zbornik_km_c.15rok_2013Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ponúka čitateľom najnovšiu publikáciu z edičného radu Zborníkov Kysuckého múzea.
Obsahom 15. čísla zborníka sú zaujímavé štúdie z archeológie, histórie, etnografie, dejín vied a techniky, ochrany zbierkového fondu a biografia jednej z osobností kysuckého regiónu.

Zborník Kysuckého múzea je jediným vedecko-odborným časopisom vychádzajúcim na Kysuciach. Prezentuje štúdie, články a materiály z oblasti prírodných a spoločenských vied, ktoré sú odrazom vedecko-výskumnej činnosti v regióne. Nadväzuje na sedem ročníkov zborníka Správy a informácie Kysuckého múzea, vychádzajúce od roku 1977 a predkladá výsledky bádania odborníkov múzea, ako aj jeho externých spolupracovníkov.

 

Výsledky najnovších archeologických výskumov prezentuje v zborníku príspevok od Danky Majerčíkovej, Mariána Samuela a Martina Furmana o najstaršej sakrálnej stavbe na Kysuciach, ktorou je zaniknutý stredoveký kostol v Radoli – Koscelisku.

Štúdie z histórie a etnografie odkrývajú pohľad na dva významné šľachtické rody – Balašovcov, ktorý patril medzi najvýznamnejšie rody v Uhorsku a jeho prepojenie s regiónom Kysúc – rozoberá historik Adam Buchta a rod Suňogovcov, kde sa autorka príspevku Andrea Paráčová venuje výskumu urbárov, kontraktom a udeľovaniu privilégií v Kysuckom Novom Meste.

Výskumom Horného Považia a Kysúc, konkrétne obcou Svederník, sa zaoberá príspevok Pavla Markecha, dokumentujúci prírodné podmienky, ľudovú kultúru, architektúru a staviteľstvo v tejto oblasti. Znaky a erby kysuckých miest a obcí mapuje štúdia Martina Turóciho, ktorá podáva prehľad o histórii a vývoji historických znakov obcí čadčianskeho okresu a to od najstarších čias po súčasnosť. Obce farnosti Veľká Divina predstavuje v zborníku príspevok Mareka Sobolu o analýze pečate Veľkodivinskej farnosti a pečatí obcí, ktoré patrili pod jej správu, ako aj krátky exkurz do historického vývoja týchto sídel.

Tematike 1. svetovej vojny sa venuje príspevok Alojza Kontrika o histórii 71. pešieho pluku, v ktorom bojovali aj tisícky Kysučanov – príslušníkov „drotárskeho regimentu“, na ruskom, srbskom a talianskom fronte.

Kováčstvo, ktoré v minulosti patrilo medzi tradičné remeslá na Kysuciach, približuje príspevok Heleny Kotvasovej, týkajúci sa vývoja kováčstva v Bystrickej doline po roku 1920, v ktorom autorka objasňuje jeho postupný úpadok a zmenu z úžitkovej funkcie na umelecké remeslo.

Príspevky z dejín vied a techniky obsahujú dve štúdie. Prvá je od Veroniky Paukovej, ktorá  sleduje rozvoj a fungovanie železničnej dopravy na Kysuciach v medzivojnovom období vychádzajúc najmä z pamätných kníh železničných staníc. Druhá štúdia od Miloša Jesenského sa zaoberá dielom Alchemiae Gebri Arabis, ktoré predstavuje významnú knižnú pamiatku z dejín alchýmie, nachádzajúcu sa vo fonde Čaplovičovej knižnice.

Zborník je doplnený Záverečnou prácou pomaturitného štúdia konzervácie muzeálnych a galerijných zbierok od Petra Juriša a biografiou Viliama Galvánka, mapujúca jeho pôsobenie a prínos do kysuckej historiografie.