 18th century, the Čáki family became the new owners of the manor and the whole estate.

In the later period the manor house served for residential purposes, in the 1970s it was reconstructed and since 1983 the Kysuce Museum has had its expositions and exhibition halls here. In the underground there is an exposition The World of Ancient Ancestors, presenting the most important archaeological sites in Kysuce, including a replica of a small mammoth and an original mammoth tooth on display. One part of the exposition is dedicated to the Lusatian culture from the Bronze Age, another part represents the Iron Age in Kysuce - the period of the Púchov culture. The third part is devoted to the medieval period and research on the church and cemetery in Radoľa - Koscelisko

On the first floor there is an exposition of bourgeois housing in Kysuce, where visitors will see furniture and home accessories from the second half of the 19th to the first half of the 20th century, including Art Nouveau and "art deco" - for example, a living room bedroom from Kysucké Nové Mesto in historicist style from the last third of the 19th century, and a living room from Kysucké Nové Mesto from the last third of the 19th century. In the last half of the 19th century, a Biedermeier-style sofa set, an Art Nouveau bedroom, a dining room, paintings, as well as a 19th-century upright piano, "Rosenthal" porcelain, a coffee machine from the 1920s, and old toys, etc.

In addition, various exhibitions are held in the manor house, lectures and presentations are organised for schools, and creative workshops are held. Among the most famous events is the Radoľa Fair, which the museum organises in cooperation with the municipality of Radoľa.

The Kysuce Museum is a specialised regional cultural institution focusing on the purposeful collection, protection, scientific and professional processing and access to material documents with a focus on museum documentation of the development of nature and society, science and technology, culture and art in the territory of Kysuce, from the first traces of settlement to the present day.

  • Latitude:     49º 26' 23,476″ N
  • Longitude:  18º 47' 22,215″ E

The first concept of a museum exposition of the region was developed in 1932 by Ľudovít Janota and he proposed to install it in Palárik's house. In the interwar period, collections of material documents from the social development of Kysuce were also collected, but they have not been preserved in a coherent form.

The museum was founded on 1 October 1971 as the District Museum of Local History in Čadca, with effect from 1 January 1972. In order to save and restore the most valuable monuments of folk architecture, preparations for the construction of an exposition of folk architecture and housing in Kysuce began shortly after the establishment of the museum.

Initially, the museum substituted and preferred the tasks of monument care and nature conservation, or activities in the field of interest-oriented local history work. The year 1974, when the name was changed to the Kysuce Museum, can be considered a significant turning point. In this period, the systematic creation of ethnographic collections and their professional processing began and the first exhibition from the museum's collections was prepared. In the second half of the 1970s, it was possible to build up the basic collection of the museum by intensive acquisition activities in the field. During this period, a significant fact was the formation of the Museum's Scientific Council, composed of representatives of some institutes of the Slovak Academy of Sciences, central museums and other institutions.

 

 

Vážení návštevníci,

Múzeum Čadca, Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou a Kaštieľ Radoľa

budú v piatok 15. 9. 2023 zatvorené.

 Otvorené bude Múzeum kysuckej dediny a historická lesná úvraťová železnička vo Vychylovke.

 Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na Vás v skanzene!

Ďakujeme za pochopenie.

Kysucké múzeum  je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.

  • Latitude:     49º 26' 23,476″ N
  • Longitude:  18º 47' 22,215″ E

Prvú koncepciu múzejnej expozície regiónu vypracoval v roku 1932 Ľudovít Janota a navrhol ju inštalovať v Palárikovom dome. V medzivojnovom období sa zhromažďovali aj súbory hmotných dokladov zo spoločenského vývoja Kysúc, ktoré sa však v ucelenej forme nezachovali.

Múzeum bolo založené 1. októbra 1971 ako Okresné vlastivedné múzeum v Čadci, s účinnosťou od 1. januára 1972. V záujme záchrany a obnovy najcennejších pamiatok ľudového staviteľstva, začali sa už krátko po vzniku múzea prípravy na začatie výstavby expozície ľudového staviteľstva a bývania Kysúc. Múzeum spočiatku suplovalo a preferovalo úlohy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, prípadne činnosti na úseku záujmovej vlastivednej práce, a to všetko na úkor rozvoja vlastných špecifík múzejnej práce.

