Žilinský samosprávny kraj, Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci s Považským múzeom v Žiline pripravili pre návštevníkov radoľského kaštieľa výstavu "FEUDÁLI HORNÉHO POVAŽIA", prezentujúcu dejiny feudálnych panstiev a rodov.

V priebehu 13. – 14. storočia vzniklo na hornom Považí niekoľko hradov, okolo  ktorých sa sformovali hradné panstvá. Na začiatku  14. storočia sa stali súčasťou dŕžavy Matúša Čáka Trenčianskeho, po jeho smrti pripadli opäť do kráľovských rúk. Panovník ich striedavo dával do užívania svojim prívržencom, postupne sa tieto panstvá stali majetkom významných feudálnych rodov.

Majiteľmi Starohradského panstva sa stali PONGRÁCOVCI. Pochádzali z Liptova. Najvýznamnejším príslušníkom rodu bol Pongrác zo Sv. Mikuláša, ktorý Starý hrad získal v polovici 15. storočia, kedy patril medzi najmocnejších oligarchov v krajine. Pongrácovci (spolu so spríbuznenými rodinami) vlastnili toto panstvo až do roku 1945.

V roku 1536 prešli panstvá Bytča a Hričov do rúk TURZOVCOV, ktorí získali aj Lietavu. Juraj Turzo, manžel Alžbety Coborovej, patril k najvýznamnejším šľachticom svojej doby. Bojoval proti Turkom, stal sa kapitánom preddunajských vojsk. Hoci bol evanjelikom, stál na strane habsburského dvora. V roku 1598 sa stal radcom Rudolfa II., ktorý ho o rok neskôr vyznamenal titulom kráľovský pohárnik. V roku 1606 sa stal dedičným županom Oravskej stolice. Povýšený bol do grófskeho stavu. V roku 1609 dosiahol hodnosť uhorského palatína, ktorým zostal až do svojej smrti v roku 1616.

Juraj Thurzo mal sedem dcér a jedného syna Imricha. Imrich získal základné vzdelanie doma pod vedením bytčianskych gymnaziálnych profesorov. Študoval vo Wittenbergu. Oženil sa s Kristínou Ňáriovou. Stal sa hlavným županom Oravskej stolice a kráľovským sudcom. Na rozdiel od svojho otca, verného cisárskemu dvoru, Imrich Thurzo bol stúpencom, radcom a jedným z vojenských veliteľov Gabriela Betlena a ako taký sa zúčastňoval významných rokovaní. Zomrel ako 23 ročný počas mierových rokovaní v Mikulove v roku 1621. Po jeho smrti sa majiteľom Bytče stali Esterháziovci.

Nová stála expozícia Vás prenesie do čias Veľkomoravskej ríše, do čias misie solúnskych bratov - sv. Cyrila a Metoda, prenesie Vás do čias počiatkov christianizácie v liturgickej staroslovienčine a rodiaceho sa duchovného bohatstva z odkazu solúnskych bratov pre nás všetkých. Expozícia zachytáva prelomové okamihy meniace dejiny vývoja nášho národa a vývoj kresťanstva na našom území.

V expozícii uvidíte:

- výjavy s postavami v životnej veľkosti z čias Veľkomoravskej ríše

- postavy vierozvestcov v liturgických odevoch, veľkomoravských bojovníkov v zbroji a starosloviensku rodinu s dieťaťom v náznakovom obydlí s vybavením

- modely sakrálnej architektúry : veľkomoravský kostol – rekonštrukciu rotundy v Ducovom pri Piešťanoch a veľkomoravský kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch považovaný za jeden z najstarších podnes stojacich kostolov na Slovensku

- trojrozmerné modely prvého slovanského písma – hlaholiky

- listinár a zaujímavé informácie o samotnej misii na území Veľkomoravskej ríše

„Lebo Rastislav, moravské knieža, na Božie vnuknutie poradil sa s kniežatami svojimi Moravanmi a vyslal posolstvo k cisárovi Michalovi.“