starosta_zakopcia_f._hazik_riaditel_km_m._jesensky_aktivistka_j._jandzikova_a_historik_m._turociKysucké múzeum a obec Zákopčie spolupracujú na výskume nemeckých opevnení

Kysucké múzeum v spolupráci s Obecným úradom Zákopčie v súčasnosti mapuje v katastri obce zachované zvyšky opevnení z obdobia druhej svetovej vojny.

V lesnom poraste, na pasienkoch i lúkach , ale aj priamo v záhradách občanov sa zachovali viac ako dve desiatky bunkrov, stovky metrov spojovacích zákopov, zvyšky pozorovacích a veliteľských stanovíšť. To všetko je dnes predmetom záujmu vedenia obce i múzejníkov, ktorí si uvedomujú návštevnícky potenciál týchto nemých, ale predsa len výročných svedkov svedkov 2. svetovej vojny.

„Ide o opevňovacie práce, do ktorých nemecká armáda na prelome rokov 1944/45 zapriahla obyvateľov Zákopčia v márnom úsilí zabrániť Sovietom v postupe. Dnes sú významným mementom vojny a jej obetí, na čo by sme stále nemali zabúdať. Keďže v tomto čase finišujeme so všestranným výskumom vojnových udalostí v regióne, je takáto spolupráca s obcou na zviditeľnení histórie veľmi vítaná,“ pripomenul v tejto súvislosti riaditeľ Kysuckého múzea Miloš Jesenský.

Starosta Zákopčia František Hažík k tomu dodáva:  „K dnešnému dňu nie je vykonaný relevantný výskum nemeckých vojenských bunkrov a opevnení nachádzajúcich sa na území obce Zákopčie, preto uvítavam  iniciatívu riaditeľa  Kysuckého múzea  Miloša Jesenského  vykonať zmapovanie zvyškov nemeckých opevnení  v našej obci  a zaradiť ich do výskumu vojnových udalostí v regióne Kysúc.   S najväčšou pravdepodobnosťou ide o guľometné a pozorovacie hniezda vedené  pod názvom „Kochbunker“  pomenované podľa navrhovateľa  tohto objektu Ericha  Kocha.  Zo stavebného hľadiska ide o železobetónovú konštrukciu  kruhového  pôdorysu s vonkajším priemerom 185 cm a konštrukčnou výškou cca 200cm, ktoré vyčnievajú nad  terénom cca 50 až 80 cm.  Hrúbka steny betónu vystuženého železnými prútmi je  28 – 30 cm.  Každý bunker mal dva pozorovacie otvory o rozmeroch 25 x 60 cm a vstupný vchod.   Vzhľad  povrchu betónovej konštrukcie a iné faktory nasvedčujú tomu, že bunkre sa budovali na mieste nalievaním betónu do vopred pripraveného debnenia s osadenou výstužou. Pozoruhodná je geometrická presnosť konštrukcie samotného válca, časti  guľovej plochy – stropu  a samotná kvalita betónu po 60 rokoch.  Toto sú iba základné informácie o nájdených 8-mich bunkrov osadených v pôvodnom teréne  ale aj vybagrovaných a premiestnených na iné miesta   v časti obce od Flašíka smerom k Ústrediu a v časti obce u Tarabov.“  
Mgr. Martin Turóci