Kysucké múzeum v Čadci

Kysucké múzeum v Čadci je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.

 

Čítať ďalej...

kysucke muzeum uvod

  • Latitude:     49º 26' 23,476″ N
  • Longitude:  18º 47' 22,215″ E

 

Prvú koncepciu múzejnej expozície regiónu vypracoval v roku 1932 Ľudovít Janota a navrhol ju inštalovať v Palárikovom dome. V medzivojnovom období sa zhromažďovali aj súbory hmotných dokladov zo spoločenského vývoja Kysúc, ktoré sa však v ucelenej forme nezachovali.

Múzeum bolo založené 1. októbra 1971 ako Okresné vlastivedné múzeum v Čadci, s účinnosťou od 1. januára 1972. V záujme záchrany a obnovy najcennejších pamiatok ľudového staviteľstva, začali sa už krátko po vzniku múzea prípravy na začatie výstavby expozície ľudového staviteľstva a bývania Kysúc. Múzeum spočiatku suplovalo a preferovalo úlohy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, prípadne činnosti na úseku záujmovej vlastivednej práce, a to všetko na úkor rozvoja vlastných špecifík múzejnej práce.
Za významné prelomové obdobie možno považovať rok 1974, kedy došlo k zmene názvu na Kysucké múzeum. V tomto období sa začalo so systematickým vytváraním etnografických zbierok, ich odborným spracovaním a bola pripravená prvá výstava zo zbierkových fondov múzea. V druhej polovici 70-tych rokov sa podarilo vybudovanie základného zbierkového fondu múzea intenzívnou akvizičnou činnosťou priamo v teréne. V tomto období bolo významnou skutočnosťou utvorenie vedeckej rady múzea, zloženej zo zástupcov niektorých ústavov Slovenskej akadémie vied, centrálnych múzeí a ďalších inštitúcií. Jej význam spočíval v posudzovaní ročných, päťročných a perspektívnych plánov činnosti múzea, ale i v hodnotení ich plnenia z hľadiska potrieb regionálneho vlastivedného bádania, potrieb vedeckého poznania a využívania získaných poznatkov v spoločenskej praxi, hlavne vo výchovnom pôsobení na návštevníka. Vedecká rada sa až do roku 1997 pravidelne vyjadrovala k dôležitým materiálom a projektom na všetkých úsekoch práce múzea. Od roku 2008 vedecká rada slúži ako poradný a iniciatívny orgán riaditeľa pri riešení základných koncepčných otázok múzejnej práce a vyjadruje sa k ročným a perspektívnym plánom a k zhodnoteniu činnosti Kysuckého múzea vo vedecko-výskumnej, akvizičnej, výstavnej a expozičnej činnosti, v oblasti obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok a v oblasti systémového riešenia činnosti a prevádzky Skanzenu a Historickej lesnej úvraťovej železnice v Novej Bystrici – Vychylovke.

Od roku 1998 bola základná profilácia múzea rozšírená o užšiu špecializáciu – múzejnú dokumentáciu historického vývoja lesných železníc na Slovensku, t. j. zaniknutej a prekonanej etapy vo vývoji lesnej dopravy na Slovenku.

Múzeum už od svojho vzniku prezentuje výsledky činnosti svojich odborných pracovníkov formou stálych expozícií a krátkodobých výstav z oblasti archeológie, etnografie a histórie. V súčasnosti múzeum ponúka vo svojich priestoroch prehliadku stálej expozície História Kysúc, ktorá predkladá chronologický exkurz kysuckými dejinami. Návštevníci sa tak môžu oboznámiť s novými informáciami a poznatkami o kysuckom praveku, stredoveku a novoveku, kysuckom zbojníctve, či vybratých témach z regionálnych dejín – pevnostiach obranného systému Jablunkovské Šance ležiacich na území Kysúc, Košicko - bohumínskej železnici či kysuckom vysťahovalectve. Ďalšou je stála expozícia Človek na Mesiaci, venovaná americkému astronautovi s kysuckým pôvodom, Eugenovi A. Cernanovi, ktorá predstavuje jeho životnú púť.