Vysunutú expozíciu – Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke navštívilo v máji 2013 4.095 návštevníkov. Pre porovnanie v roku 2010 to bolo 2.745, v roku 2011 bolo otvorenie sezónnej prevádzky pre výstavbu stanice Skanzen posunuté a návštevnosť klesla na 252 návštevníkov, v roku 2012  navštívilo skanzen  2.321 návštevníkov.
     Na Historickej lesnej úvraťovej železnici sa v mesiaci máj 2013 odviezlo 6.070 cestujúcich. V roku 2010 to bolo 2.403, v roku 2011 pre vyššie uvedené dôvody len 296 a v roku 2012  2.183 cestujúcich.
     Tento počet návštevníkov predstavuje rekord v návštevnosti od vzniku uvedených expozícií Kysuckého múzea v Čadci, organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Dúfame, že nám zachováte svoju priazeň aj do budúcnosti s tým, že pracovníci Kysuckého múzea vám budú pripravovať pestrý a bohatý kultúrny program.

Darina Hnidková

Kysucké múzeum

     Kysucké múzeum v Čadci patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a vlastní štyri vysunuté expozície, medzi ktoré patrí aj Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťová železnica Nová Bystrica – Vychylovka. Nedeľa 2. júna 2013 patrila našim deťom. Rodičia so svojimi deťmi slávili sviatok, ktorý je uznávaný na celom svete. Ani pracovníci Kysuckého múzea nezabudli na deti nielen z Kysúc, ale aj z iných kútov Slovenska. V spolupráci s Lesmi Slovenskej republiky, závod Čadca pripravili bohatý  zábavno – poučný  súťažný program, v ktorom si vyskúšalo svoju zručnosť, šikovnosť a vedomosti okolo dvesto detí. Celé  podujatie obohatili svojimi  rozprávkovými kostýmami pracovníci múzea.  O čertovsky dobrú jazdu  sa postarali  čert, ktorý riadil parný rušeň U 34  a čertica, ktorá oboznámila cestujúcich o histórii železnice. Celú jazdu mal pod kontrolou  brzdár – kominár. V pokladni sedela vždy s milým pohľadom a úsmevom na tvári Červená čiapočka.  Pri pokladni Maková panenka rozdávala lístky na súťažne disciplíny a informovala o pravidlách súťaží. Drevorubačské posilnenie - chlieb s masťou a cibuľou - mali možnosť  návštevníci ochutnať od šaša v  richtárovom dome. Chrumkavé kapustniaky U Rybov ponúkala Pipi dlhá pančucha. Svadobný dom voňal štrúdlami od mladuchy a na lúke Jánošík s Aničkou, hájnikom a trpaslíkom varili kotlíkový guláš. O ozvučenie sa postaral Mexičan a Santa Klaus s čerticou riadili celý priebeh podujatia.     
     Veľkým oživením programu boli členovia skupiny Sokoliarsky dvor ASTUR so svojimi dravcami z Červeného Kameňa a váľanie mája v podaní FS Dolinka z Novej Bystrice. Nechýbala svätá omša  s poďakovaním za deti - dar, ktorý dáva životu zmysel. Aj keď slniečko v popoludňajších hodinách vystriedal dážď, neodradilo to  trpezlivo  čakajúce deti na vyhodnotenie  podujatia spojené s odovzdávaním skvelých darčekov a cien. Riaditeľ lesov Ing. Milan Berešík odovzdal 128 cien. Medzi najexkluzívnejšie patrili let nad Kysucami, ktorý sponzoroval Ing. Stanislav Machovčák zo Staškova a rekreačný pobyt v chate Vyhňa vo Vychylovke  od Pavla Kolena z Vychylovky.   
     Touto cestou by  sme sa chceli poďakovať všetkým sponzorom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli vecne alebo finančne na toto podujatie. Tento sviatočný deň navštívilo skanzen 618  a železničku 570 návštevníkov.

Darina Hnidková
Kysucké múzeum v Čadci

            Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke (ďalej  HLÚŽ) je jednou z expozícií v prírode Kysuckého múzea v Čadci, ktoré každoročne priláka niekoľko desaťtisíc návštevníkov. V roku 2012  odviezla táto kultúrna pamiatka úctihodných 40-tisíc záujemcov.

            Štvrtok 23. máj 2013 sa zapíše do kroniky  národnej kultúrnej pamiatky  - HLÚŽ.  V stanici Skanzen Múzea kysuckej dediny Nová Bystrica – Vychylovka už od obeda pobehovali rušňovodiči, zamestnanci a vedúca správy Janka Berešová, ktorí  netrpezlivo očakávali príchod veľkého ťahača, na ktorom sa vynímala  nablýskaná parná lokomotíva U.34.  Veľký zážitok zažili aj občania bystrickej doliny a návštevníci, ktorí sa  práve nachádzali v priestoroch skanzenu. Mali možnosť  zúčastniť sa  veľkého divadla - skladania   9 - tonovej parnej lokomotívy na koľajnice, ktorú doviezli po generálnej oprave z Vrútok. Veď po dlhých štyroch rokoch vďaka Žilinskému samosprávnemu kraju budú mať možnosť návštevníci a zanietenci železníc sa opäť zviesť vo vyhliadkovom vagóniku ťahaným parnou lokomotívou U. 34 /1909/, ktorá je staršou sestrou U.45/ 1916/.