Za významné prelomové obdobie možno považovať rok 1974, kedy došlo k zmene názvu na Kysucké múzeum. V tomto období sa začalo so systematickým vytváraním etnografických zbierok, ich odborným spracovaním a bola pripravená prvá výstava zo zbierkových fondov múzea. V druhej polovici 70-tych rokov sa podarilo vybudovanie základného zbierkového fondu múzea intenzívnou akvizičnou činnosťou priamo v teréne. V tomto období bolo významnou skutočnosťou utvorenie vedeckej rady múzea, zloženej zo zástupcov niektorých ústavov Slovenskej akadémie vied, centrálnych múzeí a ďalších inštitúcií. Jej význam spočíval v posudzovaní ročných, päťročných a perspektívnych plánov činnosti múzea, ale i v hodnotení ich plnenia z hľadiska potrieb regionálneho vlastivedného bádania, potrieb vedeckého poznania a využívania získaných poznatkov v spoločenskej praxi, hlavne vo výchovnom pôsobení na návštevníka. Vedecká rada sa až do roku 1997 pravidelne vyjadrovala k dôležitým materiálom a projektom na všetkých úsekoch práce múzea. Od roku 2008 vedecká rada slúži ako poradný a iniciatívny orgán riaditeľa pri riešení základných koncepčných otázok múzejnej práce a vyjadruje sa k ročným a perspektívnym plánom a k zhodnoteniu činnosti Kysuckého múzea vo vedecko-výskumnej, akvizičnej, výstavnej a expozičnej činnosti, v oblasti obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok a v oblasti systémového riešenia činnosti a prevádzky Skanzenu a Historickej lesnej úvraťovej železnice v Novej Bystrici – Vychylovke.

Od roku 1998 bola základná profilácia múzea rozšírená o užšiu špecializáciu – múzejnú dokumentáciu historického vývoja lesných železníc na Slovensku, t. j. zaniknutej a prekonanej etapy vo vývoji lesnej dopravy na Slovenku.

 

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

  • Latitude: 49º 22' 55,424'' N
  • Longitude: 19º 5' 40,260'' E

Prípravy na vznik expozície v prírode sa začali krátko po vzniku Kysuckého múzea a základný kameň tejto expozície bol položený 11. 10. 1974. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica.

Do roku 1981, kedy bola sprístupnená prvá časť expozície, sa vybudovalo 22 z celkove plánovaných 69 objektov expozície múzea v prírode. Národopisná expozícia sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny a životného prostredia, s prezentáciou ľudovej architektúry a spôsobu života i kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia.

Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica - zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami - stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa.

Kopaničiarske osídlenie reprezentuje usadlosť u Hruškuliaka, ktorú predstavujú dva obytné domy, stodola a maštaľ so sýpkou.
Ďalšie objekty sú z obcí Oščadnica - zrubový obytný dom s archivoltovým portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt Krčmy z Korne, zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.

Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina. Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovovými krížmi, predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia.

V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou expozície sú i pôvodné stavby - cholvarky - objekty sezónnych pastierskych obydlí, hojne využívané v minulosti. Políčka pri domoch prezentujú trojpoľný systém hospodárenia, ktorý bol zaužívaný na Kysuciach.

Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii je každoročne v mesiacoch máj - október, kedy múzeum ponúka návštevníkom množstvo nedeľných tematických programov s ukážkami tradičných výrobných techník a dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície v podaní folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb kysuckého regiónu.

Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ) tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice (KOLŽ), ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v roku 1915 - 1918, kysuckej - z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej - z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej).

  • Latitude:     49º 23' 18,383'' N
  • Longitude:  19º 6' 46,427'' E

Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo vybudovaním spojovacej trate z Erdútky do Chmúry. Po spojení dosiahla celková dĺžka KOLŽ vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zbytok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvozu vyťaženého dreva.

Prevádzka na KOLŽ bola ukončená na konci roku 1971 z dôvodu jej zrušenia a okrem 8 km dlhého úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal cenný úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná. Pomocou úvraťového systému sa prekonávalo väčšie prevýšenie (217,69 m) na pomerne krátkom úseku (vzdušná vzdialenosť 1500 m). Úvraťový systém HLÚŽ je jeden z dvoch, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe.
V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ, vrátane koľajových vozidiel do správy Kysucké múzeum v Čadci so zámerom jej funkčnej obnovy a nového spoločenského využitia formou múzejnej železnice v národopisnej expozícii. Popri rekonštrukcii 2,7 km dlhej časti trate v úseku Chmúra - Kubátkovia, ktorá sčasti prechádzala cez areál expozície v prírode, sa múzeum zameralo aj na doplnenie parku koľajových vozidiel. Po začatí prevádzky Múzea kysuckej dediny sa na zachovanej časti železnice uskutočňovali ukážkové jazdy historických vlakov.

