Kysucké múzeum v Čadci

Kysucké múzeum v Čadci je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.

 

Čítať ďalej...

kysucke muzeum uvod

na webKysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Krajskou hvezdárňou v Žiline výstavu astronomických fotografií pod názvom Za čiernym slnkom.

Výstava potrvá od 1. júna do 31. augusta 2020 a je inštalovaná v budove Kysuckého múzea v Čadci.Na výstave nájdete 60 fotografií z rôznych kútov sveta. Vznikali na expedíciách, na ktorých sa zúčastnili aj pracovníci hvezdárne. „Krajská hvezdáreň v Žiline v rámci svojej špecializovanej činnosti vykonáva odborno-pozorovateľské aktivity vo viacerých astronomických programoch. V oblasti slnečnej fyziky je to napríklad sledovanie zmien aktivity Slnka rôznymi metódami. Jednou z nich je získanie detailov štruktúry slnečnej koróny počas úplného zatmenia. Keďže tento úkaz je výnimočný (na tom istom mieste na Zemi nastane približne raz za 400 rokov), je potrebné vycestovať za ním niekedy až na „koniec sveta“. Pri výbere expedičných  miest, okrem výberu miesta s vysokou pravdepodobnosťou pekného počasia, hľadáme miesta, ktoré sú čo najmenej ovplyvnené svetelným znečistením, tzv. parky tmavej oblohy. Prvá takáto expedícia sa konala v roku 1999 a od vtedy sme boli dokopy na šiestich,“ priblížil vznik fotografií Ján Mäsiar, riaditeľ Krajskej hvezdárne v Žiline. Fotografický materiál sa im časom nazbieral a rozhodli sa preto časom urobiť túto výstavu.

IMG 4175

Na výstave nie sú len fotografie pracovníkov hvezdárne, ale aj ľudí, ktorí chodia na expedície s nimi. „Návštevníci môžu vidieť 60 fotografií z Ázie, zo Severnej a z Južnej Ameriky, a z Európy. Nájdeme tu aj zábery zo Slovenska,“ vysvetľuje s tým, že astronomická fotografia je v prvom rade dokumentačná a technická fotografia. „Robí sa iným spôsobom, ako bežná. Fotografia slnečnej koróny vzniká minimálne zo šestnástich záberov s rôznymi expozičnými dobami. Tieto expozície sa niekoľkokrát opakujú a potom sa jednotlivé snímky na seba ukladajú, spracovávajú pomocou špeciálnych PC programov. Pri nočných fotografiách je to ešte zložitejšie.“

Jeden z najväčších zážitkov bolo pre neho fotografovanie polárnej žiary na Islande. „Bolo to unikátne divadlo na oblohe. Vzhľadom na počasie v tomto ročnom období  a v týchto polárnych oblastiach sme polárnu žiaru videli počas troch dní vždy iba na pár hodín. Samozrejme sa stáva aj to, že sa nepodarí zachytiť okamih, tak ako si predstavujeme. Väčšinou, ak sa niečo nepodarí, tak je to záležitosť počasia. Stáva sa to často na Slovensku, tým, že sme v strednej Európe a máme veľkú vlhkosť vzduchu. Ale, ak sa fotografia podarí, tak je to nádhera.“

IMG 4162

Okolo fotografií sa vždy rozprúdi veľká diskusia, najmä pri otvorení výstavy. „Pri každej fotografii sa dá zastaviť a rozprávať o nej množstvo informácii. Podľa mňa majú vždy dva atribúty. Prvé sú také, kde s astronomickým úkazom, objektom odfotografujeme aj známe objekty. Strom, cesta, jazero, alebo hrad. Vždy som si myslel, že je pre ľudí zaujímavejšie zachytiť niečo s čím sa vedia akoby identifikovať. Ale vieme nafotiť aj také objekty a úkazy, ktoré sa častokrát nedajú vidieť ani pomocou astronomických ďalekohľadov,“ doplnil a pokračoval, že jeho prekvapilo, že aj o tie zábery je veľký záujem.

Množstvo techniky (fotoaparáty, objektívy, montáže, notebooky...), ktoré môžeme so sebou vziať, je obmedzené. Podľa nich sú aj rozdelené úlohy jednotlivým expedičníkom.  Preto sú výsledky expedícií spoločným dielom a niektoré fotografie na výstave sú autorsky uvádzané pod skratkou Slovak Mountain West Tracking Expedition. Skrývajú sa pod ňou autori fotografií a to Ján Mäsiar, Stanislav Kaniansky, Róbert Barsa.

Mgr. Alexandra Janigová – hovorca, PR