Kaštieľ Radoľa

Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné.  Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia.
Čítať ďalej...

najstarsie dejiny kysuc mStála expozícia v radoľskom kaštieli dokumentujúca dejiny osídlenia Kysúc od mladšieho paleolitu po stredovek, sústreďuje najucelenejšiu zbierku archeologických nálezov z počiatkov osídlenia tohto regiónu na Kysuciach.

Uvidíte kamenné, kovové a kostené nálezy - nástroje vyrobené z kameňa, popolnice na pochovávanie mŕtvych, stredovekú keramiku, ale aj repliku mamutieho mláďaťa.


Staršia doba kamenná –paleolit  2 mil. – 8200 pred n. l.

Mozaika najstaršieho osídlenia územia Kysúc je relatívne skromná, ale napriek tomu, že sa tu doteraz nepodarilo objaviť úplne najstaršie doklady prítomnosti človeka v staršej dobe kamennej určité náznaky už jestvujú. Prvé nálezy kostrových zvyškov pleistocénnych živočíchov v Krásne nad Kysucou a v Starej Bystrici v štrkových nánosoch - mamutích zubov, kostí srstnatého nosorožca aj pratura umožňujú predpokladať, že v neďalekej vzdialenosti mohli byť tieto zvieratá ulovené vtedajšími lovcami. Nálezy patinovaného pazúrikového odštepu z Ochodnice a nález z Krásna nad Kysucou možno považovať za dôkaz trasy, ktorou sa tieto nástroje dostávali z územia severne od Karpát do Žilinskej kotliny, kde sa zistilo sídlisko, resp. sezónna stanica paleolitických lovcov z množstvom nástrojov vyrobených zo severského pazúrika. Je možno len otázkou času, keď sa podobné sídlisko objaví priamo aj na území Kysúc. V opačnom prípade môžeme uvažovať aj o tom, že lovci usadení na sezónnej stanici v Žiline–Závodí v polohe Zápotočie, lovili vtedajšiu studenomilnú faunu aj na území Kysúc, pretože ako cez Kysuce prichádzala surovina na výrobu nástrojov, tak isto sem prúdili aj stáda vtedajších lovných zvierat a pohybovali sa po tom istom teréne.


Sample Image Sample Image Sample Image Sample Image Sample Image



 Obdobie mladšej a neskorej doby kamennej (6000-1900 pred n. l.)

Postupné zapĺňanie územia novým obyvateľstvom dokumentujú až nálezy z obdobia neolitu a eneolitu, keď sa tu objavujú prvé brúsené kamenné sekerky a sekeromlaty, ktoré sú dôkazom prítomnosti prvých roľníkov na tomto území. Budovali už stále sídla, obrábali pôdu a pásli dobytok. Sídliská sa síce priamo ešte nenašli, ale drobné zlomky črepov indikujú ich prítomnosť najskôr v Brodne v polohe Sedliská a potom možno aj na Koscelisku v Radoli, v Kysuckom Novom Meste – Dubí, v Nesluši v polohe Kočí zámek.  Prvé nálezy kamenných nástrojov sú jednoznačným dôkazom klčovania tunajších lesov a budovania stálych domov určite aspoň v priestore Dolných Kysúc.
Štiepané kamenné nástroje z polohy Ševcovské skaly v Čadci indikujú možnosť prieniku prvých roľníkov aj na územie Horných Kysúc, i keď je to zatiaľ len určitý náznak osídlenia.
 
Mladšia a neskorá doba bronzová 1250 – 700 pred n. l.

