Skanzen Vychylovka

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Čítať ďalej...

skanzen vychylovka uvod2

vcelarstvo medovnikarska formaPozývame Vás v nedeľu 21. júla 2019 do Skanzenu Vychylovka - Nová Bystrica na podujatie "Deň medu", kde je  pripravený od 10. - 16.00 hod. bohatý program s rôznymi zaujímavosťami o mede. 

V objekte Stanica Skanzen sa Vám predstaví Slovenská včelárska spoločnosť Jána Čajdu  z Veľkého Rovného, ktorá pre Vás pripravila prezentáciu a predaj včelích produktov. Sviatočný deň spestria návštevníkom svojím účinkovaním heligonkári z Veľkého Rovného. Kvalitu medu si budete môcť ochutnať laickou degustáciou. Prezentačné podujatie spojené s predajom medu a včelích produktov pripravili Žilinský samosprávny kraj, Kysucké múzeum v Čadci a Slovenska včelárska spoločnosť Jána Čajdu z Veľkého Rovného, ktorá má celoslovenskú pôsobnosť a jej podstatnú časť tvoria včelári z bytčianskeho regiónu. Tešíme sa na Vašu návštevu a prajeme Vám deň plný pohody a krásnych zážitkov v Skanzene Vychylovka – Nová Bystrica.

Med náš každodenný...

Ľudia používajú med ako prírodnú esenciu sily a zdravia od nepamäti dejín. Med, vosk, medovina sa v historických správach objavuje už po tisícročia. Liečivé účinky dávali medu od dávnych čias zvláštnu, priam posvätnú moc. Používal sa v liečiteľstve, pri starých rituáloch, stal sa súčasťou starovekej i stredovekej kuchyne. Zaznamenané správy o jeho mieste v slovanskej spoločnosti pochádzajú už z 5. storočia. Za vlády kniežaťa Svätopluka I., v 9. storočí, sa hojne využíval nielen na jeho veľkomoravskom dvore. Zápisy vtedajších stredovekých cestovateľov, popisujú na jeho kniežacom dvore úle - drevené nádoby s otvormi, z ktorých sa dalo z jednej získať aj okolo 50 kg medu. Tekuté zlato v rôznej forme bolo už vtedy široko využívané a obľúbené. Rovnako ako med bola podľa záznamov obľúbená aj medovina. Stredovekí cestovatelia ju popisujú ako opojný nápoj, slovanskú obdobu vína, ktorý Slovania pili pri slávnostných príležitostiach a uctievali si ním i mŕtvych. Med a vosk získavali najskôr v lesoch, rozšíreným starobylým brtníctvom, z dutých kmeňoch stromov. Hojné boli aj úle v osadách pri hradiskách. S brtníctvom - lesným včelárstvom slovanských predkov sa med, vosk a medovina dostali na ich stoly a ostali tradičnou súčasťou našej gastronómie, ale i liečiteľstva a ľudových obradov až do súčasnosti. Kto by nepoznal oplátky s medom, či nedostal medový krížik na čelo za štedrovečerným stolom, aby bol dobrý a sladký ako med počas celého roka. Ešte v stredoveku bola jeho hodnota taká vysoká, že med i vosk slúžil ako výmenné platidlo. Postupne sa používanie medu rozšírilo pre jeho blahodarné a liečivé účinky do množstva podôb. Bohatstvom rozmanitých druhov kvalitného medu, podľa zloženia a spôsobu výroby, je Slovensko povestné aj dnes. Nadväzuje na staré tradície včelárstva a pôvodného brtníctva rozšíreného práve v podhorských oblastiach. Ešte v 18. storočí malo na severozápadnom Slovensku takmer každé poddanské hospodárstvo niekoľko klátov-drevených úľov. Propolis je ďalší včelí dar, ktorý sa v ľudovom liečiteľstve, ale aj v modernej medicíne považuje za neuveriteľne účinný prírodný liek na široké spektrum rôznych chorôb. Propolisová tinktúra má miesto snáď v každej domácej lekárni a len ťažko by ste hľadali človeka, ktorý by si na med nespomenul, ak ho začne kváriť choroba. Je to prosto tisícročná tradícia, ktorá v nás utvrdila vieru v múdrosť našich predkov v účinky medu, ale aj v množstvo spôsobov jeho využitia, ktoré naši predkovia dokázali vymyslieť na liečenie tela i potechu ducha. Sladký med tu s nami bol tisícročia, chutil, liečil a pomáhal. Dúfajme preto, že to tak ešte dlho zostane a sami sa nepričiníme o zánik včelárstva.

/ Z histórie – Mgr. Pavol Markech, etnológ Kysuckého múzea v Čadci/