Kysucké múzeum v Čadci

Kysucké múzeum v Čadci je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.

 

Čítať ďalej...

                                         
Stromy a všeobecne zeleň zohrávala od dávnych čias pri rôznych významných momentoch roka, zásadnú magickú a prosperitnú úlohu. Stavanie mája patrilo po stáročia k veľmi obľúbeným zvykom, známym nielen z územia Slovenska.

Jeho pôvod treba hľadať v súvise s vierou v magický vplyv zelene na hospodárenie a zároveň slúžil ako ochranný symbol pred zlými silami a chorobami už od čias staroveku. Samotná antika hojne využívala ochrannú funkciu zelene a stromov. Pri rôznych úkonoch ho vo svojich obradných ceremóniách používali mnohé vyspelé staroveké kultúrne národy. Poznali ho kultúrne fenomenálni Rimania či napríklad pôvodom tajuplní a kultúrne rozvinutí Etruskovia, ktorí ho dávali v období s príchodom mája na domy ako ochranný symbol, zaháňajúci svojou jarnou zelenou silou všetky choroby a zlé sily, ktoré si zima nezobrala so sebou. Májový strom mal chrániť celé usadlosti, hospodárstva. Jeho miesto v stredoveku v mestskom prostredí bolo na námestiach miest pred radnicami, alebo pred kostolmi, kde sa staval ako symbol hojnosti a prajnosti. Od 15.-16. storočia je známy už aj spred domov dievčat, pričom v tomto období zohrával aj obradnú funkciu a zo strany mládenca bol zároveň istým prísľubom sobáša. Postupne ho teda v ľudovom prostredí začali stavať mládenci svojim milým dievčatám. Chodievali ho stavať v predvečer začiatku mája, resp. v noci do dvorov, kde mali svoje frajerky, alebo ho stavali dievkam, ktoré dovŕšili vek na vydaj. Každý mládenec sa snažil svojej milej postaviť čo najvyšší máj, krásne vyzdobený. V niektorých regiónoch Slovenska súvisí jeho stavanie s Turícami, pričom pôvod súvisí s predkresťanskou tradíciou. So zvykom stavania „májov“ sa viažu aj niektoré obmedzenia. Tak ako každý ľudový zvyk napriek tomu, že mal svoje pevné miesto nielen v kysuckej ľudovej tradícii, podliehal vplyvom dobových zmien. Postupne ustupovalo do úzadia i stavanie májov, aj keď patrí skôr k tým rozšíreným tradičným okamihom, ktoré si zachovali širšiu pôsobnosť v našich dedinách a pľacoch, kde ich znovu vídať pomerne hojne aj v súčasnosti. Avšak obmedzenia stavania májov už v 18. storočí mali aj čisto praktickú rovinu panských nariadení, ktoré vychádzali z nutnosti regulovania výrubu obrovského množstva stromov na stavanie „májov“. Aj preto sa v kultúrnej tradícii ustálili odlišnosti v rámci regiónov a tam, kde bol nedostatok stromov sa ustálil zvyk stavať jeden obecný máj. Napriek tomu tento archaický zvyk pretrval a ak uvidíte v kysuckých dvoroch z diaľky vysoké žrde s ozdobeným vrcholcom, spomeňte si na dávnu tradíciu, v ktorej sa snúbi ochrana a oslava vegetácie, plodnosti, slnka, hojnosti, prajnosti a predovšetkým lásky.  

Mgr. Pavol Markech, Kysucké múzeum v Čadci