IMG 5941V depozitárnych priestoroch Kysuckého múzea, vyčlenených pre fond histórie, sa nachádza celý rad pozoruhodných zbierkových predmetov prinášajúcich svedectvo o dejinách Kysúc.

V auguste 2019 sa Kysuckému múzeu podarilo získať do svojho zbierkového fondu súbor 161 hasičských predmetov. Táto rozsiahla akvizícia bola výsledkom dlhodobej snahy Kysuckého múzea rozšíriť dovtedy málopočetný zbierkový fond požiarnictva. Predmety boli zakúpené od súkromného zberateľa a dlhoročného hasiča z povolania, pána Jozefa Oravca. Získanie predmetov bolo možné, vďaka úspešne podanému projektu z Fondu na podporu umenia a spoluúčasti Kysuckého múzea na financovaní. Medzi získanými predmetmi sa nachádza aj hasičská šerpa, ktorú si bližšie priblížime. Akvizícia spomenutej hasičskej šerpy má umocnenú hodnotu z hľadiska regionálnych dejín Kysúc, keďže ju v roku 1890 daroval barón Armin Popper čadčianskym hasičom.

Prvé dobrovoľné hasičské zbory (ďalej ako DHZ) na Kysuciach vznikali v priebehu druhej polovice 19. storočia. DHZ  Čadca bol založený už v roku 1876 a je najstarší v regióne. Pri svojom založení mal 20 členov. Medzi zakladajúcich členov patrili miestni obyvatelia: Béla Adler, Fridrich Drozd, Izidor Gross a Gašpar Žilinčík a ďalší. Jeho historicky prvým veliteľom sa stal Pavol Bernát a tajomníkom Jozef Kompánek.  Za zmienku stojí taktiež skutočnosť, že do konca 1. svetovej vojny existovali na celých Kysuciach len 4 požiarne zbory (DHZ založený v roku 1876 v Čadci, 1881 vo Vysokej nad Kysucou, a v roku 1890 v Turzovke a Kysuckom Novom Meste). Ďalšie dobrovoľné hasičské zbory vznikali na Kysuciach až po vzniku Česko-Slovenska.

Požiarnici Čadca koniec 19. storočia

Príslušníci DHZ Čadca niekedy na sklonku 19. storočia. 

Predstavme si takisto darcu šerpy. Armin Popper (celým menom Armin Herman Popper von Podhrágy) sa narodil 8. septembra 1860 v Kotešovej ako najmladší syn baróna Leopold Popper von Podhragy a jeho druhej manželky. Študoval právo a humanitné vedy na univerzitách vo Viedni, Budapešti a Heidelbergu. Doktorský titul z filozofie získal dizertačnou prácou s názvom Ueber  die  orientalische  Politik  Napoleons  I.  Vom Pressburger Frieden bis zum Frieden von Tilsit' v roku 1884 na Univerzite vo Freiburg-en-Brisgau. Nasledujúci rok sa Armin oženil. S manželkou Hermínou (rodenou Ritter von Hahn) mal 3 deti ( synov Lothara, Arthura a dcéru Hedwigu). S oblasťou dnešného severozápadného Slovenska bol Armin Popper úzko spätý, o čom vypovedá aj skutočnosť, že so svojou  rodinou často pobýval v kaštieli v Žiline-Bytčici a na rodinných majetkoch v Bytči. Tak ako jeho otec, aj Armin sa venoval politike. V Uhorskom sneme ako člen liberálnej strany zastával post poslanca za mesto Čadca. Okrem zastupovania záujmov Čadce v uhorskom sneme podporil v roku 1890 rozvoj miestneho hasičského zboru darovaním šerpy, ktorá si v roku 2019 našla cestu do zbierkového fondu Kysuckého múzea.

Armin Popper

Barón Armin Popper.

Zaujímavosťou je, že ako majiteľ bytčianskeho panstva  a ďalších zdedených majetkov barón Armin Popper začal v roku 1901 s výstavbou hotela Elizabeth (nazvanom podľa zavraždenej cisárovnej Sisi, dnes Hotel Tatra) v Trenčíne, z ktorého okna vidno známy rímsky nápis na Trenčianskej skale. Barón Armin Popper zomrel 19. júna 1924 v Budapešti. Zamerajme sa však na už zmienenú šerpu venovanú barónom Popperom. Je ručne utkaná z bližšie neurčenej látky. Celková dĺžka šerpy predstavuje 55 cm. Na jednej strane, ktorá je svetlozelenej farby sa nachádza ručne vyšitý ozdobný nápis: Podhrágyi báró Popper Arminné szűl: Hahn Hermina (odkazujúci na darcu Armina Poppera a jeho manželku Hermínu) . Druhá strana je modrá a biela. Na konci šerpy sa nachádza ozdobný lem hnedej farby. Šerpa sa využívala na slávnostné účely napríklad počas sviatku sv. Floriána – patróna hasičov. V zbierkovom fonde Kysuckého múzea jej bolo priradené evidenčné číslo H 10 007 a prírastkové 2019/160. Súčasťou akvizície a doplnkom šerpy je ďalší zbierkový predmet - ozdobné zakončenie. Aj tento si našiel cestu do fondu Kysuckého múzea.

Obrázok1

Ozdobné ukončenie šerpy s emblémom uhorského hasičstva.

Mgr. Vladimír Homola - kurátor