História Kysuckého múzea

Kysucké múzeum v Čadci patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku, aj keď snahy o vznik múzea na Kysuciach sa objavili už v časoch 1. Československej republiky. Zbieranie dokumentov o vývoji regiónu iniciovala najmä Beseda čadčianska a Miestny odbor Matice slovenskej v Čadci. V roku 1927, kedy sa konala Okresná národopisná výstava v Kysuckom Novom Meste, uverejnil významný vedec, kysucký rodák prof. Ján Lušňák - Lendvai, v regionálnom časopise Kysucké hlasy výzvu na založenie Kysuckého múzea. V roku 1932 vypracoval kysucký rodák Ľudovít Janota, zberateľ hmotných dokladov Kysúc, prvú koncepciu múzejnej expozície regiónu a navrhoval ju inštalovať do Palárikovho domu.

Zbierkové súbory, ktoré vznikli v období 1. ČSR, mali rozličný osud. Zbierka Miestneho odboru Matice slovenskej v Čadci sa po viacnásobnom sťahovaní počas a po druhej svetovej vojne stratila. Exponáty vystavené na Okresnej národopisnej výstave sa podľa neoverených správ dostali do zbierok fondov Zemedelského múzea v Bratislave.
Napriek prehlbujúcemu sa regionálnemu cíteniu ako aj nárastu zberateľskej a publikačnej činnosti (I. Hajnal, R. Matter, J. Lendvai, K. Andel, A. Rutšek, J. Porod), nedošlo v období prvej ČSR k vytvoreniu špecializovanej múzejnej inštitúcie na Kysuciach.
     Na sporadické aktivity nadviazali po oslobodení, najmä od 60-tych rokov, najaktívnejší bádatelia (M. Krcho, A. Pranda, R. Gerát, V. Galvánek, A. Šichman – Petrovský, E. Gašinec, Š.A. Brezány a iní). Významné miesto má monografické vedecké dielo R. Bednárika „Ľudové staviteľstvo na Kysuciach“.  
     Prvé kroky k vzniku múzea sa podnikli až koncom 60-tych rokov. Súviseli s potrebou riešiť nahromadené problémy vlastivednej práce, pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Tieto snahy sa naplnili v roku 1971, kedy uznesením Rady ONV v Čadci zo dňa 1. októbra bolo zriadené Okresné vlastivedné múzeum s účinnosťou od 1. januára 1972.
Múzeum začalo svoju činnosť rozvíjať bez muzeálnych zbierok. Nemalo vlastné priestory ani potrebné technické vybavenie, chýbali odborní pracovníci. V rámci činnosti múzea pretrvávali metódy osvetovej práce, riešili sa úlohy okresnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a  záujmovej vlastivednej činnosti.
V nasledujúcom období došlo k veľkým zmenám. Začali sa budovať a odborne spracovávať múzejné zbierky, usporiadala sa prvá vlastná výstava z vlastných zbierkových fondov „Žena a kroj“. V roku 1974 sa múzeum premenovalo na Kysucké múzeum. V roku 1978 získalo prvé pomerne slušné priestory v prístavbe Palárikovho domu.

Čítať celý článok...
 


zsk_logo
Zriaďovateľ
eu
 logo_pl_sk logo_sk_cz  trenc_sam_kraj
Správca Fondu mikroprojektov
SR-ČR 2007-2013