×

Varovanie

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: /data/web/kysuckemuzeum.sk/web/images/stories/stories/projekty/SR_CR/kulturne_hodnoty/jun
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/stories/stories/projekty/SR_CR/kulturne_hodnoty/jun

logo_sr_cr
-  dožinková slávnosť spojí dva národy v Múzeu kysuckej dediny Nová Bystrica –Vychylovka 

-  v programe sa predstaví FS zo Slovenska a Česka

-  tradičná ľudová strava prezentovaná  priamo v objektoch na dobových peciach

-  krojovaný sprievod  skanzenom

-  svätá omša v kaplnke Panny Márie Ružencovej

 

(Z výskumu obce Staškov)

            Z posledných kláskov obilia žnice uvili veniec a ozdobil farebnými stužkami a ružičkami , ktoré boli vyrobené  z krepového papiera. Takto uvitý veniec niesli mládenec a  dievča v sprievode ostatných žencov a žníc ku gazdovi, ktorý bol v obci najbohatší a spievali pieseň:

„Gazda náš gazda náš, gazda náš, daj že nám holdomáš, ak nám ho ty nedáš hneď hlavu dolu máš“.

Mládenec a dievča s vencom vkročili až do príbytku a takto vinšovali  gazdovi a gazdinej:

„A my vaši ženci už sme Vám dožali z vašich zlatých kláskov veniec sme uvili. Na jar sme zasiali v žatve pozbierali a v láske štedrosti sme Vám vymlátili. Koľko v tom venci ja zŕn žita, toľko rokov vám prajeme žitia. By ste dlho žili a sa radovali a sto krát veselších dožiniek slávili. Obzvlášť zdravie, šťastie to Vám tu prajeme a po smrti kráľovstvo nebeské želáme.“

            Žencov a žnice potom gazda častoval pálenkou a rôznymi  domácimi pripravenými jedlami. (upečeným chlebíkom, koláčmi, slaninou, klobásou...) Nechýbala hudba, tanec a spev, niekedy až do neskorých nočných hodín, alebo do bieleho rána. Gazda zavesil veniec v dome nad dverami a použil ho, ak sa v dome vydávalo dievča. Pred príchodom ženícha ho dali  na hlavu družičke a tú predstavili ženíchovi, či je to tá pravá, keď si prišiel po nevestu na sobáš. Niektorí gazdovia veniec zavesili von pred dvere, aby aj vtáci mali obživu počas zimy.

            Prišiel čas, keď aj na Kysuciach nastalo obdobie  pozbierať úrodu z polí a pripraviť sa
na tuhú zimu. Pri tejto príležitosti Kysucké múzeum v Čadci pripravilo návštevníkom Múzea kysuckej dediny Nová Bystrica – Vychylovka podujatie, ktoré nám pripomenie čas dožiniek na Kysuciach.

            V nedeľa  26. augusta 2012  bude skanzen patriť zvykom a tradíciám, ktoré budú previazané piesňami a hudbou folklórnych súborov z Kysúc a  Česka. Folklórny súbor Zaolzi z Jablunkova z Českej republiky sa predstaví so svojim programom o 12. 00 hod. na lúke pri základnom kameni. V tom čase ožije hudbou, spevom, buchotom cepov a voňavými jedlami  aj objekt richtárov dom  U Poništa, kde bude účinkovať Detský folklórny súbor Oščadnička z Oščadnice. Pestrosť krojov si môžete vychutnať krojovaným sprievodom folklórnych súborov skanzenom od 12.45 hod. Aká by to bola nedeľa, keby nebola slávená svätou omšou s poďakovaním za úrodu, za chlieb náš každodenný. Táto slávnosť začína o 13.00 hod. v Kaplnke Panny Márie Ružencovej. Pódium
pri objekte Krčma z Korne od 14.00 hod. bude patriť folklórnym súborom, ktoré nám priblížia dožinkovú slávnosť. Počas celého dňa budú  zaváňať skanzenom rôzne vône jedál našich mám, pripravených priamo v objektoch na dobových peciach. Nebudú chýbať remeselníci a jazda vláčikom  Historickou lesnou úvraťovou železnicou.

         Podujatie sa nám podarilo pripraviť a zrealizovať vďaka mikroprojektu, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom. Na podujatie Vás srdečne pozýva a praje pekný deň, Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.

