5jpgV zbierkovom fonde Kysuckého múzea sa nachádza viacero hodnotných a pozoruhodných predmetov. Medzi mnohými cennými zbierkami z fondu Histórie symbolicky vyniká v tomto čase, kedy si pripomíname 31. výročie Nežnej revolúcie, dvojica „plagátov“.

Dva hárky papiera veľkosti A4 sú napísané písacím strojom a neobsahujú žiadne obrázky. Témou prvého z nich je kľúčová otázka „ČO JE TO OBČIANSKE FÓRUM?“ a druhého sú „učme sa spoločne dialógu podľa týchto ôsmich pravidiel“. V novembri 1989 sa pre celú spoločnosť vo vtedajšom Československu, podobne, ako vo zvyšku socialistickej sústavy, začal proces rýchlej premeny. Nikto nebol na zmeny pripravený, všade sa šírili iba fámy a dohady. A hoci spoločnosť chcela zmenu, zároveň sa obávala či znova neprídu tanky u nás v stále živej spomienke na rok 68. Dvadsať rokov normalizácie naučilo všetkých ľudí, že ak porušia nalinkované pravidlá budú potrestaní. Niektorí viac, niektorí menej. Najlepšou cestou, ako nič nepokaziť bolo mlčať. Dokonca aj tí, ktorí prednášali prejavy v rámci straníckych organizácií dobrovoľne alebo preto, že to „niekto musel urobiť“, sa naučili umeniu hovoriť veľa a predsa nepovedať nič.

V dobe, kedy len veľmi málo ľudí malo možnosť čítať necenzurované správy a literatúru. V dobe, kedy monopol na televíziu, rádio a noviny držala v rukách jediná strana a jej cenzori, sa mnoho informácii šírilo len prostredníctvom fám a dôverných správ od priateľov. Neexistoval internet a tlačiarne boli prísne regulované, takže sa správy takto šíriť nedali. V čase, keď do ulíc vyšli tisíce ľudí a  začali sa protesty so štrajkami sa to netýkalo len Bratislavy a Prahy. Aj v malých obciach a mestečkách, vo všetkých podnikoch sa začalo diskutovať. Všetci si kládli otázky: čo sa deje, čo budeme robiť? Jedným zo spôsobov ako verejnosť slobodne informovať bolo vytvoriť plagáty, písané správy a zavesiť ich na nástenky.

6jpg

V zbierkach nášho múzea sa nám zachoval príklad takejto dobovej iniciatívy. Samotné plagáty sme získali zaujímavým spôsobom. Po zakúpení rodinného domu nás oslovil jeho nový majiteľ s tým, že po predchádzajúcich majiteľoch mu zostali nejaké staré veci,  a či by sa nám niečo nehodilo do múzea. Medzi rôznymi papiermi na vyhodenie, sa nám podarilo nájsť spomenuté dva plagáty. Pôvodným majiteľom domu, z ktorého sme ich získali, bol dlhoročný učiteľ, básnik, kultúrny činiteľ, zakladateľ „nových učiteľských odborov“ (v 89 roku) a spoluzakladateľ Palárikovej Rakovej a Jašíkovej Turzovky -  Anton Straka. Do revolučného pohybu, ktorý si v týchto dňoch pripomíname, sa tento rodený Kysučan z Krásna nad Kysucou hneď na začiatku  zapojil s nadšením. Neskôr sa stal dokonca  poslancom Federálneho zhromaždenia a potom Národnej Rady Slovenskej Republiky.  Je možné, že tieto plagáty dokonca sám vytvoril na písacom stroji. Touto okľukou sa do zbierok Kysuckého múzea dostal odkaz na významný medzník našich dejín. Tieto dokumenty sú zároveň svedectvom, že aj Kysučania chceli žiť inak a túžili po  slobode.

Oba plagáty čitateľa oslovujú „Priatelia“ namiesto  očakávaného „Súdruhovia“ naznačujúc meniacu sa dobu. Za povšimnutie stoja nielen výzvy na nenásilie a jeho dôrazné odmietnutie. Stáli totiž v ostrom protiklade ku komunistickej predstave revolúcie ako nevyhnutne krvavého procesu. Veď samotní komunisti po uchopení moci vo februári 48 sa pomstili svojim odporcom. Niektorých dokonca popravili po vykonštruovaných politických procesoch, iných „len“ perzekuovali. Predstava revolučnej zmeny, ktorá sa nebude chcieť pomstiť bola pre komunistických stranníkov len ťažko predstaviteľná. Takáto výzva proti násiliu bola namieste, mnohí sa báli či sa nezačne strieľať, nenastane chaos,  či dokonca nevypukne vojna. Aj dnes sa protesty, ktoré verejnosť vníma ako oprávnené a správne, snažia hlásiť k tomuto heslu:   „SME PROTI AKEJKOĽVEK FORME NÁSILIA“. Rovnako stoja za našu pozornosť aj nadčasové rady uvedené na druhom plagáte o tom, ako viesť diskusiu. Aj v súčasnosti je mnohým ľuďom zaťažko argumentovať s úctou, a nezabúdať že: „Cieľom našej diskusie je pravda, nie intelektuálna súťaž.“

Možno nám  toto vyše 30. ročné pripomenutie túžby po slobode, prostredníctvom vyššie spomenutých plagátov, so samotnou  možnosťou o nich teraz slobodne písať, ukáže stálu aktuálnosť požiadaviek Nežnej revolúcie. Neprestajne chceme od spoločnosti tie isté veci - slobodu, zaslúženú úctu, spravodlivosť a nádej. To všetko bez násilia.  

Mgr. Adam Buchta - kurátor, kustód, správca depozitára, Mgr. Vladimír Homola – kurátor.