Tlačové správy
- 27.04.2022
Tento rok si pripomíname 200 rokov od narodenia Jána Palárika, osobnosti, ktorá má v našich dejinách svoje osobité miesto. Osobnosti, ktorá svojím úsilím a schopnosťami dokázala urobiť významné kroky k napredovaniu nášho národa a ktorú je potrebné spomenúť ak máme hovoriť o formovaní slovenskej minulosti, slovenskej literatúry i slovenského novinárstva.
Príchod jari naši predkovia oslavovali už od nepamäti. Jedným z najstarších pohanských zvykov na našom území bolo aj vynášanie a utopenie Moreny. Jej vynesenie malo zabezpečiť definitívny odchod zimy a vítanie jari, vypudenie negatívnych síl z chotára, vrátiť požehnanosť vegetácie, fyzickú silu zeme, dosiahnuť znovu oživenie prírody.
Najnovšie číslo recenzovaného vedeckého časopisu prináša výsledky celoročného úsilia odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, ktorým sa podarilo v predošlom roku zorganizovať dva odborné online semináre. Aj vďaka tomu sa v 12. ročníku zborníka môžu čitatelia oboznámiť so zaujímavými historickými a etnografickými témami.
Medzi zaujímavé a hodnotné predmety v zbierkach Kysuckého múzea nepochybne patria i obrazy, busty a sošky. Okrem umeleckej majú totiž i dokumentačnú hodnotu, keďže najčastejšie zachytávajú niektorú z významných osobnosti regionálnych či slovenských dejín. Toto konštatovanie platí i v prípade obrazu Petra Jilemnického tvoriacej súčasť zbierkového fondu Kysuckého múzea.
Pohľadnica vznikla postupným vývojom a pretváraním korešpondenčného lístka, ktorý bol zavedený do predaja a poštového prevozu v rámci Rakúsko - Uhorska v roku 1869. Lístok bol žltej farby o rozmeroch 120x88 mm, na lícnej strane bola priamo natlačená známka v hodnote 2 grajciarov, spolu so štátnym znakom a nápisom Correspondenz- Karte. Verejnosťou bol korešpondenčný lístok prijatý veľmi pozitívne a len za prvé tri mesiace ich bolo na rakúsko - uhorských poštách predaných takmer 3 milióny. V nasledujúcich rokoch ich predaj dosiahol viac ako 1 miliardu a rozšíril sa aj do ostatných zemí. Postupne sa na ne začali tlačiť reklamy, kresby, podmienky pre vznik pohľadníc vrcholili v roku 1872, keď bolo zrušené nariadene, že súkromné osoby nemôžu tlačiť korešpondenčné lístky. Zlatý vek pohľadnicovej tvorby nastal po roku 1896. Na prelome storočí sa pohľadnica stala najrozšírenejšou listovou zásielkou všetkých pôšt. Využívala sa najmä v tých oblastiach, kde sa úradný korešpondenčný lístok nehodil - v milostnej korešpondencii, ku gratuláciám a vzájomným blahoprianiam, k pozdravom z návštev a ciest...
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, má vo svojich zbierkach i takéto tzv. „žánrové“ pohľadnice – teda pozdravy k meninám, narodeninám, Veľkej noci, Vianociam, Novému roku i umelecké pohľadnice, medzi ktorými nechýba ani téma lásky.