 

Darina Hnidková

Kysucké múzeum v Čadci 

alt

- doposiaľ najvyššia návštevnosť v skanzene  počas  sezóny

- jedlá pripravené priamo v objektoch nestačili nasýtiť návštevníkov

- bohatstvo folklórneho umenia v podaní slovenského a českého súboru


            22. júl 2012 sa  opäť zapíše do rekordov návštevníkov v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici Vychylovka. Podujatie „Na salaši“, ktoré sa nám podarilo pripraviť vďaka mikroprojektu, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom navštívilo vyše tisíctristo návštevníkov. Bohatý kultúrny program spojený s tradičnou Kuchyňou starých materí prilákal k nám milovníkov  folklóru, zvykov, tradícií a dobrých jedál nielen z Kysúc, ale aj z iných kútov Slovenska a zahraničia. Od rána pracovníci skanzenu pripravovali  v objektoch Múzea kysuckej dediny Nová Bystrica- Vychylovka priamo na dobových peciach baraniu polievku s domácimi rezancami, bryndzové halušky, piekli zemiaky s bryndzou a ťahali syrové korbáčiky. Pri základnom kameni rozvoniaval pravý baraní guláš a  v košiari pri objekte Cholvárok ovečkám bača strihal huňatú kožušinu. O 13.00 hod. sa v Kaplnke Panny Márie Ružencovej zišli veriaci, členky Folklórnej skupiny Vysočanka z Vysokej nad Kysucou a spoločne oslávili svätou omšou sviatočný deň. Pódium pri objekte Krčma z Korne ožilo o 14.00 hod. kultúrnym programom, v ktorom sa s pásmom Na salaši predstavil Folklórny súbor Górole z Mostov u Jablunkova z Českej republiky. Nechýbali ani kysucké zvyky a tradície obohatené  kysuckými ľubozvučnými  piesňami a tradičnou ľudovou muzikou v podaní Folklórnej skupiny Vysočanka z Vysokej nad Kysucou. V rámci  projektu “Kultúrne hodnoty bez hraníc“ pripravujeme ďalšie podujatia, v ktorých sa predstavia folklórne skupiny nielen z Kysúc , ale aj z Českej republiky.

alt

strihanie__oviec-  ponuka jedál z Kuchyne starých materí

-  výroba syrových korbáčikov spojená s predajom

-  baraní guláš, bryndzové halušky

-  ukážky strihania oviec

 - prezentácia FS zo Slovenska a Česka

 


            Na Kysuciach sa salašníctvo rozšírilo v 16. a 17. storočí, kedy boli liptovské i oravské hole pretkané salašmi a tisíckami oviec. Každý bača bol pyšný na svoju palicu, valašku a fujaru. Palica pomáhala pri pochôdzkach za ovcami, valaškou sa bránil proti divej zveri v horách – vlkom a medveďom. No a na fujare vyhrával svoju túžbu, žiaľ i radosť zo života. Množstvo tradičných výrobkov je dnes veľmi vzácnych a sú vďačným suvenírom a spomienkou pre každého zahraničného turistu i slovenského návštevníka.

            Srdečne pozývame návštevníkov do Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke  na podujatie, ktoré sa nesie  pod názvom „Na salaši...“ – ovčiarska nedeľa.

22. júla 2012 skanzen ožije  celodenným kultúrnym programom, ktorý bude venovaný ovčiarskemu remeslu.  Počas podujatia môžete vidieť strihanie oviec, výrobu a ochutnávku syrových korbáčikov,  bryndzových halušiek a baranieho gulášu.

Sviatočnú nedeľu obohatí o 13.00 hod pri objekte Cholvarok pri základnom kameni Folklórna skupina Vysočanka s piesňami z Kysúc. Pódium pri objekte Krčma z Korne bude patriť od 13.30 hod Folklórnemu súboru Górole z Mostov u Jablunkova (ČR) a Folklórnej skupine Vysočanka z Vysokej nad Kysucou (SR).

         Podujatie sa nám podarilo pripraviť vďaka mikroprojektu, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom. Na podujatie Vás srdečne pozýva a praje pekný deň, Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.

 Darina Hnidková,

Kysucké múzeum v Čadci

logo_sr_cr

 

Dňa 17. júna 2012 Kysucké múzeum v Čadci v rámci projektu „Kultúrne hodnoty bez hraníc“ organizovalo vo svojej expozícii Múzeum Kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovka, prezentáciu svadobných zvykov regiónu pod názvom „Ide svadba z hory, prikrývajme stoly...“ s programom:

 

12.00 – 13.00 hod.     Účinkovanie FS Ozvena Čierne pri objekte Do Potoka

12.00 – 13.00 hod.     Účinkovanie DFS Jackové pri objekte U Rybov

13.00 hod.                 Krojovaný sprievod od objektu Poništu

13.30 hod.                 Účinkovanie folklórnych súborov na pódiu pri objekte Krčma z Korne

 

Samotný názov v sebe skrýva symboliku hornatého hôrneho regiónu Kysúc, ktorého lazovité osídlenie bolo a aj v súčasnosti v niektorých oblastiach stále je. Roztrúsenosť obydlí nútila lazníkov prekonávať dlhé pešie túry z jednej doliny do druhej. Rovnako to bolo aj pri svadobných oslavách. Skupina svadobníkov ženícha, cestou k obydliu nevesty si cestu skracovala spevom na oslavu výnimočného dňa, ktorým určite deň svadby je. Spev sa rozliehal po celom chotári, upozorňujúc, že sa svadobčania blížia.

