IMG 5756Expozícia sa snaží odlíšiť to „mestské“, čo tu bolo od „ľudového,“ ktoré prezentujeme v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Nositeľmi mestského životného štýlu boli remeselníci, obchodníci, neskôr živnostníci, inteligencia, úradníci, štátni a verejní zamestnanci, podnikatelia a statkári.

Ich bývanie sa odlišovalo od ľudového prostredia - meštianske domy mali inú architektúru, interiér, stavali sa v centrách a vilových štvrtiach miest z tehál alebo kameňa.

Pre KNM bol urbanistický charakter typický po celý čas jeho existencie. Námestie malo jednoduchý pôdorys, po obvode stáli domy najbohatších mešťanov. Mnohé domy boli vybudované s klenutiami. Z kútov námestia vybiehali ulice rovnobežne vedľa seba, na východnej časti s panským domom, s panskou krčmou a obývacím domom richtára. V strede námestia sa zachoval mestský dom s renesančnými prvkami, kde sa v minulosti konali trhy. V blízkosti stojí farský kostol. Mesto bolo uzatvorené dvoma bránami, ktoré sa na noc zatvárali.
V Čadci malo mestský charakter ústredie – centrum, ktoré vzniklo z pôvodnej osady v kotline. Keďže územie Čadce je hornaté, osídlenie nebolo kompaktné a vznikli osady – vidiecke poľnohospodárske sídla, kde žilo viac obyvateľov. Ďalší sídelný rozvoj súvisel so stavbou železnice, pri ktorej vzniklo akési  druhé centrum – sklady, colnica, hotely, výhybňa a iné. Vznikali prvé poschodové domy z tehál, odlišné od starej drevenej zástavby, a tak sa jadro mesta začalo odlišovať od kopaničiarskych častí. Mestský život sa sústredil v ústredí – okolo bývalej mýtnej stanice, ktorá ho spájala so železničnou stanicou.

Expozícia prevedie návštevníkov meštianskym interiérom druhej polovice 19. až prvej polovice 20. storočia, od historizujúceho štýlu, secesiu i „artdeco.“ Uvidia tu jedáleň, príborníky, obývaciu spálňu z poslednej tretiny 19. storočia, secesnú spálňu, sedaciu súpravu v biedermeierovom štýle, obrazy, porcelán, ale aj pianíno a harmónium, alebo i kávovar z 20. tych rokov 20. storočia a staršie hračky.