Kaštieľ Radoľa

Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné.  Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia.
Čítať ďalej...

vianocne pohladnice04

Pozývame Vás do Kaštieľa v Radoli na výstavu starých vianočných pohľadníc, ktorú si môžete pozrieť od 1. decembra 2019 do 22. januára 2020. 

 

Blíži sa čas Vianoc, čas radosti a pokoja, kedy sú ľudia k sebe aspoň na pár chvíľ milší, prajú si zdravie, šťastie, veľa lásky. Pekným zvykom je posielať vianočné a novoročné priania blízkym, rodine a známym prostredníctvom pohľadníc. Hoci, v dnešnej dobe ich zvyknú nahradiť tie elektronické, resp. virtuálne, ktoré sa jedným klikom rozpošlú celému telefónnemu zoznamu.

Na spríjemnenie vianočnej atmosféry si Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku starých pohľadníc v Kaštieli Radoľa.

     Pohľadnica vznikla postupným vývojom a pretváraním korešpondenčného lístka, ktorý bol zavedený do predaja a poštového prevozu v rámci Rakúsko - Uhorska v roku 1869. Lístok bol žltej farby o rozmeroch 120x88 mm, na lícnej strane bola priamo natlačená známka v hodnote 2 grajciarov, spolu so štátnym znakom a nápisom Correspondenz- Karte. Verejnosťou bol korešpondenčný lístok prijatý veľmi pozitívne a len za prvé tri mesiace ich bolo na rakúsko - uhorských poštách predaných takmer 3 milióny. V nasledujúcich rokoch ich predaj dosiahol viac ako 1 miliardu a rozšíril sa aj do ostatných zemí. Postupne sa na ne začali tlačiť reklamy, kresby, podmienky pre vznik pohľadníc vrcholili v roku 1872, keď bolo zrušené nariadene, že súkromné osoby nemôžu tlačiť korešpondenčné lístky. Zlatý vek pohľadnicovej tvorby nastal po roku 1896. Na prelomu storočí sa pohľadnica stala najrozšírenejšou listovou zásielkou všetkých pôšt. Využívala sa najmä v tých oblastiach, kde sa úradný korešpondenčný lístok nehodil - v milostnej korešpondencii, ku gratuláciam a vzájomným blahoprianiam, k pozdravom z návštev a ciest...

      Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, má vo svojich zbierkach i takéto tzv. „žánrové“ pohľadnice. Najstaršou vianočnou pohľadnicou je pohľadnica s vyobrazením Jezuliatka rozsvecujúceho vianočný stromček v lese, s notovou osnovou nemeckej piesne „Ó ty radostný, ó ty blažený.“ Napísaná je po slovensky v Kysuckom Novom Meste  pre Jána Augustína (Johan Augusztinyi), adresovaná k vojsku do Klagenfurtu s poštovou známkou Uhorskej kráľovskej pošty a poštovou pečiatkou Budapešti z 19.12.1917. Text na adresnej strane je nasledovný: „Szerus mili Brat jacz a pekne a srdeczne pozdravujem A vinsujem czi tito scsaszlive Vanocsnye Zvatky, abi szi sza dobre cziczel nati vanocze aj tvoimi kamaratmi a pozelam czi tento vanocsnyi ztromcsek..“ Do roku 1924 sú datované ďalšie štyri pohľadnice.

     Najbohatšie zastúpenie na výstave majú pohľadnice z obdobia 1. ČSR. Sú najmä československej proveniencie, ale nájdu sa aj kúsky z Maďarska a Nemecka. Z vydavateľstiev sú zastúpene Orbis, Minerva, Václav Krátkoruký Královské Vinohrady (VKVK), Komenský a iné.

     Ďalšiu skupinu predstavujú pohľadnice z 2.pol.20.storočia, najmä z 50.tych a 60.tych rokov z nakladateľstiev Pravda, Pressfoto, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry atď.

Výstava je doplnená betlehemami od Jána Podsklana a Jozefa Kučavíka z Makova, vianočným stromčekom a rôznymi  „retro“ ozdobami.

Mgr. Andrea Paráčová, Kysucké múzeum v Čadci