Mladšia doba bronzová je na celom území severného Slovenska reprezentovaná lužickou kultúrou, ktorá sa tu objavuje už v priebehu strednej doby bronzovej. Najstaršie sídliská a pohrebiská objavené na Považí, v Liptove a v  Turci sú dôkazom skorého prenikania tohto ľudu do prostredia severného Slovenska. Územie Kysúc je zatiaľ reprezentované mladšími nálezmi, ale tie sú zároveň dôkazom omnoho intenzívnejšieho osídlenia ako tomu bolo v predošlých obdobiach. Prvé sídliská, pohrebiská a zrejme aj hradiská ľudu lužickej kultúry možno už jednoznačne interpretovať ako dôkazy súvislého osídlenia územia Dolných Kysúc. Na Koscelisku v Radoli sa už dávno zistili popolnicové hroby, ktoré sa opätovne našli i počas výskumu v roku 1991. Väčšie popolnicové pohrebisko sa skúmalo v Hornom Vadičove, odkiaľ je známa aj unikátna bronzová sekerka. Dôkazom pestovania kultúrnych plodín sú nielen nálezy spálených zrniek obilia a strukovín, ale aj nález kamenného drvidla a kamennej podložky na drvenie obilia. Využívanie tunajších relatívne málo úrodných pôd si vyžadovalo veľké úsilie k dosiahnutiu určitých výnosov, ale zrejme tunajšie lužické obyvateľstvo sa vedelo dobre prispôsobiť drsnejším podmienkam, keď tu dokonca budovalo nielen svoje stále sídla, ale aj prvé opevnenia. Na niektorých sa našli nielen výrazné valy, ale aj riečne kamene, ktoré sa používali ako strelivo proti útočníkom. V nálezových vrstvách boli okrem keramiky aj zvyšky obilnín a strukovín, ktoré dokumentujú, že tunajšie obyvateľstvo sa ukrývalo za valmi opevnení aj so svojim majetkom. Nielen opevnenia, ale najmä sídliská objavené na viacerých miestach Kysúc sú dostatočným dôkazom o intenzívnejšom osídlení tejto časti Slovenska. Sídliská sa doteraz objavili v Ochodnici v polohe Na vŕšku, v Radoli na Koscelisku, možno v Hornom Vadičove v súvislosti s nálezom bronzovej sekerky. Na úpätiach Ladonhory, v Brodne v polohe Sedliská. Niektoré sídliská a zrejme aj opevnenia jestvovali aj v nasledujúcej staršej dobe železnej (700-400 pred n. l.), pretože tu žilo to isté obyvateľstvo – ľud lužickej kultúry, ktorý sa v dolinách severného Slovenska usadil natrvalo a stal sa vlastne domácim obyvateľstvom hornatých častí našej vlasti.

Mladšia doba železná (latén) 400 – 0 pred n. l.

