svatojanska_noc_03Na 20. jún 2014 len tak nezabudnú deti z Kysuckého rozprávkového kráľovstva Kysuckej knižnice v Čadci. V spolupráci s Kysuckým múzeom pripravili v Skanzene vo Vychylovke už druhýkrát netradičné čítanie, ktoré sa nieslo pod názvom Svätojánska noc má čarovnú moc...

„Toto podujatie si získalo u detí veľký ohlas, tak sme sa ho rozhodli zrealizovať opäť. Ústretovosť zo strany riaditeľa Kysuckého múzea Miloša Jesenského a hlavne vedúcej správy Skanzenu Janky Berešovej je veľkorysá,“ hovoria Darinka Bajáková a Peťka Gavenčiaková, pracovníčky Kysuckej knižnice, ktoré sú hlavné aktérky tohto čítania. Deti sa stretli v piatok po obede pred knižnicou, odkiaľ sa prepravili súkromným autobusom do skanzenu, za čo patrí vďaka pánovi primátorovi Jozefovi Grapovi z Krásna nad Kysucou. V Skanzene ich privítala vedúca správy Janka Berešová a Slávko Koleno, správca areálu, ktorý pre deti pripravil niekoľko prekvapení. Najskôr sa ubytovali v Stanici Skanzen vo výstavných priestoroch, ktoré boli vykúrené, lebo počasie  bolo skúpe na slnko. Rozložili si karimátky, spacie vaky, prezliekli sa a hor sa do prírody. Skanzenom ich sprevádzala absolventská praktikantka Benedikta Bajáková. Previedla ich po areáli a novovybudovaným náučným chodníkom, ktorý je obohatený zvukovou tabuľou  hlasov zvierat a detským ihriskom. Po  prehliadke  ich čakala v oddychovej zóne pri pódiu fazuľová polievka s chlebíkom, ktorú navarila vedúca expozície skanzenu. „Mám deti veľmi rada a som pripravená pre nich urobiť čokoľvek. Tento nápad ma oslovil už vlani a chcela by som, aby sa  takého podujatia pripravovali častejšie, sprítomnili by sme týmto deťom život našich predkov priamo v skanzene. Myslím si, že aj zo strany detí by uvítali viacerí takýto „výlet“. Vyskúšať si, že prežiť sa dá aj bez počítača, mobilu a inej techniky. Je to veľký rozdiel  vidieť a zažiť skanzen prehliadkou ako prežiť v ňom aspoň deň dva,“ prezradila  Janka Berešová. Samozrejme nechýbalo netradičné čítanie. Ešte pred tým ako sa deti s chuťou pustili do jedenia, si s  učiteľom  „Jožkom“, ako mu všetci hovorili, prečítali  úryvok z knihy „Janíčkova polievka“.  Ako sa hovorí „Keď som hladný,  som nevládny, keď sa najem, tak by spal“. Ale tu tomu tak nebolo, začala súťaž o najlepšiu dramaturgiu z rozprávky „Pásli ovce valasi, O chudobnom mlynárovi“. Po súťaži  Slávko,  pre deti to bol „školník“, pristavil traktor a slimačím krokom ich odviezol na vlečke traktora do neďalekého lesa na drevo. „Veď na čom by opekali  voňavé klobásy“, s úsmevom hovorí Slávko. „Veľkú hojanu, teda vatru sme postavili spoločne s kolegami, ale na opekanie si musia deti nazbierať raždie a drevo sami, nech vedia, že bez práce nie sú koláče“. Po úspešnom  príchode s plnou vlečkou dreva nastala voľná chvíľka spojená s čítaním ďalšieho príbehu  „Na potulkách po lese“.  Na otázku: „Na čo sa najviac tešíte detí“? odpovedali zborovo „na opekanie klobás a zapálenie veľkej vatry“. Po voľnej debate a čítaní  úryvku sa deti  s veselým džavotom a pomalým krokom pobrali na lúku k základnému kameňu, kde ich čakala vytúžená hojana. Najskôr však spoločne so „školníkom“ teda Slávkom  pripravili ohník na opekanie klobás.  Za bujarého detského smiechu, vystrájania a čítania ďalšieho príbehu netradičného čítania „Rozprávkový plamienok“  sa  nad  ohníkom vyškierali voňavé klobásy, ktoré rozvoniavali celou dolinou Chmúra. Keď prišla úplná tma, nastala chvíľa pre poletovanie svätojánskych mušiek a zapálenia veľkej vatry. Hustý dym sa rútil ako z lokomotívy a detské očka tajuplne sledovali ako sa cez neho prebíjajú krvavé plamene. Ohňové iskry veselo poletovali  ponad deti, ktoré si vyspevovali  pesničky a spríjemnili si  nádherný svätojánsky  večer  tancom a hrami. Ešte pred dokončením ohňového boja  sa deti  za svetielok svojich bateriek  pomaly pobrali na večierku a pekné sníčky. Budíček a ranná rozcvička s učiteľom Jožkom bola pravým impulzom ako sa rozhýbať po prebdenej  noci.

Raňajky v tráve  obohatené spevom vtáčikov, piskotom  parnej mašiny a srdečného pozdravu   Janky Bírovej, poverenej riadením Kysuckej knižnice padlo každému na úžitok. Posledný úryvok z knihy Petra Kubicu  „O dažďovom kráľovstve“ prečítala Janka Bírová spolu s deťmi vo vláčiku Historickej lesnej úvraťovej železnici. Každý začiatok má aj svoj koniec. Pobaliť  si  karimátky, spacie vaky, upratať, nezabudnúť na spoločnú fotku, nastúpiť do autobusu, prepraviť sa ku Kysuckej knižnici a odovzdať detské ratolesti rodičom. A tak tomu bolo aj na podujatí, ktoré pre deti pripravili, Kysucká knižnica a Kysucké múzeum v Čadci, organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

„Dovidenia, Vychylovka, nabudúce...“ odkaz detí z Kysuckého rozprávkového kráľovstva  Kysuckej knižnice v Čadci.

Darina Hnidková, Kysucké múzeum v Čadci