Medzitým zasvätené svadobčanky nevestu, držiac sa tradícií, vo svetlici pripravovali tiež za spevu piesní obyčajného ľudu regiónu. V duchu spevu, tanca a osláv sa niesol celý svadobný deň až do neskorej noci. Polnocou sa nevesta stáva ženou. Skladanie venca nevesty, ako obradový vrchol svadby symbolizoval stratu slobody a panenstva nevesty.

Folklórne súbory predstavili a aspoň ukážkou priblížili tieto a ďalšie zvyky pospolitého ľudu, spojené s vytvorením nového manželského páru a pripomenuli ešte nie tak dávnu dobu časti života na Kysuciach.

Tento mikroprojekt je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom. Na spolufinancovaní projektu sa podieľa Žilinský samosprávny kraj - zriaďovateľ Kysuckého múzea v Čadci.

 

Ingrid Ticháková

koordinátor projektu

 

{gallery}stories/projekty/SR_CR/kulturne_hodnoty/jun{/gallery}

logo_sr_cr


Pozvánka na podujatie- svadobné zvyky a tradície

- prezentácia v podaní folklórnych súborov zo Slovenska a Česka

 

      „Muž a žena sú dve noty, bez ktorých struny ľudskej duše nevydajú správny a plný akord.“

 (G.Mazzini)

  

 

 

     "Jednou z najkrajších a najpôsobivejších ceremónií je obliekanie nevesty. V tomto obrade je veľa tajuplnosti, ktorá sa ešte väčšmi umocňovala tým, že prebiehala vo svetlici len za prítomnosti zasvätených. Čepiec zakladali neveste dievčence, ale na obliekanie dohliadali aj ženy. To oni jej vkladali do topánky hrach, aby ľahko rodila, do rúk zázračnú byľ, ktorá keď ju potajme zastrčila nastávajúcemu pod halenu, chránila mladuchu pred hnevom muža. Keby ju chcel biť, načisto by mu skľaveli ruky..."

Karol Fajth: Taká veru svadba na Kysuciach bývala...

 

     Svadobný deň si vyslúžil prívlastok najkrajší, najdôležitejší či najzodpovednejší okamih v živote človeka. Svadba - to je určitý prechod z jedného stavu do druhého, rozlúčenie sa s doterajším spôsobom života, s rodičmi, rodinou, blízkymi i rovesníkmi a vstup do života nového, do novej rodiny, k novým výzvam a povinnostiam. Svadobné obrady patria oddávna k najväčším rodinným udalostiam. Dňa 17. júna 2012 si v podaní Folklórnej skupiny Ozvena z Čierneho a Folklórneho súboru Jackové z Jablunkova z Českej republiky pripomenieme  zvyky a obyčaje našich predkov, ktoré sa so svadbou v minulosti spájali. Niektoré z nich pretrvávajú dodnes, a tie, ktoré sa nám v súčasnosti môžu zdať trochu komické alebo originálne, mali v danej dobe hlboký zmysel a symbolický charakter.

logo_sr_cr
- kultúrne hodnoty bez hraníc

- prezentácia zvykov a tradícií regiónu Kysúc a Tešínska

 

     V nedeľu 6.5.2012 sa v Múzeu kysuckej dediny začalo s realizáciou kultúrnych podujatí pripomínajúcich zvyky a tradície Slovenska a Česka – regiónu Kysúc a Tešínska. Podujatie „Máj, máj, máj zelený...“ bolo prvým zo série, ktoré ešte čakajú na návštevníkov v Múzeu kysuckej dediny Nová Bystrica – Vychylovka počas celej tohtoročnej sezóny.

 

     Máj – lásky čas. Už od pradávna tento mesiac patrí zaľúbeným. Postavenie „Mája“ znamenalo, že je dievča súce na vydaj. „Máj“ sa stal symbolom záujmu o dievča. Stavanie Májov patrí medzi tie najromantickejšie tradície, ktoré sa uchovávajú dodnes. Presvedčili nás o tom Folklórne súbory Drevár z Krásna nad Kysucou (SK) a Mionší z Dolní Lomné (CZ). V priateľskej atmosfére folklórne súbory pripomenuli svojou prezentáciou návštevníkom zvyky pri stavaní Mája pri základnom kameni Múzea kysuckej dediny. Tradície pri stavaní Mája – zdobenie stromčekov, zo slovenskej strany smrekového a z českej strany brezového pestrofarebnými stužkami z krepového papiera, dopĺňali ľubozvučné piesne v podaní krojovaných dievčat členiek folklórnych súborov sprevádzané ľudovými hudbami oboch súborov. Ozdobený smrekový stromček mládenci pripevnili na vysoký drevený olúpaný smrek a spoločnými silami ho postavili na lúku, kde dievčatá tancovali a spievali. Nasledoval spoločný krojovaný sprievod ku Kaplnke Panny Márie Ružencovej kde bola odslúžená svätá omša.

     V poobedňajších hodinách sa pri objekte Krčma z Korne na pódiu roztancovali folklórne súbory Drevár a Mionší a skvosty ľudových tancov predviedli širokej verejnosti, ktorá si prišla do prebúdzajúcej sa prírody spríjemniť sviatočný deň.