Aj keď mamuty, títo dávnovekí príbuzní slonov vyhynuli na konci poslednej ľadovej doby približne pred dvadsaťtisíc rokmi, môžeme v súčasnosti obdivovať ich rekonštrukciu v múzeách. Zatiaľčo až donedávna bolo možné tieto srstnaté kolosy vidieť iba v prírodovedných expozíciách v Paríži, Budapešti, Prahe, Brne či Bratislave, autentická rekonštrukcia mamutieho mláďaťa sa nedávno stala pýchou Kysuckého múzea inštalovanou v kaštieli Radoľa.
Unikát na území Žilinského kraja
Všetko sa začalo myšlienkou modernizovať expozíciu Starších dejín Kysúc v radoľskom kaštieli: „Prvoradým úmyslom bolo niekoľko desiatok rokov uväznené exponáty v mohutných a zažltnutých vitrínach prezentovať omnoho prirodzenejším a hravejším spôsobom, keďže medzi návštevníkov kaštieľa patria hlavne deti“, vysvetľuje Róbert Cabúk z Kysuckého múzea. „Cieľom bolo vytvoriť priestor, ktorý po prekročení prahu expozičnej miestnosti prenesie návštevníka do dôb pravekých ľudí a mamutov.“
V júni 2007 sa v Martine skončila výstava Slovenského národného múzea „Stratený svet mamutov“ a do Bratislavy sa tak vrátila aj kópia pravekého chobotnatca s mláďaťom, čím – obrazne povedané - mamuty po druhýkrát „odišli“ z územia dnešného Žilinského kraja. A keď si k tomu pripočítame fantastický nález časti mamutieho kla v koryte Kysuce 26. júna toho istého roku, nečudo, že sa pracovníci Kysuckého múzea podujali na neľahkú úlohu rekonštruovať niekdajšieho kráľa arktických stepí.
„Začali sa veľké štúdie, zisťovali sme všetko o živote mamutov, stavbe tela a jeho jednotlivých častí so snahou priblížiť sa čo najviac reálnej podobe mamuta“, hovorí R. Cabúk. „Nasledovali prvé náčrty, kresby a výpočty. Výstavný priestor a jeho nízky strop nám však nedovolil vytvoriť mamuta s rozmermi dospelého jedinca, preto sme sa rozhodli pre mláďa.“
Ako vyrobiť mamuta
O výzore mamuta sú odborníci pomerne dobre informovaní z početných kresieb a malieb zo stien jaskýň alebo rytín na kostiach a kloch. Tieto výtvarné diela prezrádzajú výborný pozorovací talent - mamut srstnatý a nosorožec sú okrem toho jediné vymreté cicavce, ktoré sú známe takmer rovnako tak dobre ako žijúce druhy, pretože ich telá nachádzame v trvalo zmrznutej pôde arktických oblastí severnej pologule. Priemerná výška mamuta sa pohybovala okolo troch metrov. V porovnaní s dnešnými slonmi mali dlhší vyklenutý trup, kratšie nohy a väčšiu hlavu. Oproti skorším predstavám o neužitočnosti ich klov panuje teraz názor, že ich používali pri odhrabávaní snehu.
Takže ako bol vyrobený radoľský mamut? „Samotná realizácia mamuta je jedinečná, nepoznali sme postupy výroby mamuta použitých v Slovenskom národnom múzeu“, prezrádza Martina Krkošková, ktorá sa na vzniku repliky podieľala. „Vzhľadom k finančným možnostiam našej inštitúcie sme sa prikláňali skôr k lacnejším variantom materiálov.“
Výplň mamutovho tela tvorí polystyrén vo forme veľkých platní rôznych hrúbok, ktoré sa lepili a vrstvili špeciálnym polystyrénovým lepidlom na jednoduchú drevenú konštrukciu vyrobenú z hranolov tvoriacich kostru. Takto vznikli hrubé obrysy tela v podobe veľkého kvádra ležiaceho na štyroch pilieroch – nohách. Hlava bola vytvorená ako samostatná časť z polystyrénu, takisto spôsobom zliepania a vrstvenia.
