Múzeum kysuckej dediny

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Čítať ďalej...

skanzen vychylovka uvod2

20170528 130536Starobylý význam zelene personifikovaný aj v podobe stavania mája, nadviazal v stredoveku na výrazne staršie kultúrne tradície minimálne starovekých kultúrnych národov v antickom stredomorí, ktoré obdobné obradné ceremónie so zeleňou preukázateľne uskutočňovali dávno pred našim letopočtom.

Zeleň zohrávala významnú úlohu aj v slovanskom prostredí včasného stredoveku. Funkcia zelene magická, ozdravná, prosperitná, prinášajúca nový život a zdravie v ľudovej tradícii sa akosi prirodzene postupne prevrstvila s cirkevným obradoslovím, v ktorom zeleň zohrávala rovnako významnú úlohu, čo dokladajú biblické texty. Do tohto tradičného ľudového prírodného vnímania sveta, sveta vyrastajúceho z lona prírody, závislého od jej darov sa prirodzene stavanie mája vyprofilovalo k žiadaným a rozšíreným kalendárnym zložkám ľudovej kultúry, ktoré boli výrazne v stredoveku ovplyvnené mestskou kultúrou Európy, z ktorej sa mnohé symboly zelene, obnovené v stredovekej podobe, napríklad aj vianočný stromček tak ako ho poznáme, dostali späť do ľudového prostredia.

Spoločne so spevom a zábavou 

Tak ako ľudia s príchodom mája a rastúcej sily prírody, na znak viery v prastaré sily prírody ovplyvňujúce život ľudí máj postavili, prišiel čas aj jeho váľania, po ktorom nekonečný cyklus ľudových archaických obyčají a obradov neustal, ale pokračoval spodobovaním sa zvykov v ďalších obdobiach roka, ktoré chceli ľudia rovnako ovplyvniť a osláviť. Jeho špecifickosť spočívala v príchode nového života do prírody, ktorý už bol v máji viac ako viditeľný, všetko rástlo, kvitlo, pučalo a to vzbudzovalo aj ten výnimočný pocit a epiteton, ktorý si máj získal ako symbol prejavu náklonnosti mladých ľudí, ako symbol lásky, ktorá je s ľudským pokolením spätá od počiatkov čias. Aj váľanie mája sa nezaobišlo bez radostných emócií, spevu a zábavy, pretože máj bol aj v prenesenom zmysle slova na počiatku rastu vegetácie, plodnosti, hojnosti, oslavy slnka, teda všetkého, čo malo zabezpečiť plody nového života a úrody v nasledujúcich mesiacoch.

V sprievode lokálneho spoločenstva - zvedavých detí, mladých aj dospelých, mládenci na konci mesiaca obchádzali všetky dvory, v ktorých postavili máje a za sprievodu spevu a tanca okolo mája vykrúcali svoje milé, trasením mája oznamovali čas jeho konca a šikovní junáci boli za váľanie mája obdarovaní mladými devami koláčmi, úsmevom, objatím, sladkým bozkom a po zvalení mája dostali aj fľašu pálenky. Tanec a zábava potom pokračovala podľa nálady až do večera, niekde sa zábava preniesla do krčmy, kde večer plný zábavy pokračoval za spevu a tanca.

Rôzne podoby a variácie 

Máj - symbolický strom, spadal do skupiny tzv. stromu života, ktorého mnohé varianty od staroveku boli známe v mnohých náboženstvách, filozofických smeroch a mytologických predstavách. Prelínaním zvykov v tisícročiach dejín z pôvodných magických obradov a starobylých obyčají počas roku, súvisiacich so zeleňou, vznikali rôzne podoby a variácie, ktoré sa navzájom prevrstvovali a v mnohých znakoch obradného využívania zelene ostal v hĺbke uchovaný prapôvodný kód stromu života, ako jednej z množstva verzií stromu sveta -symbolu univerza, ktorý v mytológii starovekých národov stelesňoval poznanie univerzálnosti sveta. V tomto májovom strome tiež zostali uchované čriepky pradávnych mytologických kódov, stelesňujúcich sily plodnosti, počiatku, vegetácie a jeho charakteristickým znakom zostalo, že prepájal celé lokálne spoločenstvo. Je jedným z množstva zachovaných úlomkov starobylých náboženských, magických a filozofických predstáv o svete a o strome života, ktoré dnes majú predovšetkým zábavnú funkciu v ľudovom prostredí, napriek tomu sú v nich zakódované dávno zabudnuté starobylé filozofické predstavy a princípy o prapodstate a univerzálnosti sveta, začiatku a konci jednotlivých cyklov prírody.

Mgr. Pavol Markech - etnológ, kurátor