Aj keď mamuty,  títo dávnovekí príbuzní slonov vyhynuli na konci poslednej ľadovej doby  približne pred dvadsaťtisíc rokmi, môžeme v súčasnosti obdivovať ich rekonštrukciu v múzeách. Zatiaľčo až donedávna bolo možné tieto srstnaté  kolosy vidieť iba v prírodovedných expozíciách v Paríži, Budapešti, Prahe, Brne či  Bratislave, autentická rekonštrukcia mamutieho mláďaťa sa nedávno stala pýchou Kysuckého múzea inštalovanou v kaštieli Radoľa.

Unikát na území Žilinského kraja

Všetko sa začalo myšlienkou modernizovať expozíciu Starších dejín Kysúc v radoľskom kaštieli: „Prvoradým úmyslom bolo niekoľko desiatok rokov uväznené exponáty v mohutných a zažltnutých vitrínach prezentovať omnoho prirodzenejším a hravejším spôsobom, keďže medzi návštevníkov kaštieľa patria hlavne deti“, vysvetľuje Róbert Cabúk z Kysuckého múzea. „Cieľom bolo vytvoriť priestor, ktorý po prekročení prahu expozičnej miestnosti prenesie návštevníka do dôb pravekých ľudí a mamutov.“           

V júni 2007 sa v Martine skončila výstava Slovenského národného múzea „Stratený svet mamutov“ a do Bratislavy sa tak vrátila aj kópia pravekého chobotnatca s mláďaťom, čím – obrazne povedané - mamuty po druhýkrát „odišli“ z územia dnešného Žilinského kraja. A keď si k tomu pripočítame fantastický nález časti mamutieho kla v koryte Kysuce 26. júna toho istého roku, nečudo, že sa pracovníci Kysuckého múzea podujali na neľahkú úlohu rekonštruovať niekdajšieho kráľa arktických stepí.

„Začali sa veľké štúdie, zisťovali sme všetko o živote mamutov, stavbe tela a jeho jednotlivých častí so snahou priblížiť sa čo najviac reálnej podobe mamuta“, hovorí R. Cabúk. „Nasledovali prvé náčrty, kresby a výpočty. Výstavný priestor a jeho nízky strop nám však nedovolil vytvoriť mamuta s rozmermi dospelého jedinca,  preto sme sa rozhodli pre mláďa.“

Staršia doba kamenná –paleolit  2 mil. – 8200 pred n. l.

    Mozaika najstaršieho osídlenia územia Kysúc je relatívne skromná, ale napriek tomu, že sa tu doteraz nepodarilo objaviť úplne najstaršie doklady prítomnosti človeka v staršej dobe kamennej určité náznaky už jestvujú. Prvé nálezy kostrových zvyškov pleistocénnych živočíchov v Krásne nad Kysucou a v Starej Bystrici v štrkových nánosoch - mamutích zubov, kostí srstnatého nosorožca aj pratura umožňujú predpokladať, že v neďalekej vzdialenosti mohli byť tieto zvieratá ulovené vtedajšími lovcami. Nálezy patinovaného pazúrikového odštepu z Ochodnice a nález z Krásna nad Kysucou možno považovať za dôkaz trasy, ktorou sa tieto nástroje dostávali z územia severne od Karpát do Žilinskej kotliny, kde sa zistilo sídlisko, resp. sezónna stanica paleolitických lovcov z množstvom nástrojov vyrobených zo severského pazúrika. Je možno len otázkou času, keď sa podobné sídlisko objaví priamo aj na území Kysúc. V opačnom prípade môžeme uvažovať aj o tom, že lovci usadení na sezónnej stanici v Žiline–Závodí v polohe Zápotočie, lovili vtedajšiu studenomilnú faunu aj na území Kysúc, pretože ako cez Kysuce prichádzala surovina na výrobu nástrojov, tak isto sem prúdili aj stáda vtedajších lovných zvierat a pohybovali sa po tom istom teréne.