Kysucké múzeum v Čadci

Kysucké múzeum v Čadci je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť.

 

Čítať ďalej...

kysucke muzeum uvod

Snímek 205Sviatok svätej Lucie sa na Kysuciach spájal s obchôdzkami maskovaných žien s postavou Lucie. Z kultúrnohistorického pohľadu možno za najstarší typ tejto masky považovať Lucie zaodeté do bielych šiat, zakrútenú do plachty, s tvárou zakrytou bielou šatkou hlboko do čela.
Kým sprvu boli tieto obchôdzky vyhradené dospelým ženám, neskôr prešli do repertoáru mládeže a začali sa ich zúčastňovať aj muži. Lucie chodievali po dedinách individuálne, prípadne po skupinách. V ruke mali husacie krídlo, ktorým povymetali všetky kúty v dome, čím robili magickú očistu príbytkov pred vianočnými sviatkami a vyháňali zlých duchov. Napomínali domácich, neskôr hlavne deti, aby boli k sebe dobrí a privítali Ježiška s pokojom v srdci. Na dvere domov kreslili kríže cesnakom, aby zabránili strigám a zlým mocnostiam vstúpiť do obydlí a hospodárskych stavieb. Keď sa súčasťou maskovaných obchôdzok stali mládenci, obvykle sa obliekali za ženy, dievky za mužov. Takéto postavy robili v navštívených domoch „neplechu“. Snažili sa domácim začierniť tvár, porozhadzovali im riady, rozfúkali nadriapané perie a pod., čím sa pôvodná magická funkcia zmenila na zábavnú. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že sviatok svätej Lucie mal v poverových predstavách zvláštny význam. Spájal sa s vierou v mimoriadnu aktivizáciu ženských démonických bytostí. Z toho vyplývali aj početné ochranné úkony, ktoré mali chrániť ľudí, zvieratá aj celé hospodárstva pred vplyvom bosoriek. V úlohe ochranného prostriedku sa používal už spomínaný cesnak, ktorým aj samotní domáci robievali kríže na dverách príbytkov a maštalí, ale aj na čelá všetkých členov rodiny. Jedli ho ľudia, dával sa do krmiva dobytku. Lucia bola vnímaná ako patrónka žien a ženských ručných prác, preto ženy v tento deň nepriadli ani nešili. Niekde verili, že by sa im potom celý rok zbierali (hnisali) prsty, inde, že by ich za to strigy utancovali k smrti. Rozšírená bola aj predstava, že Lucia spúšťa dole komínom prázdne vretená žene, ktorá zákaz priasť porušila, a ona ich musí do polnoci naplniť. Ak by sa jej to nepodarilo, stihol by ju trest alebo dokonca smrť. S týmto dňom sa viazali aj predpovede počasia v budúcom roku. Verilo sa, aké počasie bude od Lucie do Štedrého večera, také bude aj na budúci rok. Každý deň predstavoval jeden mesiac budúceho roka. Na Luciu bolo tiež dôležité, aby ako prvá návšteva do domu nevstúpila žena – potenciálna nositeľka nešťastia. Naopak, vítaný bol prvý mužský návštevník, ktorý predznamenával šťastie v budúcom roku. Za tým účelom po dedine chodievali vinšovať chlapci vo fáze rastu, aby všetko dobré v príbytkoch narastalo. Takéto obchôdzky sa označovali aj ako chodenie s oceľou:
Doniesol som vám oceli, aby sa vám hrnce, misky nebili a sekery nelámali. Koľko máte v plote kolov, aby ste mali v maštali toľko volov Koľko máte tanierov, aby mala vaša dievka toľko frajerov. alebo: Cencely, cencely, doniesli sme vám oceli, aby sa vám hrnce, misky nebili a rajnice nekazili, tanieriky nepukali, neštiepali a lyžičky nelámali. A aby ste boli po celý rok zdraví aj s vašou rodinou ako táto oceľ. Aj keď zvykom realizovaným na Luciu dominoval strach z bosoriek a ich možného negatívneho vplyvu na ľudí a dobytok, najmä mládencov lákalo odhaliť ich, ba dokonca ich aj potrestať. Pri tom im mal pomôcť Luciin stolček, ktorého pomocou mali medzi miestnymi ženami odhaliť jednotlivé strigy. Stolček vyrábali od Lucie do Štedrého večera tak, že každý deň na ňom niečo urobili. Musel byť zhotovený z deviatich rôznych kusov dreva a nesmel byť zbíjaný železnými, ale drevenými klinmi. Keď si naň mládenec počas polnočnej omše sadol v kostole za oltárom, mal medzi zhromaždenými uzrieť bosorky. Bolo to však nebezpečné, lebo dedinské ženy – strigy by ho boli zato, že ich odhalil, roztrhali, ak by sa patrične nechránil. Z toho dôvodu mal mať pri sebe vrecko maku a za hrsť ihiel, ktoré by pri úteku rozsýpal. Strigy ho nemohli chytiť skôr, kým sa nepretiahli uchom každej ihly a nepozbierali mak do posledného zrniečka. K dňu svätej Lucie sa viazali aj rôzne ľúbostné veštby, ktoré pokračovali až do Štedrého večera, keď sa mal vyjaviť ich výsledok. Dievča vhodné na vydaj večer na Luciu jedenkrát zahryzlo do zdravého červeného jablka, ktoré si dobre schovalo. Každý večer z neho odhryzlo ďalší kúsok a so zvyškom išlo na Štedrý večer smerom ku kostolu. Ktorého mládenca videlo ako prvého vchádzať do kostola, ten sa mal stať jej mužom, prípadne sa jej nastávajúci mal volať rovnako ako on. Rozšírené bolo aj veštenie pomocou dvanástich lístkov, na ktoré sa napísali mužské mená. Niektoré dievky si na lístočky napísali aj slová ako Smrť, Prespanka, Vdovec, prípadne nechali jeden lístok prázdny, čo znamenalo, že budúci rok ešte nebudú mať milého. Lístočky starostlivo poskladali a každý večer bez toho, aby sa pozreli, čo lístok skrýva, jeden zničili (prevažne ho hodili do ohňa). Na Štedrý večer im zostal jediný lístok – s menom muža, za ktorého sa vydajú. V poverových predstavách sa práve obdobie aktivity negatívnych síl spájalo s dobou vhodnou na takéto veštby.
 
PhDr. Alojz Kontrik - etnológ, kurátor