Nástroje pre uľahčenie prístupu

Vytlačiť

bel_-_obalka_knihy_trencianska_stolica- Kysucké múzeum medzi ocenenými  v  prestížnej celoslovenskej súťaži Cena Mateja Bela.
- Prečo čítať Mateja Bela. . .


Kysucké múzeum sa vďaka svojej bohatej publikačnej činnosti postupne dostáva do čoraz  širšieho povedomia slovenskej čitateľskej i odbornej verejnosti. Hoci múzeum patrí v rámci Slovenska k tým menším, počtom vydaných knižných publikácií sa radí k najaktívnejším slovenským múzeám. Nedávno udelené ocenenie je však nesporným dôkazom toho, že knižná produkcia Kysuckého múzea je nielen bohatá, ale predovšetkým vysoko kvalitná.

V utorok 20. mája sa v priestoroch bratislavského Zichyho paláca uskutočnilo slávnostné odovzdávanie ocenení - Cien a Prémií, prestížnej celonárodnej súťaže Cena Mateja Bela, udeľovaných za najlepší odborný preklad vydaný v roku 2013. Ako sa píše v samotnej preambule štatútu Ceny Mateja Bela, Literárny fond, ktorý je organizátorom tohto podujatia, súťaž organizuje s cieľom podporiť obsahovo i jazykovo hodnotné preklady diel, ktoré významne prispeli k rozvoju príslušného vedného odboru. Samotné ocenenia, či už v podobe hlavnej Ceny alebo Prémií, sú zároveň  prejavom verejného a odborného uznania za preklad vedeckého alebo odborného diela, za lexikografické dielo a dielo z oblasti teórie, dejín a kritiky prekladu a komparatívnej lexikológie. Cenu udeľuje výbor Sekcie pre vedecký a odborný preklad Literárneho fondu na návrh odbornej poroty.

       Porota hodnotila v tomto roku prihlásené práce v dvoch kategóriách. Prvou bola  kategória spoločenských vied, druhou kategória lexikografické dielo z oblasti teórie, dejín, a kritiky prekladu a komparatívnej lexikológie. Tento rok pritom na porotu čakala mimoriadne náročná úloha. Musela posúdiť a ohodnotiť celkovo 24 prác slovenských prekladateľov vydaných v minulom roku. Išlo pritom o preklady z cudzieho jazyka do slovenčiny a opačne. Medzi nominovanými publikáciami pochopiteľne najčastejšie figurovali preklady a jazykové práce zo svetových jazykov - angličtina, nemčina, ruština,  francúzština a podobne. Ostatné jazyky mali podstatne skromnejšie zastúpenie. Z uvedeného počtu 24 prihlásených publikácií bol v súťaži zastúpený iba jeden preklad z latinského jazyka. Išlo o preklad latinského textu Vedomostí Trenčianskej stolice od slovenského polyhistora Mateja Bela, ktorý do súťaže prihlásilo, ako vydavateľ, Kysucké múzeum a ktorý v tvrdej konkurencii zaznamenal výrazný úspech.

bel_-_zostavovatelia_martin_turoci_a_imrich_nagyZa slovenský preklad tohto latinského diela v kategórii spoločenských vied získal spolupracovník Kysuckého múzea p. Mgr. Imrich Nagy PhD., ktorý je zároveň renomovaným slovenským historikom a klasickým filológom pôsobiacim na Katedre histórie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Prémiu Mateja Bela zodpovedajúcu druhému miestu v tejto uznávanej celoslovenskej súťaži.

       Ocenený preklad Vedomostí Trenčianskej stolice v roku 2012 iniciovalo a následne o rok neskôr doplnený o ďalšie knižné kapitoly vydalo Kysucké múzeum. Výsledkom bola  úspešná monografia Matej Bel: Trenčianska stolica, ktorá vyšla v rámci reprezentatívnej edície Zlatý fond Kysuckého múzea, a ktorú spoločne zostavili historik Kysuckého múzea v Čadci Mgr. Martin Turóci a Mgr. Imrich Nagy, PhD. Hoci sa o danej publikácii na stránkach týždenníka Kysuce už písalo, pri tejto významnej príležitosti by som si dovolil aspoň v krátkosti predstaviť jej obsah. 