Vrcholom intenzity osídlenia horských oblastí severného Slovenska je púchovská kultúra, ktorá sa sformovala z domáceho ľudu lužickej kultúry za prispenia nového obyvateľstva - Keltov, ktorí sem postupne prenikali z južných rovín. Prienik keltských družín, ale najmä prílev nových kvalitnejších výrobkov keramiky, ale aj z bronzu a železa spôsobil kvalitatívny rast produkcie a rozvoj hospodárskej základne tunajšieho ľudu. Púchovská kultúra nazvaná podľa prvých rozpoznaných nálezov na Skale v Púchove reprezentuje osídlenie severného Slovenska v období od 3. stor. pred n. l. do konca 2. stor. n. l. Desiatky sídlisk, hradísk a hrádkov najmä z obdobia neskorého laténu rozsiatych po celom severnom Slovensku, východnej Morave a južnom Poľsku reprezentuje mimoriadny nárast osídlenia v tomto priestore, ktorému neodolalo ani územie Kysúc. Možno konštatovať nárast sídlisk púchovskej kultúry najmä na Dolných Kysuciach, ktoré tu reprezentujú väčšiu škálu kvalitných výrobkov aj väčší rozsah použitých materiálov, ako tomu bolo dovtedy.
    Rozsiahle sídlisko sa zistilo najmä v Lopušných Pažitiach v polohách Podhúboč a Záriečie. Podarilo sa tu preskúmať chatu s kolovou konštrukciou- obydlie o rozmere 300 x 350 cm, ktorá mala v strede ohnisko a nájdená keramika zdobená opakovanou plastickou presekávanou páskou datuje objekt azda už do 3. stor. pred n. l., teda do obdobia medzi neskoro halštatským stupňom lužickej kultúry a prvými prejavmi predpúchovského horizontu.
Pokračovanie osídlenia, najmä v 1. stor. pred n. l. je doložené na viacerých miestach Kysúc predovšetkým nálezmi grafitovej keramiky, ktorá je typickým reprezentantom sídlisk púchovskej kultúry. Našla sa v Rudine–Na kopaniciach, v Radoli na Koscelisku, na Hradisku, v Nesluši v blízkosti osady Suchá aj na sídlisku v polohe Kačky, v Hornom Vadičove, vo Vraní aj v Brodne v polohe Sedliská.
Sídlisko v Lopušných Pažitiach prinieslo najviac poznatkov o nálezoch púchovskej kultúry. Leží v polohe s nadmorskou výškou 493 m v sedle, ktoré spája polohu s opevnením na Malom Ostrom. Výskum zachytil chaty aj objekty s kolovou konštrukciou a podmurovkami, plytké jamy a zásobné jamy pre uloženie potravín. Okrem črepov nádob vyrobených z grafitu sa našli zlomky nádob vyrobených na hrnčiarskom kruhu  aj keramika zdobená pravidelným zvislým hrebeňovaním.
Najmladším materiálom bola keramika súdkovitých tvarov zdobená zvislými ryhami, ktorá patrí už do prechodného laténsko-rímskeho horizontu datovaného do prvých desaťročí nového letopočtu. Nálezy hlineného závažia a hlinených praslenov sú dôkazom výroby a spracovania tkanín, kamenný žarnov zasa dôkazom mletia obilia, kým mazanica pochádza z výmazu prútených stien obydlí.
Hradisko na Malom Ostrom patrí zatiaľ k jediným preskúmaným opevneniam na Kysuciach, kde sa podarilo objaviť nielen dobre datovateľné nálezy, ale aj systém opevnenia, ktoré tu vybudovali v 1. stor. pred n. l. na ochranu obyvateľstva žijúceho na jeho úpätí. Opevnenie sa nachádza v nadmorskej výške 586 m a vybudovali ho podľa obvyklých postupov vo vtedajšej púchovskej kultúre. Na západnej strane prebiehal val väčšinou po hrebeni vápencového chrbta, kým na východnej zostupoval dolu svahom a uzatváral asi 200m dlhú, úzku plochu. V južnej časti a na západnom svahu vylámali do podložia výraznejšiu terasu, kde sa zistila iba jedna chata s kolovou konštrukciou. Podlahu tvorili črepy zásobnice s okružím. Ďalšie objekty sa našli na kratších terasách o dĺžke asi 10 m. Ležali v nepravidelných rozstupoch, najmä na východnom svahu a pravdepodobne aj priamo za valom. Našlo sa v nich zopár črepov imitujúcich nádoby vyrábané na hrnčiarskom kruhu, ale aj črepy kvalitnej laténskej keramiky, bezpečne vyrobenej na hrnčiarskom kruhu.
Val opevnenia pozostával z plošiny vylámanej v podloží na ktorej postavili múr z mohutných vápencových balvanov, ktorý sa opieral o kamenito-hlinitý násyp navŕšený z vnútornej strany. Po celom priestore opevnenia sa nachádzali riečne kamene o veľkosti 10-15 cm, ktoré sem obrancovia priniesli z údolia, ale aj menšie, veľkosti vlašského orecha používané ako strelivo do prakov. Z ďalších zbraní sa našiel železný hrot do šípu a železný hrot oštepu. Opevnenie na Malom Ostrom trvalo iba krátko a najviac nálezov pochádza z tzv. zánikového horizontu, najmä nádoby zanechané na mieste v čase odchodu obrancov.
Mimoriadne cenným nálezom z povodia Kysuce je poklad strieborných mincí, ktorý objavil amatér – hľadač pokladov na úpätí opevnenia Rochovica. Údajne v hlinenej nádobe sa našlo 64 strieborných mincí spolu s dvoma bronzovými sponami v hĺbke asi 40-50 cm. V náleze sú zastúpené typy keltských strieborných mincí, ktoré sa razili na severnom Slovensku. Najviac, až 60 kusov patrí typu Veľký Bysterec, 4 kusy typu Divinka. Na reverze typu Veľký Bysterec je štylizovaná kresba koňa orientovaného vľavo. Kým telo koníka je stvárnené reálne, hlavu znázorňuje guľka umiestnená na krku, s vyznačenou hrivou. Guľkami a trojuholníkmi sú zvýraznené nohy koňa aj kopytá. Pod bruchom sa často nachádza doteraz nevysvetlený symbol v podobe kuželky, či obráteného výkričníka.
Používanie a razba mincí na území severného Slovenska v období neskorého laténu je výrazným dôkazom hospodárskej úrovne tunajšieho ľudu, ktorí nielen dokázal dokonale spracúvať tunajšie suroviny, najmä železnú rudu na výrobu zbraní a nástrojov, ale aj zásoby striebornej a zlatej rudy k razbe vlastných mincí, používaných jednotlivými kmeňmi. Doteraz sa identifikovalo z územia severného Slovenska viacero typov drobných keltských mincí. Okrem spomínaných typov Veľký Bysterec a Divinka, to boli typy Liptovská Mara, Spiš, Hrabušice, Zemplín. Najrozšírenejším typom bol práve veľkobysterský, ktorého mince prevažujú aj v depote z Rochovice. Bežne sa nachádza na celom území Slovenska, nielen v prostredí púchovskej kultúry a možno ho považovať za druh mince platnej v tej dobe v širšom priestore. Ostatné typy sú spojené s jednotlivými oblasťami severného Slovenska a už menej sa ich nachádza mimo vlastných regiónov. Typ Divinka sa najčastejšie vyskytuje na severozápadnom Slovensku, typ Liptovská Mara najmä na Liptove, typ Spiš na Spiši, typ Hrabušice najmä na východnom  Slovensku ako aj typ Zemplín. Razba mincí na severnom Slovensku sa už nikdy viac v dejinách nezopakovala, preto tieto nálezy sú veľmi dôležité pre lepšie poznanie najstaršej histórie tohto územia. Datovanie ukrytia mincí aj bronzových spôn do obdobia zániku laténskeho horizontu púchovskej kultúry počas prvej polovice 1. stor. n. l. je dôkazom, že vtedy sa tu odohrali nepriaznivé okolnosti pre tunajšie obyvateľstvo, ktoré spôsobili zánik veľkého počtu sídlisk, hradísk a hrádkov púchovskej kultúry a do tohto obdobia možno zaradiť aj zánik opevnenia na Malom Ostrom v Lopušných Pažitiach.

