Kysucké múzeum a obec Zákopčie spolupracujú na výskume nemeckých opevnení
Kysucké múzeum v spolupráci s Obecným úradom Zákopčie v súčasnosti mapuje v katastri obce zachované zvyšky opevnení z obdobia druhej svetovej vojny.
V lesnom poraste, na pasienkoch i lúkach , ale aj priamo v záhradách občanov sa zachovali viac ako dve desiatky bunkrov, stovky metrov spojovacích zákopov, zvyšky pozorovacích a veliteľských stanovíšť. To všetko je dnes predmetom záujmu vedenia obce i múzejníkov, ktorí si uvedomujú návštevnícky potenciál týchto nemých, ale predsa len výročných svedkov svedkov 2. svetovej vojny.
„Ide o opevňovacie práce, do ktorých nemecká armáda na prelome rokov 1944/45 zapriahla obyvateľov Zákopčia v márnom úsilí zabrániť Sovietom v postupe. Dnes sú významným mementom vojny a jej obetí, na čo by sme stále nemali zabúdať. Keďže v tomto čase finišujeme so všestranným výskumom vojnových udalostí v regióne, je takáto spolupráca s obcou na zviditeľnení histórie veľmi vítaná,“ pripomenul v tejto súvislosti riaditeľ Kysuckého múzea Miloš Jesenský.
Starosta Zákopčia František Hažík k tomu dodáva: „K dnešnému dňu nie je vykonaný relevantný výskum nemeckých vojenských bunkrov a opevnení nachádzajúcich sa na území obce Zákopčie, preto uvítavam iniciatívu riaditeľa Kysuckého múzea Miloša Jesenského vykonať zmapovanie zvyškov nemeckých opevnení v našej obci a zaradiť ich do výskumu vojnových udalostí v regióne Kysúc. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o guľometné a pozorovacie hniezda vedené pod názvom „Kochbunker“ pomenované podľa navrhovateľa tohto objektu Ericha Kocha. Zo stavebného hľadiska ide o železobetónovú konštrukciu kruhového pôdorysu s vonkajším priemerom 185 cm a konštrukčnou výškou cca 200cm, ktoré vyčnievajú nad terénom cca 50 až 80 cm. Hrúbka steny betónu vystuženého železnými prútmi je 28 – 30 cm. Každý bunker mal dva pozorovacie otvory o rozmeroch 25 x 60 cm a vstupný vchod. Vzhľad povrchu betónovej konštrukcie a iné faktory nasvedčujú tomu, že bunkre sa budovali na mieste nalievaním betónu do vopred pripraveného debnenia s osadenou výstužou. Pozoruhodná je geometrická presnosť konštrukcie samotného válca, časti guľovej plochy – stropu a samotná kvalita betónu po 60 rokoch. Toto sú iba základné informácie o nájdených 8-mich bunkrov osadených v pôvodnom teréne ale aj vybagrovaných a premiestnených na iné miesta v časti obce od Flašíka smerom k Ústrediu a v časti obce u Tarabov.“
Mgr. Martin Turóci