Príďte sa zoznámiť so spôsobom opracovania železa a výrobou predmetov každodennej potreby 

Múzeum kysuckej dediny sa nachádza v krásnom a tichom prostredí doliny Chmúra v dedinke Vychylovka. Všade vládne pokoj, ktorý len občas preruší hlasné fučanie parnej lokomotívy pomaly lezúcej do úvratí. Túto krásnu scenériu dotvárajú dobové obytné domy, do skanzenu premiestnené zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka.

Nachádzajú sa tu aj objekty z obcí Zborov nad Bystricou odkiaľ centrum skanzenu zdobí Kaplnka Panny Márie Ružencovej spolu s cintorínom s liatinovými náhrobníkmi. Z Horných Kysúc, z obce Korňa bola premiestnená krčma, ktorá v súčasnosti slúži ako reštauračné zariadenie pre návštevníkov i pracovníkov múzea. Z obce  Klubina je do skanzenu premiestnený mlyn s pílou a z Oščadnice je to najstarší objekt v Múzeu kysuckej dediny (MKD), ktorý slúži ako predajňa suvenírov. Okrem týchto premiestnených stavieb sa v skanzene nachádzajú aj pôvodné stavby - tzv. cholvarky, sezónne obydlia, v minulosti slúžiace na ubytovanie pastierov, ustajnenie oviec a uskladnenie obilia. Ďalším in situ objektom je drevená vyhňa.
„Datovanie vyhne nebolo zistené. V minulosti slúžila ako príručný skladový priestor pre brigádnikov lesnej železničky, kde okrem iného vyrábali klince, ktorými pribíjali drevené podvaly na trať železnice. Vyhňa je jednopriestorový objekt, vo vnútri  je umiestnená otvorená pec, ktorá má nad ohňom rozšírený lapač dymu vyúsťujúci až nad strechu, ktorá je sedlová. Krov je jednoduchej konštrukcie s krokvami bez hambálkov.“ hovorí vedúca MKD Helena Kotvasová. Múzeum kysuckej dediny spravuje Kysucké múzeum v Čadci (ďalej KM). Jeho zriaďovateľom a hlavným prispievateľom finančných prostriedkov je Žilinský samosprávny kraj.

O kováčstve v minulosti
Kováčstvo patrí aj na Kysuciach medzi najstaršie a najrozšírenejšie remeslá. V poľnohospodárskom prostredí slovanského vidieka bolo železo veľmi cennou surovinou. V obciach kováčsku prácu vykonával väčšinou len jeden kováč. To, aké predmety a produkty vyrábal často záviselo od toho, čo dedinský ľud potreboval.  Výrobný program dedinského kováča sa mohol skladať z výroby a opráv poľnohospodárskeho náradia – motýk, rýľov, klincov, podkov, výroby zubadiel a česadiel pre dobytok, nožníc na strihanie oviec, reťazí. Pre domácnosti zhotovoval trojnožky pod hrnce pri varení na ohniskách, nože, háky, plechy na pečenie, domové kovania, kuchynské náradie, okutia vozov a pod. V mestách bolo kováčstvo cechovým remeslom a vo vzťahu k iným kovospracujúcim remeslám bolo úzko špecializované. Jeho produkcia bola orientovaná na mestského zákazníka a mala umeleckoremeselný charakter - zhotovoval dvere, obločnice, mreže, ploty, dotváral tak mestskú architektúru.

Znovuzrodenie kováčovej vyhne
Vyhňa je jedným z objektov, ktoré prešli v súčasnosti veľkou reinštaláciou, zrealizovala sa aj kompletná výmenu opotrebovanej drevenej šindľovej strechy. O jej „znovuzrodený“ interiér sa postaral realizačný tím pracovníkov KM, aby čo najrealistickejšie priblížili návštevníkom skanzenu miesto, kde kováč spracovával železo, kde dennodenne vykonával neľahkú prácu.  Odbornú garanciu pri realizácii zabezpečil etnograf KM Mgr. Pavol Markech, ďalšími realizátormi boli Róbert Cabúk, Helena Kožanová, Mgr. Martina Krkošková a Alojz Zbončák. Postup prác zvolili podobný ako pri reinštalovaní drotárovho domu, ktorý je pre návštevníkov skanzenu v novej krajšej podobe sprístupnený od júla tohto roku.
„S reinštaláciou sme začali na konci augusta, trvala dva týždne, ukončená bola 9. septembra. S prácami sme postupovali podľa pripraveného scenára.“ dodáva Pavol Markech.  
„Prvou úlohou bolo vypratanie vyhne postupným vynášaním všetkých zbierkových predmetov. Následne došlo k ich odbornému ošetreniu – nakonzervovaniu. Toto sa týkalo najmä kovových predmetov, na ktorých sa začala objavovať hrdza.“ objasňuje R. Cabúk.
 
