Kysucké múzeum v Čadci

Kysucké múzeum v Čadci je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.

 

Čítať ďalej...

kysucke muzeum uvod

kraslice 01Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo tradičnú výstavu s veľkonočnou tematikou. Tento rok svoje výrobky prezentuje viac ako 40 autorov.

Výstava kraslíc a dekoratívnych predmetov pod názvom To vajíčko maľované v Kysuckom múzeu v Čadci predstavuje viac ako 40 rôznych autorov z regiónu Kysúc a Žiliny. „Prichádza jar a s ňou i obdobie veľkonočných sviatkov, ku ktorým neodmysliteľne patria veľkonočné vajíčka. Aj preto sme sa už tradične rozhodli prezentovať v našich priestoroch diela autorov z celého regiónu,“ priblížila kultúrna manažérka Kysuckého múzea v Čadci Darina Hnidková.

Výstava vznikla, tak ako aj po minulé roky, za účelom zachovávania ľudových tradícií a zvykov zdobenia vajíčok. Návštevníci môžu na výstave vidieť kraslice vyrábané rôznymi technikami, ale aj množstvo dekoratívnych predmetov s motívom Veľkej noci. Výstava je predajná a okrem kraslíc a predmetov na dekoráciu tu nájdete aj perníky od rôznych autoriek. Prezentácia potrvá od 8. 3. do 15. 4. 2020. V múzeu pripravili na oživenie aj tvorivé dielne, na ktorých si deti môžu ozdobiť perník, maľovať na sklenené kraslice, ale aj vymaľovať papierové vajíčko. Tešíme sa na vašu návštevu.

 

Veľkonočné  vajíčka – niečo z histórie

Vajíčko od pradávna symbolizovalo plodnosť, znovuzrodenie života a bohatstvo. Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na slovanských obetištiach a najmä hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky, i vajíčka z mramoru a hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi, na ktorých bolo zreteľné červené zafarbenie. Vyskytli sa na nich aj Perúnove blesky ako ornamenty. Spočiatku boli na Veľkú noc obdarovávaní vajíčkami predovšetkým duchovní. Tí si ich však nenechali, ale ich namaľovali a rozdali deťom. V 17. storočí je doložené prvé obdarovávanie detí vajíčkami na Veľkú noc, od svojich kmotrov. Pôvod názvu kraslica je v ľudovom prostredí vykladaný rôzne. Mnohí sa domnievajú, že je to od krášlenia vajec, alebo že sú krásne. Ale pravdepodobne súvisí s ruským „krasnyj“, teda červený. Na našom území je doložený názov kraslica už v 14. storočí. Pôvodne sa dávali vajíčka plné, či už surové alebo uvarené, lebo len tak mohli symbolizovať silu života a znovuzrodenia. Neskôr sa začali zdobiť, lebo biela farba bola u našich predkov farbou smútočnou, vyhradenou mŕtvym. Preto sa začalo vajce oživovať farbami, aby sa prebudilo. Najprv ho namáčali do červenej farby – farby krvi a ohňa, ale aj mladosti. Silu vajíčka umocňovali symbolmi, z ktorých sa vyvinuli postupne rôzne ornamenty. V súčasnosti sa nedá ani zistiť, kde ktorý vzor alebo technika vznikli a postupne sa prenášali z generácie na generáciu. V druhej polovici 19. storočia sa začali organizovať národopisné výstavy a pôvodné veľkonočné vajíčko sa premenilo na prázdnu omaľovanú vaječnú škrupinu. Do konca 19. storočia sa kraslice farbili výlučne prírodnými rastlinnými farbami, ktoré sa pripravovali odvarom z rôznych rastlín a materiálov. Červená farba sa získavala odvarom zo slivkového dreva alebo z potlčenej pálenej tehly. Žltá farba z rasce a obilia, hnedá zo šupiek červenej cibule, orechových listov i škrupín, a z ruského čaju. Zelená farba odvarom z mladej trávy alebo petržlenovej vňate, čierna z dubovej kôry a modrá z čučoriedok a indiga.

V 20. storočí sa stalo vajíčko darom pre šibačov a polievačov na Veľkonočný pondelok. V porovnaní s inými národmi sa do súčasnosti zachovalo na území Slovenska najviac spôsobov ozdobovania vajíčok.  V súčasnosti sa opäť vraciame k našim starým tradíciám a takisto k zdobeniu kraslíc.Zo starých tradičných techník výzdoby kraslíc sa používa maľovanie, vyškrabávanie, leptanie kapustnicou alebo octom. Ďalej batikovanie trubičkou alebo špendlíkovou hlavičkou, reliéfne zdobenie voskom, oblepovanie slamou, sitinou (dužinou z močiarnej trávy) na Kysuciach známe hlavne v Klokočove a v Turzovke. Pre Kysuce, ktoré boli súčasťou drotárskeho kraja, bolo typické odrôtovanie. Neboli to však vajíčka určené na Veľkú noc, ale len dokazovali šikovnosť drotárskych majstrov. Ojedinelé sú okované vajíčka.

 

Text k histórii: PhDr. Alojz Kontrik, etnológ Kysuckého múzea v Čadci