Mohutné, ešte mamuta nepripominajúce telo potom tvarovali pomocou motorovej píly a brúsky. Táto práca sa však nedala vykonávať v priestore dielne depozitáru, pretože lietajúce polystyrénové zvyšky tvorcov zasypávali od hlavy po päty a tak boli nútení pokračovať vonku. Po hrubom zbrúsení trup definitívne sformovali menšími pilníkmi, prilepili k nemu hlavu a ešte len „nahého“ polystyrénového mamuta previezli z depozitára v Krásne nad Kysucou do kaštieľa v Radoli.
„Konfekcia“ pravekého tvora
Záver práce priniesol ešte jednu závažnú dilemu: Do čoho malého mamuta „obliecť“? Koža mamutov bola podobne ako u živých slonov tmavosivej farby, z ktorej vyrastala 20 až 60 centimetrov dlhá, ryšavo-hnedá srsť. Ako ju však napodobniť?
„Hľadali sme materiál cenovo výhodný, prírodný a vzhľadovo pripomínajúci mamutiu srsť, čo vyriešil náš kolega Lojzo, ktorý obetoval z dlhoročných manželských postelí výplň z matracov, vyrobených z morskej trávy“, usmieva sa Helena Kožanová, zatiaľčo jej kolega Alojz Zbončák dopĺňa: „Materiálu bolo však aj tak pomerne málo, preto sme ho delili, šklbali a čechrali, aby sme pokryli celé mamutie telo. Našklbané chuchvalce sme potom lepili na polystyrénový trup a úplne doformovali jednotlivé partie tela a hlavy. Keď bol mamut konečne odetý, pripevnili sme chobot, kly, oči a nechty. Tieto časti sa vyrábali samostatne zliepaním, tvarovaním polystyrénu a domaľovaním. Uši sú vystrihnuté z kartónu a olepené „chlpami“.
Keďže sa farba morskej trávy predsa len líšila od srsti skutočného mamuta, bolo potrebné mamuta „prefarbiť“. Jednotlivými odtieňmi hnedej a čiernej farby sa zvýraznila jeho plastičnosť. Nasledovali už len konečné úpravy - načechrať, niekde učesať, narovnať ucho - a dotvoriť celkovú scenériu.
Mláďa (asi) dostane mamu
Vďaka invencii a zručnosti pracovníkov Kysuckého múzea – Heleny Kožanovej, Martiny Krkoškovej, Alojza Zbončáka a Róberta Cabúka – mamutie mláďa vnieslo do Kaštieľa v Radoli nielen kúsok pravekého života, ale sa aj za krátky čas stalo miláčikom detských návštevníkov múzea. „Malý mamut je unikátom nielen v regióne Kysúc, ale aj v celom Žilinskom kraji a dokladom invencie realizačného tímu, ktorý ho v krátkom čase a s materiálovým obmedzením vytvoril“, uzatvára Miloš Jesenský, poverený riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci. „Aj preto si v pláne na vybudovanie prírodovednej expozície, ktorá na Kysuciach dlhé roky chýba, vieme celkom reálne predstaviť, že sa pustíme aj do rekonštrukcie dospelého jedinca, akého možno najbližšie obdivovať iba v Bratislave či Budapešti. Som úprimne presvedčený, že sa nám vďaka entuziazmu, ako aj pomocou nášho zriaďovateľa, ktorým je Žilinský samosprávny kraj, podarí v blízkej budúcnosti túto víziu naozaj naplniť.“
Lenka Jancová
komunikačný manažér KM
Mláďa mamuta srstnatého si môžete obzrieť v Kaštieli Radoľa denne v pondelok až piatok od 8.00 do 16.00 hod, v sobotu a nedeľu od 10.00 do 16.00 hod. Bližšie informácie na www.kysuckemuzeum.sk, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. , tel: (0)41/421 25 05
1. Vďaka nim prišiel na svet. Zľava doprava: Alojz Zbončák, Róbert Cabúk, Martina Krkošková a Helena Kožanová.
2. Nadšenie, odbornosť a fantázia . To všetko bolo pri práci potrebné.
3. Posledné úpravy. A mláďa mamuta vyzerá ako živé.
4. Má svoje meno. „Krstný otec“ Daniel Kvašňovský zo ZŠ v Radoli ho pomenoval Radoľko.
5. Pozvanie do doby kamennej. Malého mamuta si obľúbili hlavne deti.
