Kaštieľ Radoľa
radola_upravene Kaštieľ Radoľa  patrí  medzi  najstaršie  kultúrne pamiatky na Kysuciach.  Okolnosti  stavby  kaštieľa sú  zatiaľ  dosť  nejasné.  Poznatky  z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia.

Latitude:     49º 17' 43,435'' N

Longitude:  18º 47' 17,165'' E

Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obytným priestorom v každom podlaží, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku.  V druhej polovici 17. storočia došlo k prestavbe objektu, zrejme v súvislosti s rozvojom majera, ktorého objekt kaštieľa sa stal centrom.

 

Čítať celý článok...

Kultúrne leto

kulturneleto

 

Výstava Feudáli Horného Považia v Kaštieli Radoľa

plagatfeudaliŽilinský samosprávny kraj, Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci s Považským múzeom v Žiline pripravili pre návštevníkov radoľského kaštieľa výstavu "FEUDÁLI HORNÉHO POVAŽIA", prezentujúcu dejiny feudálnych panstiev a rodov.

V priebehu 13. – 14. storočia vzniklo na hornom Považí niekoľko hradov, okolo  ktorých sa sformovali hradné panstvá. Na začiatku  14. storočia sa stali súčasťou dŕžavy Matúša Čáka Trenčianskeho, po jeho smrti pripadli opäť do kráľovských rúk. Panovník ich striedavo dával do užívania svojim prívržencom, postupne sa tieto panstvá stali majetkom významných feudálnych rodov.

Majiteľmi Starohradského panstva sa stali PONGRÁCOVCI. Pochádzali z Liptova. Najvýznamnejším príslušníkom rodu bol Pongrác zo Sv. Mikuláša, ktorý Starý hrad získal v polovici 15. storočia, kedy patril medzi najmocnejších oligarchov v krajine. Pongrácovci (spolu so spríbuznenými rodinami) vlastnili toto panstvo až do roku 1945.

V roku 1536 prešli panstvá Bytča a Hričov do rúk TURZOVCOV, ktorí získali aj Lietavu. Juraj Turzo, manžel Alžbety Coborovej, patril k najvýznamnejším šľachticom svojej doby. Bojoval proti Turkom, stal sa kapitánom preddunajských vojsk. Hoci bol evanjelikom, stál na strane habsburského dvora. V roku 1598 sa stal radcom Rudolfa II., ktorý ho o rok neskôr vyznamenal titulom kráľovský pohárnik. V roku 1606 sa stal dedičným županom Oravskej stolice. Povýšený bol do grófskeho stavu. V roku 1609 dosiahol hodnosť uhorského palatína, ktorým zostal až do svojej smrti v roku 1616.

Juraj Thurzo mal sedem dcér a jedného syna Imricha. Imrich získal základné vzdelanie doma pod vedením bytčianskych gymnaziálnych profesorov. Študoval vo Wittenbergu. Oženil sa s Kristínou Ňáriovou. Stal sa hlavným županom Oravskej stolice a kráľovským sudcom. Na rozdiel od svojho otca, verného cisárskemu dvoru, Imrich Thurzo bol stúpencom, radcom a jedným z vojenských veliteľov Gabriela Betlena a ako taký sa zúčastňoval významných rokovaní. Zomrel ako 23 ročný počas mierových rokovaní v Mikulove v roku 1621. Po jeho smrti sa majiteľom Bytče stali Esterháziovci.

Čítať celý článok...
 

Odkaz Cyrilometodskej tradície - Stála expozícia

thumb_cm_13thumb_cm_4Nová stála expozícia Vás prenesie do čias Veľkomoravskej ríše, do čias misie solúnskych bratov - sv. Cyrila a Metoda, prenesie Vás do čias počiatkov christianizácie v liturgickej staroslovienčine a rodiaceho sa duchovného bohatstva z odkazu solúnskych bratov pre nás všetkých. Expozícia zachytáva prelomové okamihy meniace dejiny vývoja nášho národa a vývoj kresťanstva na našom území.

V expozícii uvidíte:

- výjavy s postavami v životnej veľkosti z čias Veľkomoravskej ríše

- postavy vierozvestcov v liturgických odevoch, veľkomoravských bojovníkov v zbroji a starosloviensku rodinu s dieťaťom v náznakovom obydlí s vybavením

- modely sakrálnej architektúry : veľkomoravský kostol – rekonštrukciu rotundy v Ducovom pri Piešťanoch a veľkomoravský kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch považovaný za jeden z najstarších podnes stojacich kostolov na Slovensku

- trojrozmerné modely prvého slovanského písma – hlaholiky

- listinár a zaujímavé informácie o samotnej misii na území Veľkomoravskej ríše

„Lebo Rastislav, moravské knieža, na Božie vnuknutie poradil sa s kniežatami svojimi Moravanmi a vyslal posolstvo k cisárovi Michalovi.“

Čítať celý článok...
 

