Skanzen Vychylovka

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Čítať ďalej...

skanzen vychylovka uvod2

pernikarstvoV Skanzene Vychylovka ponúkame návštevníkom v nedeľu 7. júla 2019 prezentáciu pernikárky Júlie Masnicovej z Makova, ktorá Vás zasvätí do tajov výroby a zdobenia perníčkov. 

Môžete si dať na perník napísať venovanie a dať si ho vyzdobiť podľa vašich predstáv, poprípade si môžete túto prácu zdobenia aj vyskúšať. Okrem toho výborne hrá na  akordeón, spieva a zároveň je vedúcou Folklórnej skupiny Makovanka z Makova, ktorá sa Vám predstaví so svojim programom na pódiu pri objekte Krčma z Korne už od 13.00 hod. Zároveň pozývame všetkých remeselníkov a hlavne tých, ktorí sa venujú pečeniu a zdobeniu perníkov, aby neváhali a prišli do Skanzenu Vychylovka – Nová Bystrica pochváliť sa svojimi výrobkami a prezentovať svoje výrobky, čím sa dostanú do povedomia širokej verejnosti. V ponuke je jazda na vláčiku, drezine a návšteva výstav v Stanici Skanzen a v Raganovom mlyne, kde je sprístupnená aj detská izba pre rodiny s malými deťmi. Pokojný slnečný deň v Skanzene Vychylovka - Nová Bystrica Vám praje Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.

/Troška z histórie – zdroj internet/.

Ako dlho poznal človek med, múku a oheň, taká stará je história výrobkov z medu. Staroveké národy považovali med za stravu bohov, a preto im pri obetných slávnostiach obetovali medové pečivo. V začiatkoch to boli sladké pagáče skromnej akosti a chuti. perníkové cesto je výborným materiálom na formovanie a má aj tú výbornú vlastnosť, že ani surové ani upečené nestráca časom na akosti a chuti, ale naopak, zlepšuje sa. Med má vynikajúce konzervačné vlastnosti, a preto nepodlieha žiadnym biologickým zmenám. Perníkové cesto možno dlho uchovávať čerstvé, chutné a požívateľné. A práve tieto vlastnosti nabádali formovať z neho tie najrozmanitejšie figurálne tvary, zvýrazňovať výjavy vtedajšieho i dávnejšieho spoločenského života. História medovnikárstva siaha do čias starého Ríma. Z Talianska postupovalo cez Nemecko do severnej Európy. Na Slovensku sa ako remeslo objavilo už v XIV. storočí. Medovnikára nazývali „dulciárus“. Neskôr sa medové cesto skvalitňovalo, pridávali sa doň rôzne chuťové a aromatické koreniny. Miesilo sa z ražnej múky a vareného medu – tieto pomenúvali „perníky“. Pri použití surového medu mali názov „medovníky“.

Darina Hnidková, Kysucké múzeum v Čadci