V zbierkovom fonde Kysuckého múzea v Čadci sa nachádza viacero hodnotných a zaujímavých predmetov. Medzi militáriami, čo sú zbierkové predmety dokumentujúce dejiny vojenstva, je nepochybne najvzácnejším artefaktom pomerne dobre zachovaná uniforma príslušníka Česko-slovenskej domobrany v Taliansku pochádzajúca z obdobia prvej svetovej vojny.
Vojenskú uniformu získalo Kysucké múzeum v roku 1990 a odvtedy patrí k nosným exponátom jeho zbierok, pričom jej dokumentačný a edukačný význam presahuje hranice nášho regiónu. Hneď v úvode je potrebné zdôrazniť, že v prípade vojakov Česko-slovenskej domobrany v Taliansku nešlo o príslušníkov česko-slovenských légií, s ktorými sú často chybne zamieňaní. Česko-slovenská domobrana v Taliansku vznikla neskôr ako česko-slovenské légie. Formovať sa začala po 1. novembri 1918 ako (po légiách) tzv. "druhá" armáda v tom čase vznikajúceho Česko-Slovenska. Základ tvorili českí a slovenskí vojaci slúžiaci pôvodne v rakúsko-uhorskej armáde, ktorí po uvedenom dátume prestali byť viazaní prísahou vernosti vrchnému veliteľovi cisárovi Karlovi I. Celkovo išlo približne o 60.000 mužov (56 samostatných práporov, 22 samostatných rôt), ktorí predtým neboli organizovaní v légiách. Napriek tomu, že domobranci nemali v období medzivojnovej republiky také výsadné postavenie v spoločnosti ako legionári a nemali ani nárok na štátne výhody prináležiace týmto vojakom, zohrali významnú úlohu najmä pri bojoch o Slovensko proti maďarským boľševikom v priebehu roku 1919. Majiteľom prezentovanej domobraneckej uniformy bol Pavol Halgašík zo Zákopčia (⁕13. 1. 1899).
Pavel Halgašík (zľava) v uniforme 71. p. pluku.
Členská legitimácia Zväzu československej domobrany z Talianska vystavená pre Pavla Halgašíka.
Pôvodne slúžil ako vojak v 71. pešom pluku rakúsko-uhorskej armády. S touto jednotkou sa dostal na južný taliansky front, kde v roku 1917 padol do zajatia. Pravdepodobne v závere roku 1918 vstúpil do formujúcej sa česko-slovenskej domobrany, v ktorej radoch slúžil až do 9. 9. 1919. K vojenským tradíciám sa Halgašík hlásil počas celej medzivojnovej republiky. Bol členom Zväzu československej domobrany v Taliansku. Vo svojej uniforme sa pravidelne zúčastňoval na stretnutiach legionárov a domobrancov. Odkazu domobrany ostal verný i počas druhej svetovej vojny a v roku 1944 sa zapojil do Slovenského národného povstania. Predstavená uniforma česko-slovenského domobranca v Taliansku je až na niekoľko detailov (podobne ako uniforma česko-slovenských legionárov v Taliansku) prakticky totožná so štandardnou dobovou poľnou uniformou talianskej armády vzor M 1909 šitou z tmavozeleného vojenského súkna.
Charakteristický identifikačný znak príslušníkov domobrany, ktorým sa odlišovali od ostatných jednotiek talianskej armády, predstavovala bielo-červená bikolóra umiestnená na dobre viditeľných miestach. Dva pásiky v týchto farbách sú našité na golieri uniformy. Ďalší rozlišovací prvok predstavuje bielo-červený krúžok našitý v strede poľnej čiapky talianskej armády na látkovom podklade znázorňujúceho čierneho orla. Bielo-červená bikolóra totiž pôvodne symbolizovala česko-slovenskú vlajku, ktorá sa na trikolóru (červeno-bielo-modrú) zmenila až neskôr, kvôli odlíšeniu od veľmi ľahko zameniteľnej poľskej vlajky. Na príslušnosť k novému, práve sa formujúcemu štátu okrem bikolóry odkazovali taktiež gombíky, na ktorých sa nachádzali písmená CS (Česko-Slovensko). Hlavné a autentické súčasti našej domobraneckej uniformy tvoria sako, nohavice a čiapka. Okrem nich uniforma obsahuje i viaceré prvky inštalované dodatočne. Zo zachovaných záznamov vieme, že majiteľ v uniforme chodieval na slávnostné stretnutia a zjazdy čsl. legionárov a domobrancov.
Neskôr si preto uniformu vylepšil viacerými výstrojnými prvkami pochádzajúcimi z prostredia československej armády. K pôvodným doplnkom v medzivojnovom období pridal kožený opasok s remeňmi na plece /tzv."dohoda"/ a československú vojenskú šabľu vz. 24. Na druhej strane z pôvodnej uniformy chýbajú topánky (vojenské bagandže) a ovinovačky používané na fixáciu spodnej časti nohavíc a topánok.
Domnievam sa, že majiteľ pri slávnostných príležitostiach pred originálnymi, no menej praktickými, bagandžami uprednostňoval čižmy a uvedené súčiastky uniformy, ktoré pravdepodobne využíval pre iné účely sa preto nezachovali.
Mgr. Martin Turóci, PhD. - historik
