Spoznajte bývanie remeselníka rúk a srdca v Múzeu kysuckej dediny
Medzi najtypickejšie doplnkové zamestnania naKysuciach patrilo drotárstvo. Jeho počiatky siahajú už do 18. storočia. Hlavným dôvodom vzniku rázovité remesla boli problémy s málo úrodnou pôdou v horských oblastiach, ktoré zabezpečovali obživu pre celé rodiny. A tak sa muži začali venovať tejto vandrovnej, podomovej živnosti.
Základným materiálom sa stal drôt a neskôr plech, ktoré používali na opravu hlineného, smaltového a plechového riadu, poľnohospodárskeho náradia a výrobu predmetov do domácnosti, ako napríklad naberačky, vidličky, košíky, vešiaky, cedidlá a mnohé iné.
Pohnutý osud chalupy
Hlavným dôvodom pre vybudovanie Múzea kysuckej dediny (ďalej len MKD) vo Vychylovke bola záchrana vzácnych objektov ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré boli zatopené výstavbou vodného diela Nová Bystrica. Skanzen sa nachádza v krásnom tichom prostredí, v celom areáli sú obytné domy, hospodárske budovy a technické stavby premiestnené nielen zo zátopových dedín, ale aj z obcí Korňa, Zborov nad Bystricou a Klubina. Jednou zo stavieb z Riečnice je aj obytný dom, ktorý predstavuje dom kysuckého drotára. Snahou Kysuckého múzea bolo priblížiť návštevníkom spôsob života drotárov, ich neľahký ale napriek tomu plnohodnotný život. V dome boli nainštalované predmety, aké drotár vyrábal, nástroje, ktoré používal, ako aj inventár jednoduchého, ale účelne zariadeného obydlia.
„Podľa datovania na stropnom tráme bol dom postavený v roku 1884. Do skanzenu bol prevezený po roku 1974 spolu s obytným domov z osady U Rybov. Tieto dva domy sa ako jediné z osady zachovali počas veľkého požiaru v roku 1954, “ spomína vedúca správy MKD Helena Kotvasová na pohnutý osud drevenice, aký ju počas doterajšej, 124 rokov trvajúcej existencie, sprevádzal. „Keďže sa skanzen nachádza v horskej oblasti, každý rok sú objekty vystavené nepriaznivému počasiu. Výnimkou nie sú ani dvojmetrové záveje, kedy pracovníci skanzenu musia zhadzovať zo šindľových striech ťažký sneh, aby sa nestalo, že pod ťarchou tejto bieloby trámy nevydržia a zlomia sa. Drotárov dom bol týmito neprajnými podmienkami značne poškodený, preto sa rozhodlo nielen o obnovení vonkajšieho vzhľadu, ale aj interiéru.“ dodáva H. Kotvasová.
Tak sa stalo prvoradou úlohou múzejníkov reinštalovať obytný dom. „Postupovalo sa podľa pripraveného scenára od etnografa múzea Alojza Kontrika s postupom, kde a aké predmety umiestniť“, hovorí Martina Krkošková a dodáva, že sa tu nachádza 119 nových zbierkových predmetov, ktoré bolo potrebné premiestniť z depozitára v Krásne nad Kysucou do Vychylovky.
Skôr, ako sa vrátil drotár
„Začali sme vypratávaním chalupy, všetky zbierkové predmety sme vyniesli, odborne ošetrili, čiže nakonzervovali, a pokračovali vyčistením interiéru. Dom je trojpriestorový, skladá sa z obytnej izby, hospodárskej miestnosti a pitvora, všetky miestnosti sme vymietli, zbavili nečistôt a následne ich vybielili vápnom.“ hovorí Róbert Cabúk. Všetky kovové časti pece očistili od hrdze a natreli tanínom, drevenú podlahu riadne vyumývali a napustili lazúrovacím lakom. Dvere zbavili pôvodnej farby a nanovo namaľovali. Strecha je sedlová, krytina šindľová a od júna tohto roku aj kompletne zrenovovaná.
„Celú drevenú stavbu sme ošetrili bochemitom, čo je konzervačný prípravok proti plesni a škodcom, aby sme tak dosiahli dlhodobejší zachovalý stav obytného domu“ dodáva Alojz Zbončák.„Aby sme návštevníkom čo najbližšie predstavili najcharakteristickejšie remeslo na Kysuciach, rozhodli sme sa, že interiér oživíme figurínami drotára, jeho ženy a syna, džarka – ako sa im v minulosti hovorilo“, vysvetľuje Erika Kožanová, ktorá sa na reinštalácii tiež podieľala. „Figuríny sa nám nepodarilo nikde zakúpiť, tak sme ich museli vlastnoručne vyrobiť.“ dodáva E. Kožanová.
