Skanzen Vychylovka

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Čítať ďalej...

skanzen vychylovka uvod2

skanzen fs drevar stavanie maja

Brány Skanzenu vo Vychylovke sa otvoria 30. apríla 2017, kedy si budete mať možnosť pozrieť tradíciu stavania mája v podaní Folklórneho súboru Drevár z Krásna nad Kysucou.

Táto tradícia patri medzi najviac zachované zvyky nielen u nás na Kysuciach, ale aj v iných kútoch Slovenska. Stavanie mája v Skanzene Vychylovka začne o 12.00 hod. pri Stanici Skanzen účinkovaním ľudovej hudby. O 12.30 hod. členovia Folklórneho súboru Drevár pri základnom kameni za doprovodu ľudovej hudby a spevu postavia máj. Nebude chýbať slávnostná svätá omša o 13.00 hod. na novovybudovanom pódiu pri objekte Krčma z Korne, kde o 14.00 hod. bude pokračovať kultúrny program v ktorom sa nám predstaví so svojím programom Folklórny súbor DREVÁR z Krásna nad Kysucou s tancami a piesňami nielen z Kysúc, ale aj z iných regiónov Slovenska.

Stavanie mája

Stromy a všeobecne zeleň zohrávala od dávnych čias pri rôznych významných momentoch roka, zásadnú magickú a prosperitnú úlohu. Stavanie mája patrilo po stáročia k veľmi obľúbeným zvykom, známym nielen z územia Slovenska. Jeho pôvod treba hľadať v súvise s vierou v magický vplyv zelene na hospodárenie a zároveň slúžil ako ochranný symbol pred zlými silami a chorobami už od čias staroveku. Samotná antika hojne využívala ochrannú funkciu zelene a stromov. Pri rôznych úkonoch ho vo svojich obradných ceremóniách používali mnohé vyspelé staroveké kultúrne národy. Poznali ho kultúrne fenomenálni Rimania či napríklad pôvodom tajuplní a kultúrne rozvinutí Etruskovia, ktorí ho dávali v období s príchodom mája na domy ako ochranný symbol, zaháňajúci svojou jarnou zelenou silou všetky choroby a zlé sily, ktoré si zima nezobrala so sebou. Májový strom mal chrániť celé usadlosti, hospodárstva. Jeho miesto v stredoveku v mestskom prostredí bolo na námestiach miest pred radnicami, alebo pred kostolmi, kde sa staval ako symbol hojnosti a prajnosti. Od 15.-16. storočia je známy už aj spred domov dievčat, pričom v tomto období zohrával aj obradnú funkciu a zo strany mládenca bol zároveň istým prísľubom sobáša. Postupne ho teda v ľudovom prostredí začali stavať mládenci svojim milým dievčatám. Chodievali ho stavať v predvečer začiatku mája, resp. v noci do dvorov, kde mali svoje frajerky, alebo ho stavali dievkam, ktoré dovŕšili vek na vydaj. Každý mládenec sa snažil svojej milej postaviť čo najvyšší máj, krásne vyzdobený. V niektorých regiónoch Slovenska súvisí jeho stavanie s Turícami, pričom pôvod súvisí s predkresťanskou tradíciou. So zvykom stavania „májov“ sa viažu aj niektoré obmedzenia. Tak ako každý ľudový zvyk napriek tomu, že mal svoje pevné miesto nielen v kysuckej ľudovej tradícii, podliehal vplyvom dobových zmien. Postupne ustupovalo do úzadia i stavanie májov, aj keď patrí skôr k tým rozšíreným tradičným okamihom, ktoré si zachovali širšiu pôsobnosť v našich dedinách a pľacoch, kde ich znovu vídať pomerne hojne aj v súčasnosti. Avšak obmedzenia stavania májov už v 18. storočí mali aj čisto praktickú rovinu panských nariadení, ktoré vychádzali z nutnosti regulovania výrubu obrovského množstva stromov na stavanie „májov“. Aj preto sa v kultúrnej tradícii ustálili odlišnosti v rámci regiónov a tam, kde bol nedostatok stromov sa ustálil zvyk stavať jeden obecný máj. Napriek tomu tento archaický zvyk pretrval a ak uvidíte v kysuckých dvoroch z diaľky vysoké žrde s ozdobeným vrcholcom, spomeňte si na dávnu tradíciu, v ktorej sa snúbi ochrana a oslava vegetácie, plodnosti, slnka, hojnosti, prajnosti a predovšetkým lásky.  

Mgr. Pavol Markech,  Kysucké múzeum v Čadci