Kysucké múzeum v Čadci

Kysucké múzeum v Čadci je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.

 

Čítať ďalej...

kysucke muzeum uvod

tajomstva depozitara hrackaRozhodli sme sa predstaviť vám zbierkový predmet, ktorým je starožitná, 50 centimetrov vysoká tmavovlasá bábika z konca 20-tych a začiatku 30-tych rokov 20. storočia s „pážacím“ účesom, s hnedými sklenými zatváracími očkami s mihalnicami.

Oblečená je v pôvodne detských šatočkách v štýle „body“ z jemného batistu s modrou výšivkou a v čiernych šnurovacích topánočkách. Vo vnútri telíčka  je strojček – bábika plače. Pochádza z Čadce a patrila pani Viere Jendrušákovej, dcére prvorepublikového čadčianskeho advokáta Dr. Artura Bolgára, ktorý ju  kúpil v Ostrave.

História bábik

História bábik siaha už do čias starého Egypta či Grécka. Vyrábali sa z hliny, handier, dreva, kostí, vosku, porcelánu a postupne sa menil aj ich vzhľad. Bábika v zbierkach múzea je vyrobená z celuloidu. Prvé celuloidové bábiky vznikli v roku 1860 v americkom New Jersey a ich výroba sa rozšírila do Francúzska, Nemecka a Japonska.   Našu bábiku vyrobila spoločnosť Krämmer&Reinhardt, založená v roku 1886 vo Waltershausene v nemeckom Durínsku Ernstom Krämmerom a Franzom Reinhardtom. Spoločnosť vyrábala najmä „charakterové“ bábiky, teda bábiky s „výraznými živými tvárami“ a vydala sa tak na novú cestu v dizajne hračiek.

Vystava hraciek

 

Momentálne je k nahliadnutiu aj na výstave Keď sme boli deti

Bábiku spoločnosti K&R s výrobným číslom 728 možno momentálne vidieť na výstave „Keď sme boli deti,“ avšak jej trvalým miestom je expozícia Meštianskeho bývania na Kysuciach v Kaštieli Radoľa, ktorá odlišuje to „mestské“ čo bolo na Kysuciach od „ľudového,“ prezentovaného v Múzeu kysuckej dediny. Príslušníci meštianskej spoločenskej vrstvy boli nositeľmi istého životného štýlu, ktorý sa prejavoval aj výberom miesta bývania, spájal sa so špeciálnym architektonickým štýlom domu, zvláštnosťou interiéru. Napr. vila advokáta Dr. Bolgára stála na Palárikovej ulici na mieste dnešnej sporiteľne. Na prízemí mala kanceláriu (pracovňu) a tzv. pánsku izbu s knižnicou, sekretárom a koženými kreslami na prijímanie návštev. Na poschodí bola obývačka, spálňa, predizba, jedáleň, kúpeľňa a šatňa. Dom mal ďalej kuchyňu, izbu pre slúžku, terasu, záhradu s dvorom, v ktorej boli hojdačky a altánok (letník).

Expozícia v radoľskom kaštieli prevedie návštevníkov meštianskym bývaním od 2.polovice 19. a prvej polovice 20.storočia. Uvidia tu nábytok v historizujúcom štýle, secesiu, art deco, rôzne bytové doplnky, umeleckoremeselné predmety a taktiež hračky z tohto prostredia.

Text: Mgr. Paráčová Andrea – historik, kurátor