Vydané Vedomosti Trenčianskej stolice predstavujú originálny a významný historický prameň k poznaniu regionálnych dejín Kysúc, horného i časti stredného Považia. V jedinečných historických a geografických opisoch z polovice 18. storočia  čitateľovi ponúkajú unikátne svedectvo o histórii jednej z našich najvýznamnejších a najväčších stolíc. Svedectvo o histórii Trenčianskej stolice, ktorej niekdajšie územie sa dnes rozprestiera na území dvoch slovenských žúp Žilinskej a Trenčianskej, pričom na jej území dnes ležia i centrá týchto dvoch samosprávnych celkov – Žilina a Trenčín. V najnovšej publikácii Kysuckého múzea sa čitateľ, okrem mnohých zaujímavých a pozoruhodných informácií, dočíta napríklad i o tom, ako v minulosti vyzerala naša príroda, aké živočíchy obývali naše lesy a vody. Kniha mu predstaví zvyky, obyčaje a tradície našich predkov. Na základe jedinečných opisov si bude môcť vytvoriť predstavu o tom, ako v minulosti vyzerali naše hrady, z ktorých sú mnohé dnes už iba ruinami. Vydanie Vedomostí Trenčianskej stolice je unikátne i svojou koncepciou. Spomedzi všetkých vydaní Vedomostí, totiž ako prvé vychádzajú so slovenským textom, ku ktorému je paralelne radený prislúchajúci originálny latinský text. Publikácia touto koncepciou prekračuje svoj prioritný historický záber a stáva sa i prácou jazykovednou, ktorá čitateľom približuje latinčinu novovekej doby. Okrem úlohy, jedinečného historického prameňa, tak kniha môže slúžiť i ako učebnica či cvičebnica latinského jazyka pre všetkých, ktorí s týmto jazykom pracujú.

bel_-_ocenenie_literarneho_fondu_pre_kysucke_muzeumTento celoslovensky významný vedecký a vydavateľský počin samozrejme neostal bez povšimnutia odbornej poroty Ceny Mateja Bela. Kysucké múzeum za vydanie uvedenej publikácie získalo ocenenie - Uznanie Literárneho fondu udeľované najlepším prekladateľským prácam. Týmto ocenením sa zároveň Kysucké múzeum v kvalite vydavateľskej činnosti zaradilo medzi najrenomovanejšie slovenské vydavateľstvá orientované najmä na odbornú literatúru, ako napríklad IKAR, IuraEdition a Lingea.

     Záverom nám neostáva nič iné ako všetkým oceneným srdečne a úprimne zablahoželať a vysloviť pevné presvedčenie, že Kysucké múzeum nebolo medzi ocenenými v súťaži o Cenu Mateja Bela, ktorú jeden z ocenených vo svojom príhovore nazval „plameňom skutočného literárneho slovenského povedomia“ posledný krát.

     Pri príležitosti tohto významného úspechu publikácie Matej Bel: Trenčianska stolica si zároveň dovoľujem čitateľskej verejnosti priniesť príspevok oceneného prekladateľa latinského textu p. Imricha Nagya, ktorý je doplnenou prednáškou prednesenou dňa 17. októbra 2013 pri príležitosti slávnostného uvedenia publikácie do života. Prednáška približujúca toto významné dielo a jeho autora - Mateja Bela vyšla i na stránkach zborníka Katedry histórie FF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA 16/2013.

 


Prečo čítať Mateja Bela...