            Históriu a technické údaje  parných mašín ozrejmila Janka Berešová: „Obidve lokomotívy boli vyrobené v Maďarských strojárňach MÁV a preto  majú  aj názvy „Malá a Veľká Maďarka“. U.34  patrí medzi najstaršie funkčné  lokomotívy na Slovensku. Pôvodne zvážala drevo na Čiernom Balogu.

V roku 1975 ju Kysucké múzeum v Čadci  odkúpilo  za cenu šrotu (16 000,- Kčs) a lokomotívka bola daná do opravy  do Švermových železiarní v Podbrezovej. Po oprave  bola dovezená v roku 1977  do Múzea kysuckej dediny, ktoré sa stalo jej domovom. Je to dvojvalcová tendrová lokomotíva s troma nápravami o výkone 60 konských síl. Hmotnosť prázdnej lokomotívy  je 9.85 ton, služobná hmotnosť 12.9 ton, dĺžka mašiny 54 000 mm, šírka 2 130 mm, priemer valcov 250 mm, zdvih piestov 300 mm a tlak pary 12 kg/m²“.

          Historička Kysuckého múzea v Čadci Mgr. Veronika Pauková načrela do minulosti: „Počas prevádzkovania pôvodnej Kysuckej lesnej železnice a neskoršej Kysucko-oravskej lesnej železnice boli využívané rušne viacerých spoločností, pričom však prevládali parné lokomotívy. Využívali sa napr. rušne nemeckej spoločnosti Krauss či podniku Českomoravská Kolben Daněk (známy pod skratkou ČKD). Možno spomenúť i ďalšiu  nemeckú spoločnosť Henschel und Sohn, ktorá svojho času zastávala v danom odvetví jednu z kľúčových pozícií. Okrem toho sa na KOLŽ využívali medzi iným i lokomotívy spomínanej MÁV. V danom prípade šlo konkrétne o rušne MÁV 4281/1916, MÁV 4282/1916 a v neskoršom období si tu našla svoje miesto i MÁV 2211/1908.“

            Pozývame všetkých milovníkov železničiek, ale i ostatných priateľov histórie, a prajeme krásny zážitok.

Žilinský samosprávny kraj, Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci s Považským múzeom v Žiline pripravili pre návštevníkov radoľského kaštieľa výstavu "FEUDÁLI HORNÉHO POVAŽIA", prezentujúcu dejiny feudálnych panstiev a rodov.

V priebehu 13. – 14. storočia vzniklo na hornom Považí niekoľko hradov, okolo  ktorých sa sformovali hradné panstvá. Na začiatku  14. storočia sa stali súčasťou dŕžavy Matúša Čáka Trenčianskeho, po jeho smrti pripadli opäť do kráľovských rúk. Panovník ich striedavo dával do užívania svojim prívržencom, postupne sa tieto panstvá stali majetkom významných feudálnych rodov.

Majiteľmi Starohradského panstva sa stali PONGRÁCOVCI. Pochádzali z Liptova. Najvýznamnejším príslušníkom rodu bol Pongrác zo Sv. Mikuláša, ktorý Starý hrad získal v polovici 15. storočia, kedy patril medzi najmocnejších oligarchov v krajine. Pongrácovci (spolu so spríbuznenými rodinami) vlastnili toto panstvo až do roku 1945.

V roku 1536 prešli panstvá Bytča a Hričov do rúk TURZOVCOV, ktorí získali aj Lietavu. Juraj Turzo, manžel Alžbety Coborovej, patril k najvýznamnejším šľachticom svojej doby. Bojoval proti Turkom, stal sa kapitánom preddunajských vojsk. Hoci bol evanjelikom, stál na strane habsburského dvora. V roku 1598 sa stal radcom Rudolfa II., ktorý ho o rok neskôr vyznamenal titulom kráľovský pohárnik. V roku 1606 sa stal dedičným županom Oravskej stolice. Povýšený bol do grófskeho stavu. V roku 1609 dosiahol hodnosť uhorského palatína, ktorým zostal až do svojej smrti v roku 1616.

Juraj Thurzo mal sedem dcér a jedného syna Imricha. Imrich získal základné vzdelanie doma pod vedením bytčianskych gymnaziálnych profesorov. Študoval vo Wittenbergu. Oženil sa s Kristínou Ňáriovou. Stal sa hlavným županom Oravskej stolice a kráľovským sudcom. Na rozdiel od svojho otca, verného cisárskemu dvoru, Imrich Thurzo bol stúpencom, radcom a jedným z vojenských veliteľov Gabriela Betlena a ako taký sa zúčastňoval významných rokovaní. Zomrel ako 23 ročný počas mierových rokovaní v Mikulove v roku 1621. Po jeho smrti sa majiteľom Bytče stali Esterháziovci.