Vyhňa sa nachádza v usadlosti U Poništa, kde v obytnom dome v minulosti býval riečnický richtár Adam Poništ. Vyhňa je postavená  na kamennej podmurovke, predstavuje jednopriestorový objekt  s pôvodnými dverami a širokými zárubňami. Sedlovú strechu tvorí krov jednoduchej konštrukcie s krokvami z guľatiny. „Keď sme sa snažili zakúriť v peci, zistili sme, že komín neťahá dym ako by mal, tak sme ho museli celý zrekonštruovať. Domurovali sme miesta, kde chýbal kameň a následne sme ho vytreli šamotom, ktorý je nehorľavý.“ vysvetľuje A. Zbončák.
Súčasťou zariadenia vyhne sú kováčske mechy, ktorými sa dúchal vzduch potrebný na zvýšenie teploty v ohnisku. Pri ňom stojí veľká nákova, na ktorej kováč z rozžeraveného železa koval rôzne predmety a nástroje, napríklad podkovy, reťaze, kovania na dvere a okná. „Dominantami vyhne sú otvorená pec, mechy, nákova na opracovanie výrobkov, drevená skrinka slúžiaca na odkladanie nástrojov, výrobky i náradie, dovedna sa tu nachádza približne 100 zbierkových predmetov. Interiér vyhne dotvára postava kováča pri práci.“ hovorí P. Markech.

„Objekt vyhne sme sa snažili niečím oživiť. Tak ako aj pri dome drotára sme sa rozhodli pre figurínu. Na jej výrobu sme použili polystyrén, ktorý sme vytvarovali do podoby tela, čo najprirodzenejšie sme kováča domaľovali, odeli. Zvláštnosťou sú ruky, ktoré sme vytvorili väčšie, pretože práve ruky sú symbolom sily a pracovitosti.“ prezrádza H. Kožanová.

Celá realizácia obnovy vyhne bola náročná, neprialo ani počasie, ktoré bolo väčšinou daždivé a chladné. Ale vďaka vysokému pracovnému nasadeniu, ochoty pracovať aj za sťažených podmienok nezapreli pracovníci KM v sebe pravých múzejníkov a docieli tak pravý obraz života kysuckého kováča.

Otvorenie obohatené  programom
Dňa 28.  septembra sa konalo slávnostné otvorenie a sprístupnenie vynovenej vyhne. V sprievodnom programe sa predstavili umeleckí kováči, ktorí znázornili opracovanie železa a výrobu rôznych predmetov,  drotárky predviedli svoje drotárske výrobky a v hudobnom programe vystúpila ľudová hudba Jedľovina z Kysuckého Nového Mesta, ktorá spríjemnila krásne nedeľné popoludnie. Pri depe Historickej lesnej úvraťovej železnici vystúpili country tanečnice Niagara z Kysuckého Nového Mesta.

Šťastie je neposedné a vrtkavé.
Nikto nevie kedy sa zjaví a ako dlho vydrží. Od nepamäti ľudia vyvolávali šťastie a zhotovovali si rôzne talizmany ako skrytú zálohu priazne šťasteny. Známym symbolom šťastia je podkova. Môže byť zavesená na dome alebo aute. Ale pozor! Podkova prináša šťastie iba vtedy, ak ju koník stratí a vy ju nájdete a ak sa vám podarí nájsť podkovu s troma klincami, znamená to mimoriadne veľké šťastie. Podkovu by ste mali pribiť nad prah vchodových dverí otvoreným koncom nahor. Len tak bude slúžiť ako vstupná brána pre šťastie, ktoré potom u vás doma zostane.

Lenka Jancová
Kysucké múzeum v Čadci

Text k fotografiám:

1. Realizačný tím. Zľava Zbončák, Krkošková, Kožanová, Cabúk, Markech


2. R. Cabúk a P. Markech pri obnovovaní pece


3. Dominantné mechy, výrobky vytvorené rukami kováča


4. Kováč pri práci