IMRICH NAGY

Nedávno svetlo sveta uzrela dlho očakávaná publikácia Matej Bel:  Trenčianska stolica. Ide o ojedinelý editorský počin: prvýkrát totiž uzrela svetlo sveta bilingválna (latinsko-slovenská) podoba textu Belových Vedomostí (Notitia) Trenčianskej stolice, ktorá sprístupňuje čitateľovi pôvodný Belov text doplnený o jeho odborný rozbor, kritický poznámkový aparát a miestne a menné registre. Vydavateľom knihy je paradoxne „malé“ regionálne múzeum – Kysucké múzeum v Čadci, ktoré prišlo s touto myšlienkou a dokázalo ju aj v úzkej spolupráci s Katedrou histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zrealizovať. Samotná kniha je však výsledkom trpezlivej a náročnej práce širokého odborného kolektívu spolupracovníkov. Menovite treba aspoň uviesť, že latinský text Vedomostí Trenčianskej stolice pripravil na vydanie kolektív maďarských odborníkov pod vedením Gergelya Tótha z Historického ústavu Maďarskej akadémie vied v Budapešti. Slovenský preklad, odborný rozbor a komentár napísal pracovník Katedry histórie FHV UMB Imrich Nagy, ich prácu starostlivo recenzovali a pripomienkovali pracovníci Katedry klasických jazykov Trnavskej univerzity Erika Juríková a Daniel Škoviera. Napokon výslednú podobu reprezentatívnej publikácie dali hlavní zostavovatelia Martin Turóci z Kysuckého múzea v Čadci a Imrich Nagy z Katedry histórie FHV UMB. Treba tiež dodať, že publikácia vznikla za finančnej podpory grantu MŠ SR KEGA 028TTU-4/2012 „Monumentálne historické dielo Mateja Bela a jeho využitie pre vzdelávanie“ riešeného aj na pôde Univerzity Mateja Bela, ako aj finančnej podpory Ministerstva kultúry SR a Žilinského samosprávneho kraja.

      Ostáva veriť, že ide o prvú lastovičku komplexného vydania diela Mateja Bela a jeho sprístupnenia slovenskej kultúre. Veď Kysucké múzeum v Čadci si predsavzalo moderné, kritické bilingválne vydanie Vedomostí Mateja Bela o všetkých stoliciach na území dnešného Žilinského kraja (okrem Trenčianskej stolice sú to Liptovská, Oravská a Turčianska stolica). Azda sa takýto iniciatívny vydavateľ plný entuziazmu nájde aj na území Banskobystrického kraja (jej územie čiastočne, alebo úplne kedysi vypĺňali stolice Zvolenská, Novohradská, Gemerská, Hontianska a Tekovská), hoci podľa mena je k tomu predurčená práve Univerzita Mateja Bela...

        Na otázku, prečo by malo mať dielo Mateja Bela svojho čitateľa aj dnes, sme sa pokúsili naznačiť odpoveď aj v príhovore pri slávnostnom uvedení knihy. Tento text v ďalšom reprodukujeme.

                                                                             * * *

      Anglický humanista John Colet v časoch kvitnúcej renesancie na adresu Erazma Rotterdamského adresoval prorocké slová: „Erazmovo meno nikdy nezahynie“. Erazmov životopisec z 20. storočia, Johann Huizinga, toto tvrdenie lakonicky komentoval slovami: „Erazmovo meno pretrvalo, ale Erazma už nikto nepozná.“ Lebo Erazmus písal výlučne po latinsky. Mutatis mutandis môžeme to isté povedať aj na adresu Mateja Bela – veď Belovo meno je v našej spoločnosti a kultúre naozaj známe: máme ulice a námestia Mateja Bela, máme cenu Mateja Bela, dokonca máme Univerzitu Mateja Bela a o Matejovi Belovi sa už učia deti na základných školách, ale koľkí môžu povedať, že poznajú Mateja Bela, lebo ho čítali? Zaiste, zemepisné, národopisné a dejepisné informácie o regiónoch Slovenska nie sú  bežným čítaním na voľné chvíle, kto však chce siahnuť po Belovi, musí mať okrem zvedavosti a chuti po vedomostiach aj výbavu klasického filológa... Lebo náš Matej Bel, rovnako ako humanista Erazmus napísal všetko po latinsky. A latinčina, ktorou kedysi hovorila nielen elita, ale aj zberba starého Ríma, sa postupne stala jazykom vedy a vyššieho vzdelania. Čo však platilo absolútne za Erazma a v Uhorsku ešte aj za Bela, dnes už neplatí nikde. Minulosť sa tak zatvára pred prítomnosťou nielen za hradbou dávno uplynulého času, ale aj neznámeho jazyka. Aby sme ju odhalili, potrebujeme ju sprístupniť, a keďže cez čas to (zatiaľ) nejde, ostáva ten jazyk.

       Prečo však chcieť čítať Bela? Je to ojedinelé dielo našej histórie a o našej histórii, v pozornosti ktorej nestoja len vznešení monarchovia a urodzení páni, ale aj obyčajní ľudia – niekedy dômyselní, usilovní, vzdelaní, pracovití, inokedy aj leniví, dôverčiví, závistliví, či rovno hlúpi. Bel píše o našom kraji, o našom meste, o našej dedinke, o našich lesoch, horách a lúkach, o našich potokoch, hradoch a kostoloch. Starí Gréci mali Homéra a jeho básne, v ktorých sa snažili nájsť akúkoľvek zmienku o svojom rodisku, domove – lebo bez toho, ako keby nemali minulosť, nemali dôstojnosť. My máme Bela, ktorý nám toto ponúka priamo na podnose, dokonca so zasväteným pohľadom človeka z minulosti.  

