Na tomto výjazde bolo preštudovaných 10 balíkov písomnosti z rodového archívu Suňogovcov (Szunyogh család levéltára), v časovom rozpätí 1549 – 1735. Rod Suňogovcov  vlastnil Budatínske panstvo od konca stredoveku až do roku 1798, preto sa drvivá väčšina dokumentov vzťahuje predovšetkým ku Kysuciam, ktoré tvorili majetkovú základňu panstva.  Jazykom písomností je vo veľkej miere domáca reč – slovenčina, ďalej latinčina, menej nemčina, maďarčina a čeština. Maďarsky písaných prameňov pozvoľna pribúdalo v 18. storočí a bola používaná najmä v korešpondencii. Z obsahového hľadiska možno písomností rozdeliť do 4 skupín:

1. hospodárske záležitosti (čiastkové urbáre, koncoročné výkazy plodín, hospodárskych zvierat na panstve alebo jednotlivých majeroch, účtovné výkazy provizorov a pod.), 2. budatínsko – strečnianske územné spory na Kysuciach (vyšetrovania, svedectvá), 3. korešpondencia, 4. obligátory, kvitancie atď.

Preskúmané materiály sa budú dať využiť najmä pre dejiny rodu Suňogovcov a iných menších šľachtických rodov, hospodárske dejiny Kysúc, dejiny osídlenia, vojenstva či priamo k dejinám jednotlivých obcí. Z hľadiska osídlenia je nesporne zaujímavou informácia o miernom „ostaršení“ obce Lopušná, ktorej prvá písomná zmienka sa doteraz datovala do roku 1572. Na základe písomností zo Suňogovského rodového archívu sa táto posúva o dva roky hlbšie do minulosti, do roku 1570. Preskúmaný materiál treba podrobne analyzovať a nie je vylúčené, že sa budú upravovať aj ďalšie prvé písomné zmienky kysuckých obcí. Archívne fondy z krajinského archívu rozhodne tento potenciál v sebe skrývajú.

Výskum šľachty na slovensko-českom pohraničí sa realizuje v rámci projektu „História spája“.

Tento mikroprojekt je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom. Na spolufinancovaní sa podieľa zriaďovateľ Kysuckého múzea v Čadci - Žilinský samosprávny kraj.