Múzeum kysuckej dediny

Národopisná expozícia v prírode Kysuckého múzea v Čadci, je lokalizovaná do doliny Chmúra v katastri obce Nová Bystrica, časť Vychylovka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Čítať ďalej...

skanzen vychylovka uvod2

Zapalenie vatry hojanyKysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, vás pozýva na podujatie, ktoré sa uskutoční 21. júna v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke pod názvom Jánska noc má čarovnú moc.

Môžete sa tešiť na prednášku o bylinkách, ale aj predaj prírodných produktov. Dozviete sa, kedy a ako sa majú jednotlivé bylinky zbierať, aké sú ich účinky a čo je pri ich zbere dôležité.

Skúsená bylinkárka vám poradí, akú bylinku použiť, na čo pôsobí a akým spôsobom ju využiť. O 13. hodine zapálime, pri základnom kameni, tradičnú Jánsku vatru a o 14. hodine bude na pódiu účinkovať Folklórny súbor Bystrica z Novej Bystrice. Tešíme sa na vašu návštevu v nedeľu 21. júna od 9. do 17. hodiny. Počas celého dňa bude premávať, aj keď v obmedzenom režime, Historická lesná úvraťová železnica podľa výlukového cestovného poriadku. Popri návšteve podujatia si môžete pozrieť aj dve výstavy. Prvou je výstava Drotári a drotárstvo a druhou je výstava Vlaky s vôňou dreva.

Niečo z histórie

Jánske ohne sa pálili v podvečer 24. júna. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska hojana /vatra/, mládenci a pastieri postavili zo žrdi kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku hojane spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľúbozvučné piesne. Keď oheň dohorel, mládenci a dievčatá sa rozišli. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky“ malé fakličky, ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali  bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, uvili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Tej, ktorej sa na prvýkrát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Tej, ktorej sa neprichytil, ostala slobodná. Popol z ohňa chudobnejší ľudia pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. V súčasnosti sa pálenie ohňov u nás zachovalo, ale ostatné zvyky zanikli.

Z výskumu FS Staškovanka Staškov