Po generálnej oprave trate v úseku Kubátkovia - Beskyd, zachovanej a funkčne obnovenej časti železnice, ktorá od roku 1991 nesie názov Historická lesná úvraťová železnica, začala od roku 1995 úradne povolená osobná doprava v úseku Kubátkovia - Chmúra - 1. úvrať, čím začala HLÚŽ plniť funkciu múzejnej železnice a stala sa samostatnou expozíciou Kysuckého múzea. Zachovaný úsek bývalej KOLŽ o dĺžke 8 km medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) s unikátnym úvraťovým systémom, bol ako technická pamiatka vyhlásený v roku 1991 za národnú kultúrnu pamiatku SR. V správe Kysuckého múzea je úsek od stanice Kubátkovia (0,0 km) po sedlo Beskydu (7,64 km), tj úsek ležiaci na území regionu Kysuce.

Funkcie HLÚŽ:

  • dokumentačno-prezentačná, t. j. zachovanie dokumentu z dejín lesnej dopravy a techniky, ako aj jeho múzejná prezentácia
  • prevádzková funkcia na prepravu návštevníkov skanzenu

Súčasťou inventára HLÚŽ sú historické parné a motorové rušne, vozne a pod. Kysucké múzeum je poverené komplexnou dokumentáciou lesných železníc na Slovensku. Železnica premáva počas sezónnej prevádzky v mesiacoch máj - október.

Kaštieľ Radoľa je jednou z mála renesančných pamiatok na Kysuciach a jediné zachované šľachtické sídlo. Postavený bol v 16. storočí, prvú písomnú zmienku máme z roku 1575.

  • Latitude: 49º 17' 43,435'' N
  • Longitude: 18º 47' 17,165'' E

Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obytným priestorom na prízemí  a na poschodí, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku, zrejme opevnená hradobným múrom. Jeho renesančný charakter dokazujú okná so šambránami a plastickými nadokennými rímsami, krížová klenba s hrebienkovou výzdobou uprostred, valená klenba s lunetami a pôvodné nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola renesančná omietka, na kaštieli sa nachádzali i slnečné hodiny.

Kaštieľ nechali postaviť Suňogovci, majitelia Budatínskeho panstva, do ktorého Radoľa aj s časťou Kysúc patrila. V roku 1658 sa tu spomína veľký majer, kde sa chovalo 50 kráv, 25 sliepok, 10 moriek, 15 husí, 5 pávov, 30 svíň a okolo 800 kusov valašského dobytka. K majeru patrili stodoly, ovocná záhrada, kapustná záhrada, pivovar, dve chmeľnice, mlyn, píla a tiež dva rybníky s kaprami, šťukami a hlavátkami. Na konci 17. a začiatkom 18. storočia v kaštieli preukázateľne žil Gašpar III. Suňog, ktorý nechal kaštieľ prestavať. Pri kaštieli sa vtedy spomínajú stajne a úschovňa kočov a vozov. Na konci 18. storočia sa novými majiteľmi kaštieľa i celého panstva stali Čákiovci.

V neskoršom období slúžil kaštieľ na obytné účely, v sedemdesiatych rokoch prebehla rekonštrukcia a od roku 1983  tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum. V podzemí sa nachádza expozícia Svet dávnych predkov, predstavujúca najvýznamnejšie archeologické lokality na Kysuciach, aj s replikou malého mamutka a vystaveným originálnym mamutím zubom. Jedna časť expozície je venovaná lužickej kultúre z doby bronzovej, ďalšia predstavuje dobu železnú na Kysuciach - obdobie púchovskej kultúry. Tretia časť je venovaná stredovekému obdobiu a výskumu kostola a cintorína v Radoli - Koscelisku
Na poschodí je inštalovaná expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach, kde návštevníci uvidia nábytok a bytové doplnky od druhej polovice 19. až prvej polovice 20. storočia vrátane secesie a „artdeca“  - napríklad obývaciu spálňu z Kysuckého Nového Mesta v historizujúcom štýle z poslednej tretiny 19. storočia, sedaciu súpravu v biedermeierovom štýle, secesnú spálňu, jedáleň, obrazy, ale i pianíno z 19. storočia, porcelán zn. „Rosenthal,“ kávovar z 20. tych rokov 20. storočia alebo tiež staré hračky a pod.

Okrem toho sa v kaštieli konajú rôzne výstavy, pre školy sa organizujú prednášky a prezentácie, tvorivé dielne. Medzi najznámejšie podujatia patrí napr. Radoľský jarmok (vždy 5. 7.), ktorý múzeum organizuje v spolupráci s obcou Radoľa.