Skanzen Vychylovka

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Čítať ďalej...

skanzen vychylovka uvod2

kovacstvo 12Tvorivá práca zručných majstrov kováčov z Kysúc bude prezentovaná v nedeľu 1. septembra 2019 pri objekte U Rybov v Skanzene Vychylovka - Nová Bystrica. 

Skanzen Vychylovka – Nová Bystrica je posiaty drevenicami hlavne zo zátopovej oblasti Riečnica a Harvelka. Medzi ne patrí aj Kováčska vyhňa v Usadlosti Do Poništa. Každé remeslo má zlaté dno, ako sa hovorí. Medzi vychýrené kysucké remeslo patrilo a patrí doteraz aj kováčstvo.
Kysucké múzeum v Čadci pripravilo pre návštevníkov prezentačné podujatie, ktoré sa nesie pod názvom „Remeslo má zlaté dno - kováčstvo“, ktoré sa uskutoční pri objekte Do Rybov v Skanzene Vychylovka – Nová Bytrica. Od 11. 00 hod. si návštevníci môžu pozrieť tvorivú prácu zručných majstrov kováčov Stredného odborného učilišťa strojníckeho z Kysuckého Nového Mesta a kováčov z Kysúc. Podujatie obohatí svojím  účinkovaním od 13. 30 hod. Ľudová hudba Vladka Tomčalu zo Starej Bystrice.
Na podujatie vás pozýva a praje pekný deň Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj.

Darina Hnidková, Kysucké múzeum v Čadci

Kováčstvo – remeslo, kde silu a námahu, vyvažuje cit a invencia.

 /Odborný text: Mgr. Pavol Markech  - etnológ, Kysucké múzeum v Čadci/

Kov v historickom vývoji priniesol obrovský pokrok ľudskej spoločnosti. Bronz a železo pomenovalo celé etapy našich dejín. Už od praveku tak nastáva nevídaný rozvoj spracovania kovov. Neustále zdokonaľovanie prinieslo do života ľudí mocnú zbraň a to doslovne aj v prenesenom zmysle slova. Kov spôsobil rozmach hospodárstva, kvality života, ale zdokonalil aj zbrane.

Ten kto ovládol techniku jeho spracovania, stal sa schopný obrovského napredovania. Vzorovou ukážkou sú napríklad Kelti, ktorí sa vďaka kovu nezmazateľne zapísali do dejín Európy, ale i Slovenska a Kysúc. Dokonalé pece a spôsob spracovania, zbrane, hospodárske náradie, šperky, mince ako platidlo. Tu niekde je počiatok remesla, ktorého pečať sa vryla aj do dejín Kysúc. Obyvatelia, ktorí mali tieto zručnosti, ovládali v storočiach okolo prelomu letopočtov aj územie Považia a Kysúc. Archeológia im dala názov púchovská kultúra. Už z tej doby sú známe nálezy aj z Kysúc. Osobité strieborné mince, železné predmety a bronzové predmety úžitkového, ale i umeleckého charakteru - napr. bronzové spony. To je rozhodujúci impulz pre kováčstvo ako remeslo, ktoré sa následne stáročia rozvíjalo a svoje miesto si zachovalo aj v kováčskych dielňach na Kysuciach.

Prehupnime sa teda pre krátkosť priestoru na skok do obdobia včasného stredoveku, kedy neustály rozvoj kováčstva dokazujú i nálezy z obdobia Veľkej Moravy. Kováčstvo a šperkárstvo patrilo k najviac napredujúcim remeslám s vysokým stupňom špecializácie. Okrem náradia a zbraní, šperky a ozdoby potvrdzujú rozvinuté spracovanie kovov a existenciu špecializovaných kováčskych dielní a vyhní, ktoré pracovali pre rozsiahle opevnené hradiská. Zručnosti našich slovienskych predkov pretrvali. Stredovek a novovek ich svojim rozvojom osídlenia rozvíjal a rozčlenil. Vo väčších sídlach postupne vznikali cechy. V regiónoch akými boli aj Kysuce, si spôsob osídlenia vynútil iný prístup. Samostatné väčšie a menšie kováčske dielne vznikali s osadami, obcami. S ich rozvojom sa rozvíjalo aj kováčstvo a rástol počet kováčskych dielní. Väčší kováči pôsobili v obecných centrách, dielne boli pri hradských cestách a ich križovatkách, aby pokrývali obchod a spotrebu náradia rôzneho druhu, podkúvali kone, vyrábali vozové súčasti, atď. Menšie kováčske dielne vznikali v priestore okolitých vzdialenejších osád pre lokálnu spotrebu. Kováčstvo bolo úzko previazané s poľnohospodárstvom, spracovaním dreva a tak sa prirodzene rozvíjala štruktúra obce a remesiel, pretože každé remeslo a pracovná činnosť boli navzájom previazané. Remeslo sa v rodinách dedilo z pokolenia na pokolenie a ostalo zakódované v názvoch a priezviskách.

Prítomnosť kováčskej dielne a kováča v obci bola nevyhnutnosťou a od toho sa odvíjalo aj jeho postavenie v obecnom spoločenstve. To ešte umocňovalo prirodzené umiestnenie dielne pri hlavnej komunikácii. Malo strategický význam pre obyvateľov obce i prechádzajúcich obchodníkov, kupcov, povozníkov prevážajúcich tovar z rôznych častí krajiny. Obecný kováč sa tak prirodzene dostal ako prvý k mnohým informáciám o dianí v krajine. Vedel čo sa deje od pocestných, prichádzajúcich z rôznych končín. Okrem vlastných skúseností nadobudnutých s prácou so zvieratami, získal v neustálom kontakte s ľuďmi aj užitočné rady od pocestných, ktorí sa živili rôznymi zamestnaniami. Kone mali po dlhých cestách rôzne typy poranení a nebolo vôbec neobvyklé, že sa ich kováči naučili liečiť a dokázali pomôcť nielen zvieratám, ale i ľuďom.

Rozlúštenie tajomstva spracovania rúd zmenilo pred tisícročiami chod dejín. Kováčstvo, toto náročné a krásne remeslo je súčasťou dávnych čias a to, že pretrvalo v rôznych formách podnes, svedčí o jeho stáročnom zásadnom význame pre život a rozvoj každého spoločenstva. Bez kováčskych výrobkov by nedošlo k tak zásadnému rozvoju vtedajšieho hospodárstva, prepravy tovaru, celkovo obchodu a spoločenskému rozvoju. Neskôr ovplyvnili rozvoj priemyslu a modernej metalurgie. Nesmieme zabudnúť ani na umelecké predmety a šperky, pre ktoré sa kov a jeho história stali nekonečnou inšpiráciou až do súčasnosti. Kováčsky remeselný fortieľ pretrval a pretavil sa do rôznych tvarov, foriem a funkcií, ktoré zjednodušujú, či spríjemňujú, skrášľujú náš život a priestor okolo nás. Môžeme len dúfať, že mnohorakosť obrazu kováčstva takto pretrvá aj pre ďalšie generácie.