Skanzen Vychylovka

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Čítať ďalej...

skanzen vychylovka uvod2

kroj01Pozývame vás na prehliadku stálej expozície inštalovanej v Skanzene Vychylovka - v objekte Stanica Skanzen, ktorá dokumentuje históriu ľudového odevu od najstarších čias po súčasnosť.

Od najstarších čias po súčasnosť

Ľudový odev sa počas stáročí vyvíjal od archaických podôb a až do súčasnosti prešiel výrazným vývojom. O odeve z dávnej minulosti nám podáva informácie archeológia a je to  dôkaz o tom, že naši predkovia sa odevom chránili nielen pred chladom a prostredím v ktorom žili, ale používali aj rôzne ozdoby, ktorými si nielen ženy, ale aj muži skrášľovali svoj odev. Odlišnosti vznikali i v letnom a zimnom spôsobe odievania. Od najjednoduchších foriem pomerne jednotného odevu sa dostávame stáročiami a tisícročiami až ku koncu 18. storočia, kedy sa začali vydeľovať jednotlivé regionálne rozdiely, ku ktorým prispelo množstvo osobitostí v rámci vývoja regiónu. Pracovný odev sa spočiatku líšil od sviatočného príležitostného odevu, ktorý sa nosil do kostola v podstate len v tom, že bol viac obnosený. Až ku koncu 18. storočia sa z viac menej jednotného odevu začali formovať jednotlivé regionálne odlišnosti, ktoré od polovice 19. storočia odlíšili odev nielen podľa pôvodu, ale aj funkcie - teda všedný pracovný odev od slávnostného odevu.

Zmeny do ľudového odevu začínajú prenikať na prelome 19. a 20. storočia a gradujú so vznikom textilných fabrík. Ľudový odev sa začína vytrácať z bežného života obce ešte pred koncom prvej polovice 20. storočia. Sú však regióny, kde dožíva ako súčasť odievania staršej generácie žien - ako slávnostný kroj nosený počas sviatkov či do kostola. Tento vývoj ovplyvnili hlavne I. a II. svetová vojna. Niektoré odevné súčasti boli nahradené, iné si už v tomto období z archaického ľudového odevu zachovali len strih. Proces o zachovanie ľudových krojov začína už v 19. storočí záujmom a činnosťou výrazných osobností, akými boli napríklad Ján Čaplovič, Andrej Kmeť a mnohí ďalší. Záchrana ľudového odevu prebiehala aj v Matici Slovenskej, Slovenskom národnom múzeu, Živene či Muzeálnej slovenskej spoločnosti. O zachovanie vzorov a strihov sa snažia aj v súčasnosti mnohí nadšenci a ľudoví výrobcovia, folklórne súbory a vedecké inštitúcie, ktoré toto dedičstvo predkov uchovávajú vo svojich archívoch či zbierkach.

 

Archaické súčasti ľudového odevu

Medzi najarchaickejšie súčasti ľudového odevu, ktoré vďaka svojej jednoduchosti a účelnosti pretrvávali stáročia ba až tisícročia patria krpce, spodník – rubáš, mužské i ženské košele. Na výrobu ľudového odevu sa používal ľan, konope, ovčia vlna a koža. Doma vyprodukované a spracovávané suroviny boli dlho základom jeho výroby. Základnými súčasťami odevu z plátna boli u mužov gate a košele, hune a kožuchy a u žien rubáš, rukávce, košeľa, zástera a sukňa. Základnými súčasťami zo súkna boli u mužov – nohavice, hune, kabanice, z ovčej kožušiny kožušteky a kožuchy z rukávmi tak ženské ako aj mužské. K tradičným zimným častiam odevu patrili aj zimné kožúšky bez rukávov, kožuchy z barančiny, ktoré nosili rovnako muži aj ženy. Okrem materiálu podčiarkoval jeho pretrvávajúci význam aj jednoduchý strih. Košeľa bola zošitá z jedného kusu preloženého plátna s vystrihnutým otvorom na krku a prišitými rovnými širokými rukávmi. Ešte archaickejším prejavom ľudového odievania boli univerzálne používané štvorrohé plachty, ktoré si ženy ovíjali cez chrbát a ruky. Obľúbená plachta sa stala výrazným obradným znakom ženského odevu. Používala sa pri sobášoch, pohreboch a dávala sa i mŕtvemu do truhly. Pôvodne však bola jednoduchou, ale mnohoúčelnou súčasťou odevu využívanou na nosenie jedla na pole, na nosenie detí, ale rovnako účelne chránila pred chladom. Jej rozšírené používanie, využiteľnosť zvýraznená ochrannou funkciou a schopnosťou zakryť ako vrchná časť odevu celé ženské telo, jej postupne pomohla nadobudnúť na ľudovom odeve výrazne obradovú funkciu.

Stála expozícia je inštalovaná v Stanici Skanzen počas sezóny vo Vychylovke - od mája do októbra.