      Belove opisy uhorských stolíc majú jednotnú štruktúru – keď si prelistujete jednu stolicu, už viete, čo môžete nájsť v tej druhej. Každý opis je rozdelený na dve časti – prvá, zväčša je stručnejšia, ponúka opis prírody a administratívu stolice. Prejdete po hraniciach stolice, po horstvách a vodných tokoch, všimnete si, čo tu rástlo, aké zvieratá tu žili, z akých minerálnych prameňov ste sa mohli napiť.

      Dočítate sa o najvýznamnejších šľachtických a zemianskych rodoch, ktoré pochádzali z územia stolice a v minulosti ju preslávili. Zaujímavejšia je však druhá časť, kde začína rozprávanie o jednotlivých sídlach – mestách, mestečkách, dedinách, ale aj hradoch a zámkoch. Sú to vlastne prvé obecné monografie v dejinách, ponúkajúce pohľad na historický vývoj, zvyky a spôsob života obyvateľov. Slovom, ak sa začítate do Bela, razom dostanete chuť poprechádzať sa po opisovaných miestach, pozrieť sa, ako to tam vyzerá dnes. Keď som sa pustil do práce na preklade Belových Vedomostí Trenčianskej stolice, mnohí ma poľutovali, mnohí odrádzali, že Belov jazyk je ťažko zrozumiteľný, prezdobený, že sa s tým natrápim... Áno, Bel je barokový autor a jeho štýl niekedy vzdialene pripomína barokový sloh, v ktorom niet rovnej, krátkej a strohej línie. Stačí sa však do Belovej latinčiny začítať a nájdete Bela človeka, nájdete jeho spôsob myslenia a vyjadrovania, nájdete, čo ho tešilo a čo zarmucovalo. Odrazu sa k Vám prihovára celkom zrozumiteľne.

     Belove Vedomosti vo svojej ohromnej komplexnosti a podrobnosti sú skutočne dielom presahujúcim možnosti a schopnosti jedného človeka. Bel však na ne nebol sám. Napriek  tomu, niekedy v jeho texte cítiť, keď opisuje miesta, kam nikdy nevkročil. Oveľa živší, výrečnejší je vtedy, keď píše čo sám zažil. Vo Vedomostiach Trenčianskej stolice napríklad takto na vlastnej koži okúsil zbojníkov nad Oščadnicou, ktorým potom nevie prísť na meno... Bel nebol iba vedec s prísnym pohľadom, vedel sa aj smiať a zabávať. Vo Vedomostiach Zvolenskej stolice napríklad s vážnym tónom v hlase rozpráva, ako v Ľubietovej popravili vrabcov, pretože im vyzobávali zrno z pôdy. Rozhorčení mešťania ich odsúdili na defenestráciu z hradnej veže! A vrabce zhrozené z toľkej krutosti, hoci pochopiteľne žiaden z nich pri tej „strašnej poprave“ o život neprišiel, navždy opustili brány mesta. Podobné príbehy nájdeme aj vo Vedomostiach Trenčianskej stolice – trebárs ako chceli dedinčania z Kopca vysedieť z „vajca“ žriebä a nakoniec vysedeli zajaca, či ako chytali raky v potoku pekným slovom. Belove Vedomosti teda je prečo čítať. Mojou snahou pri preklade bolo dať Belovi druhú šancu na život – preniesť jeho svet, jeho radosti a starosti, jeho krásy aj bolesti, jeho samého do slovenského jazyka. To, či sa mi to podarilo, môžu povedať iba čitatelia. Práve im – práve Vám, potomkom hrdých obyvateľov Trenčianskej stolice venujem svoj preklad. Robím to s pokorou a bázňou pred dielom majstra, ktorý si svoj druhý život naozaj zaslúži.

                               Vivat Mathias Belius! – Nech žije Matej Bel!

 

Mgr. Martin Turóci, historik Kysuckého múzea v Čadci