Kaštieľ Radoľa

Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné.  Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia.
Čítať ďalej...

stedrovecerne stolovanie1Výstava v Kaštieli Radoľa je ukážkou toho, čo nesmelo v minulosti chýbať na štedrovečernom stole, aby bola zabezpečená prosperita, zdravie a súdržnosť celej rodiny i hospodárstva. Sprístupnená je do 31. januára 2019. 

Štedrovečerný stôl bol priestorom, okolo ktorého sa odohrávala najobradnejšia časť Štedrého dňa - Štedrá večera. Na Kysuciach stál v rohu izby, nad ním boli zavesené sväté obrazy a kríž. Štedrovečerný stôl mal významnú obradovú funkciu počas celého roka, bol priestorom pri ktorom sa stretala celá rodina v dome. Pripravovala ho celá rodina. Pokiaľ počas dňa bol prísny pôst, počas Štedrej večere muselo byť na stole všetkého dostatok, aby sa rodina mala dobre aj v nasledujúcom roku. Pod stolom na zemi musela byť slama, ktorá symbolizovala narodenie Ježiška na zemi na slame. Okolo stola sa ovinula reťaz, aby všetci v dome držali pohromade, položili si počas večere na reťaz nohy. Pod stôl sa kládol železný predmet – podkova alebo sekera, ktorá mala zabezpečiť zdravie a silu. Magický charakter dotváralo aj prikrytie stola plachtou, z ktorej sa na jar sialo. Na stôl sa dávalo zo všetkého trochu, z úrody a všetkého čoho malo byť hojnosti aj v novom roku. Napríklad obilie, cesnak, strukoviny, jabĺčka či zemiaky, z ktorých sa najlepšie odložili a na jar sa zasadili ako prvé aby zabezpečili dobrú úrodu. Na štedrovečernom stole bol dostatok jedál, ktoré sa varili od skorého rána a na ich varení sa podieľala celá rodina. Pri stole bola položená maselnica. Z každého jedla a zo všetkého čo bolo na štedrovečernom stole sa odložilo do maselnice - mútnice. Na stole bol aj jeden tanier, do ktorého rovnako dali z každého jedla a nik pri ňom nesedel. Tak si rodina spomínala na svojich predkov a tento starobylý zvyk súvisí s kultom predkov, ktorý naši predkovia uctievali ešte pred príchodom kresťanstva.
Pavol Markech, etnológ, Kysucké múzeum