Spolu s M. Krkoškovou na ich výrobu použili polystyrén, ktorý vytvarovali do podoby tela, domaľovali, aby pôsobilo čo najprirodzenejšie a končatiny vyrobili z papierových trubíc. Následne postavy obliekli do dobových plátenných kostýmov. Figuríny vyrábali v dielni a na dvore múzea, pričom si v zápale práce ani neuvedomovali, ako sa okoloidúci prizerajú a nestačia sa čudovať. Vo chvíli, kedy figurínu muža opreli o garážové dvere, jeden zo zvedavcov to už nevydržal a spýtal sa, „aký zázrak to tam stojí“. Tak mu obe dámy vysvetlili o čo ide, a aby náhodou viac nikomu neprezradili, schovali sa späť do dielne.
„Svetom, moje, svetom“
Po kompletnej „očiste“ drotárovho domu došlo k inštalácii zbierkových predmetov a správnemu umiestneniu rodiny v obytnej izbe. V pravom rohu miestnosti je murovaná pec, s odvodom dymu komínom do podstrešia, kde je ukončený kamennou „ pieckou“. Na peci stoja rozmanité riady, nádoby či plechy na pečenie. Oproti v rohu je tradičný tzv. kultový kút - stôl s lavicami a na stene umiestený krížik či obrazy Panny Márie a Ježiša, čo bolo miesto, kde sa pravidelne stretávala celá rodina. Zariadenie dopĺňajú nielen predmety dennej potreby, ale predovšetkým drotárske náradie. Drotár sedí na drevenej stoličke, pracuje s hilinenou nádobou, okolo seba má na lavičke rozložené kliešte, šidlo a nožnice. Vedľa neho stojí syn s drôteným hlavolamom v rukách a pri okne skladá utierku drotárova manželka.
Pri narodení malého „drotára“ sa v minulosti vykonávali rôzne symbolické úkony. Napríklad hneď po narodení chlapca umyli, zabalili do plienok a perinky, položili do slamenice na kus baranej kože, aby mal pekné kučeravé vlásky a následne ho trikrát vystrčili na drevenej chlebovej lopate z okna so slovami: „Svetom, moje, svetom. Aby sa sveta nebál. Aby z neho bol drotár.“ Táto symbolika je tiež znázornená v drotárovej chalupe, kde je na ľavej strane v okne položená veľká lopata na pečenie chleba. V druhej, hospodárskej, miestnosti možno vidieť predmety, ktoré obyvatelia používali pri prácach na poli, koryto, zásobnica na obilie, košíky.
Otvorenie bolo slávnostné
V sobotu, 12. júla, sa za prítomnosti podpredsedu Žilinského samosprávneho kraja Jozefa Grapu, povereného riaditeľa Kysuckého múzea Miloša Jesenského, poslanca ŽSK Jaroslava Veličku a delegácie z Chorvátskej republiky vedenú županom Osiječko-baranjskej županije Krešimirom Bubalom uskutočnilo slávnostné otvorenie novoinštalovanej expozície v Drotárovom dome, približujúcou neľahký život majstra drôtu a jeho rodiny na Kysuciach. Kysucké múzeum sa tak vďaka nadšeniu a erudícii svojich pracovníkov úspešne prihlásilo k iniciatíve svojho zriaďovateľa, Žilinského samosprávneho kraja, ktorou pod názvom „Drotárske návraty do rodného kraja“ podporuje oživenie tradícií tohto originálneho remesla, ktoré bolo umením srdca i neľahkým živobytím súčasne.
Lenka Jancová,
Kysucké múzeum
Ak máte záujem navštíviť MKD a v ňom drotárovu chalupu, môžete tak urobiť každý deň a to v pracovné dni od 9.00 hod. do 17.00 hod., cez víkendy od 9.00 hod. do 18.00 hod.
Bližšie informácie na www.kysuckemuzeum.sk, e-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. , tel: 041/439 73 50
Foto:
Navrátili drotára domov. Realizačný tím Kysuckého múzea sa o to naozaj zaslúžil. (1)
Veľké upratovanie. Reinštalácia dala každému zabrať. (2)
Chudobný, ale nie nahý. Figurína drotára dostala tradičné dobové oblečenie. (3)
Etnografi pri práci. Pavol Markech a Alojz Kontrik garantovali odbornosť. (4)
Drotárova rodina. Takto sa bývalo i pracovalo. (5)
Expozícia zožala úspech. Poslankyňa NR SR Viera Mazúrová v dome drotára. (6)