Prvý kysucký mamut je mláďaťom

Sample ImageAj keď mamuty,  títo dávnovekí príbuzní slonov vyhynuli na konci poslednej ľadovej doby  približne pred dvadsaťtisíc rokmi, môžeme v súčasnosti obdivovať ich rekonštrukciu v múzeách. Zatiaľčo až donedávna bolo možné tieto srstnaté  kolosy vidieť iba v prírodovedných expozíciách v Paríži, Budapešti, Prahe, Brne či  Bratislave, autentická rekonštrukcia mamutieho mláďaťa sa nedávno stala pýchou Kysuckého múzea inštalovanou v kaštieli Radoľa.

Unikát na území Žilinského kraja

Všetko sa začalo myšlienkou modernizovať expozíciu Starších dejín Kysúc v radoľskom kaštieli: „Prvoradým úmyslom bolo niekoľko desiatok rokov uväznené exponáty v mohutných a zažltnutých vitrínach prezentovať omnoho prirodzenejším a hravejším spôsobom, keďže medzi návštevníkov kaštieľa patria hlavne deti“, vysvetľuje Róbert Cabúk z Kysuckého múzea. „Cieľom bolo vytvoriť priestor, ktorý po prekročení prahu expozičnej miestnosti prenesie návštevníka do dôb pravekých ľudí a mamutov.“           

V júni 2007 sa v Martine skončila výstava Slovenského národného múzea „Stratený svet mamutov“ a do Bratislavy sa tak vrátila aj kópia pravekého chobotnatca s mláďaťom, čím – obrazne povedané - mamuty po druhýkrát „odišli“ z územia dnešného Žilinského kraja. A keď si k tomu pripočítame fantastický nález časti mamutieho kla v koryte Kysuce 26. júna toho istého roku, nečudo, že sa pracovníci Kysuckého múzea podujali na neľahkú úlohu rekonštruovať niekdajšieho kráľa arktických stepí.

„Začali sa veľké štúdie, zisťovali sme všetko o živote mamutov, stavbe tela a jeho jednotlivých častí so snahou priblížiť sa čo najviac reálnej podobe mamuta“, hovorí R. Cabúk. „Nasledovali prvé náčrty, kresby a výpočty. Výstavný priestor a jeho nízky strop nám však nedovolil vytvoriť mamuta s rozmermi dospelého jedinca,  preto sme sa rozhodli pre mláďa.“

Čítať celý článok...
 

Najstaršie osídlenie územia Kysúc

Staršia doba kamenná –paleolit  2 mil. – 8200 pred n. l.

    Mozaika najstaršieho osídlenia územia Kysúc je relatívne skromná, ale napriek tomu, že sa tu doteraz nepodarilo objaviť úplne najstaršie doklady prítomnosti človeka v staršej dobe kamennej určité náznaky už jestvujú. Prvé nálezy kostrových zvyškov pleistocénnych živočíchov v Krásne nad Kysucou a v Starej Bystrici v štrkových nánosoch - mamutích zubov, kostí srstnatého nosorožca aj pratura umožňujú predpokladať, že v neďalekej vzdialenosti mohli byť tieto zvieratá ulovené vtedajšími lovcami. Nálezy patinovaného pazúrikového odštepu z Ochodnice a nález z Krásna nad Kysucou možno považovať za dôkaz trasy, ktorou sa tieto nástroje dostávali z územia severne od Karpát do Žilinskej kotliny, kde sa zistilo sídlisko, resp. sezónna stanica paleolitických lovcov z množstvom nástrojov vyrobených zo severského pazúrika. Je možno len otázkou času, keď sa podobné sídlisko objaví priamo aj na území Kysúc. V opačnom prípade môžeme uvažovať aj o tom, že lovci usadení na sezónnej stanici v Žiline–Závodí v polohe Zápotočie, lovili vtedajšiu studenomilnú faunu aj na území Kysúc, pretože ako cez Kysuce prichádzala surovina na výrobu nástrojov, tak isto sem prúdili aj stáda vtedajších lovných zvierat a pohybovali sa po tom istom teréne.
Sample Image Sample Image Sample Image Sample Image Sample Image
Čítať celý článok...
 


zsk_logo
Zriaďovateľ
eu
 logo_pl_sk logo_sk_cz  trenc_sam_kraj
Správca Fondu mikroprojektov
SR-ČR 2007-2013