morena_03Zvyky a tradície predveľkonočného obdobia spojené s vynášaním Moreny – symbolom zimy, si môžete pozrieť v nedeľu 13. apríla 2014 v podaní Detského folklórneho súboru Kelčovan - v sprievode mestom Čadca, ktorý začne o 11.00 hod. pri Kysuckom múzeu.

Sprievod bude pokračovať smerom cez Supermarket Tempo, Matičné námestie, Palárikovu ulicu, Ulicu Slobody a skončí zapálením Moreny a jej hodením do rieky Kysuce z mosta  pri  Kysuckom múzeu v Čadci.


Na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, vynášali dievky "moreňárky" Morenu - symbol zimy a chorôb. „Moreňárkami“ mohli byť len slobodné dievky, ktoré museli byť rovnako oblečené. Na hlave mali šatku, na pleciach prestieradlo, pod ním košieľku a oplecko, všetko biele. Čiernej farby bola len „zápona“. Morena bola na žrdi vytvorená figurína v ženských šatách, vypchatá slamou a machom, ktorú pripravovali dievky väčšinou tajne. Odev na Morenu dávali najmä choré ženy, ktoré verili, že s ňou vynesú preč aj ich choroby.

            Pred obchôdzkou s Morenou museli dievky získať povolenie od farára a richtára. Skoro ráno pri východe slnka ju štyri dievky zaniesli k potoku, kde ju umyli, a potom sa aj ony poumývali v tečúcej vode. Potom nosili Morenu po dedine a pred každým domom zaspievali pieseň "Poďakujme Pánu Bohu." Domáci ich za to obdarovali vajíčkami, ovsom alebo peniazmi. Morene sa nesmel nikto posmievať, lebo sa verilo, že ten, kto tak urobí, ochorie. Dievky nesmeli pri obchôdzke Morenu obrátiť tvárou ku dvoru, lebo by v ňom ľudia ochoreli.

            Keď prešli dievky s Morenou celú obec, pri potoku jej roztrhali šaty a potom ju hodili do vody. V niektorých obciach ju ešte zahádzali kameňmi. Tá dievka, ktorá prvá do nej hodila kameň, sa ešte v tom roku mala vydať. Morena ako symbol zimy tak bola zničená. Z toho, čo dievky pri obchôdzke vyzbierali, dali časť farárovi a časť richtárovi za to, že im povolili uskutočniť obchôdzku s Morenou.

/ Z výskumu PhDr. Alojza Kontrika, etnografa Kysuckého múzea v Čadci /