Takto by sme mohli charakterizovať dvoch dobrovoľníkov - študentov - etnológov z Poľska, Katarzynu Magdalénu Wrótniak z Torune a Szymona Knittera z Gdanska. 1. júla 2013 ich občianske združenie „KERIC“ z Čadce delegovalo na dvojmesačnú prax do Múzea kysuckej dediny a na Historickú lesnú úvraťovú železnicu v Novej Bystrici – Vychylovke.

Tak sa opäť po dvoch rokoch rady pracovníkov skanzenu a železničky rozrástli. Z príchodu sa tešili všetci zamestnanci a najviac pani Janka Berešová, vedúca správy MKD a HLÚŽ, ktorá cez sezónu uvíta každú šikovnú ruku.
„Jazyková bariéra opadla hneď po prvých hodinách, veď poľský jazyk je nám tak trošku príbudzný, aj keď niektoré slová majú opačný význam. Vtedy začalo prichádzať k rôznym komickým situáciám“ povedala vedúca správy expozícií. Práca, ktorá ich čakala, bola rôznorodá od lektorovania – sprevádzania návštevníkov, až po manuálne práce v skanzene a na železničke. Veľkým prekvapením bolo, že žiadna práca ich neodradila a postavili sa k nej s veľkým elánom. Či ovce vypustiť, či ich nakŕmiť, obriadiť a vyčistiť im príbytok, hrabať a zvážať seno. Ráno pootvárať a večer pozatvárať okenice na objektoch, pomáhať v dielni, v depe alebo na mašine. Najviac sa tešili na nedeľné podujatia, na ktorých sa prezentovali rôzne zvyky v podaní folklórnych súborov a skupín nášho kysuckého regiónu. Kaša - ako ju pomenovali zamestnanci - sa vedela veselo zvŕtať pri peci alebo pomáhať s lektorskými prácami a podávaním informácií pre návštevníkov. Pre Szymona bolo hračkou zapojiť na akcie ozvučovacie zariadenie a po ukončení ho uložiť na svoje miesto. Stihol urobiť fotografické zábery z podujatí, postarať sa o účinkujúcich a obehnúť objekty, ak by  náhodou bolo treba s niečím pomôcť. Aktívne sa zapájali do varenia tradičných kysuckých jedál v rámci podujatia „Kuchyňa starých materí“ pripravovaných priamo na dobových peciach. Pri podujatí „Pozdrav od susedov“  prezentovali v rámci kuchyne  tradičnú poľskú polievku „ŽUREK“. Nakúpili potraviny, zakúrili v piecke a s úsmevom na tvári ponúkali návštevníkom svoje dielo. Zoznámili sa aj s tvorivosťou a zručnosťou remeselníkov nielen z Kysúc, ale aj z iných kútov Slovenska. Mali tú česť a zároveň obrovský zážitok sprevádzať po expozíciách exprezidenta Tanzánie a súčasného veľvyslanca z Izraela.

Na otázku: Čo vás najviac zaujalo, na čo ste sa najviac tešili  a čo vám priniesla táto dobrovoľná prax odpovedali:

Szymon: „Ahojte“ - dobrovoľníctvo je v tomto prípade ideálna príležitosť pre mladých ľudí, ako  si zlepšiť svoju zručnosť, naučiť sa niečo nové a byť lepšie pripravený na vstup na trh práce. Je  veľmi dobre, že sú  vytvorené  organizácie ako je v Čadci KERIC, ďalej EDS – európska dobrovoľnícka služba, ktorých cieľom je povzbudiť mladých ľudí vo veku 18 – 30 rokov k väčšej  mobilite, získavať nové skúsenosti, naučiť sa žiť samostatne, spoznávať kultúru a život iných národnosti a samozrejme zdokonaľovať sa v cudzom jazyku. Najviac ma očarila príroda, ktorú som mohol nielen na Kysuciach, ale aj v blízkom okolí  pozorovať a samozrejme aj vo voľnom čase v rámci turistiky navštíviť. Najviac som sa tešil na sobotu, keď  na službu rušňovodiča nastúpil Janko Medvecký. Vtedy som mal prístup aj do rušňa a naučil som sa riadiť toto  ťažké „monštrum“.  Po ukončení  zmeny sme ho spolu čistili, mazali rôznymi olejmi a pripravovali na ďalší deň.

Katarzyna: „Zdravím“ -  posledné dva mesiace  sme strávili v skanzene. Určite ste sa s nami stretli, najviac pri výstave stavebnice „Merkur“, ktorá bola nainštalovaná práve v Raganovom mlyne, v ktorom sme boli ubytovaní. Dvojmesačný pobyt nám poskytol veľa zaujímavostí, čo sa týka  kultúry  a života ľudí nielen na Kysuciach, ale aj na Slovensku. Formou sprevádzania návštevníkov a hlavne pri nedeľných podujatiach sme mali možnosť spoznať ľudovú kultúru, zvyky a tradície predkov žijúcich na Kysuciach. Zoznámili sme sa so  spevom, tancom, krojmi, ľudovými výrobkami a jedlami pripravovanými priamo v objektoch. Veľmi rada som pomáhala pri varení jedál a samozrejme rada som ich aj ochutnala a musím povedať, že mi najviac chutili halušky a Szymonovi  guláš. Vo voľnom čase som rada navštevovala hrady a zámky, ktoré ma očarili. Veľmi oceňujem, že nám zamestnanci skanzenu - hlavne Janka Berešová - poskytli odbornú literatúru nielen Kysuckého múzea a jeho expozícií,  ale aj publikácie a informačné buletíny o regióne Kysúc a Slovensku. Po dvoch mesiacoch sme sa naučili rozprávať aj po slovensky, čo značne uľahčilo aj našu dobrovoľnú prácu v skanzene. Práve táto prax bola pre nás budúcich etnológov ako sa hovorí „ZLATÝ  DŮL“.

Na záver spoločne vyjadrujeme veľké ďakujem aj tým, ktorí nás do skanzenu delegovali a aj tým, ktorí spolu s nami strávili všetok pracovný alebo voľný čas. Naučili nás, ako sa má správne žiť a pracovať v kolektíve. Boli sme ako jedná veľká rodina. Určite sa sem vrátime znova /a to nie je hrozba/.

Poďakovanie patrí Katarzyne a Szymonovi za ich aktívny prístup k všetkej činnosti, ktorú v skanzene a na železničke počas dvoch mesiacov vykonali.

Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj, prajú obidvom študentom – etnológom do ďalšieho študentského, pracovného a osobného života veľa úspechov.

Darina Hnidková

Kysucké múzeum v Čadci