Slovanské obdobie 9. stor. n. l.

Najstaršie stopy osídlenia územia Kysúc našimi slovanskými predkami pochádzajú až z 9. stor. Kým v Žilinskej kotline sa prví Slovania objavili na rozhraní 5.-6. stor. a potom už súvislé osídlenie pokračuje najmenej od 8. stor. územie Kysúc zatiaľ nevykazuje staršie nálezy. Tak ako v súvislosti s príchodom prvých lovcov cez územie Kysúc do Žilinskej kotliny, musíme rátať aj s príchodom Slovanov na toto teritórium cez Kysuce z územia Poľska, kde sa čiastočne formovalo slovanské etnikum už v prvej polovici 1. tisícročia n. l. Doteraz sa síce tieto staršie slovanské pamiatky na Kysuciach neobjavili, ale v prípade Žiliny tomu bolo podobne. Iba náhoda chcela, že sa našiel staroslovanský objekt pri úprave terénu v polohe Frambor a tu sa aj podarilo identifikovať ďalšie štyri slovanské obydlia z 9. stor. Až budúcnosť ukáže, či sa práve spomínaná trasa príchodu Slovanov do Žilinskej kotliny potvrdí obdobnými nálezmi aj z územia Kysúc.
Doteraz sú známe iba stopy slovanského osídlenia, ktoré sa zistili na viacerých miestach v Radoli, a azda aj krátkodobé využitie opevnenia na Malom Ostrom, ktoré možno najskôr datovať na koniec 9. až začiatok 10. stor. Pre úplnosť treba spomenúť aj novšie nálezy slovanskej keramiky z polohy Sedliská v chotári Brodna. Podľa tohto malého počtu nálezov treba rátať iba s rozptýleným typom osídlenia Kysúc, kým v predchádzajúcich obdobiach - v mladšej a neskorej doby bronzovej, ale najmä v mladšej dobe železnej, možno hovoriť už o súvislom osídlení najmenej územia Dolných Kysúc. Nepodarilo sa dokázať ani existenciu pôvodne slovanských mohylníkov v Krásne nad Kysucou a Oščadnici, ktoré sa javili skôr iba  ako prírodné útvary. Dávnejšie avizované kostrové pohrebisko v Dunajove sa po opätovnom preverení ukázalo byť novovekým cintorínom. Tu treba povedať, že umelým a neodborným snažením sa dokazovať starobylosť archeologických nálezov a prikrášľovať ich skutočné časové a kultúrne zaradenie sa môže vrátiť vo forme odmietnutia aj iných už omnoho lepšie datovaných a overených pamiatok. Preto treba len to považovať za určite dokázané, čo je aj vedeckými metódami potvrdené a overené.
Expozícia Starších dejín Kysúc vychádza z doteraz známych zistení a overených faktov. Nie je možné nahrádzať skutočné nálezy najstaršieho osídlenia tohto územia nálezmi z iných oblastí, pretože by to bolo úplné skreslenie skutočného stavu osídlenia. Omnoho prospešnejšie by bolo zintenzívniť výskum celého územia regiónu a tak prispieť k naplneniu doteraz málo poznanému osídleniu Kysúc. Určité náznaky vyplývajú už z omnoho bohatšie osídleného regiónu susednej Žilinskej kotliny a priamo územia mesta Žilina, kde sú prakticky zastúpené všetky obdobia praveku i včasnej doby dejinnej nielen náhodnými nálezmi, ale aj výskumami sídlisk, pohrebísk i hradísk z jednotlivých období, i keď aj tu sa stále objavujú nové poznatky a pribúdajú nové prekvapivé nálezy najmä z obdobia stredoveku až novoveku, ktorému sa však v tejto časti expozície nevenujeme. Je len otázkou času, keď sa aj na Kysuciach podarí výraznejšie doplniť mapu staršieho osídlenia tohto územia, ako sa to podarilo v priestore Liptova, Turca, Oravy a nakoniec aj spomínanej Žiliny. Len si to vyžaduje systematický výskum a podrobný prieskum celého územia a nespoliehanie sa na náhodné nálezy prinesené amatérskymi zberateľmi, ktorí žiaľ v posledných rokoch skôr ničia lokality celého Slovenska a vykrádajú najhodnotnejšie nálezy za účelom predaja a nie ich zachovania pre budúcnosť.