IMG 1675Zaujímavým predmetom dokumentačného charakteru z fondu Kysuckého múzea v Čadci – História II. (Osobnosti) je strojopisný čistopis diela Dominka Choluja s názvom Onomastika Kysúc.

Autorský strojopis s hrúbkou 5 cm, formátu A4 je uložený v čiernom spisovom obale. Názov diela pripomína len nevýrazný hnedastý nápis Onomastika na štítku prednej dosky. Spisové dosky zrejme pôvodne chránili inú prácu. Štvorriadkové fixkou písané záhlavie  NEZAMESTNANOSŤ- / kliatba či podnet k akti- / vitám (KYSUCKÉ INICIATÍVY) / Cholujová-Choluj 1992  je preškrtnuté. Strojopis autor rozdelil do  deviatich základných Zložiek. Metodika diela je rozpracovaná v Zložke č. 1. „Zákazka“ bola realizovaná pre Kysucké múzeum v Čadci a názov Onomastika bol len pracovný.  Predpokladaný rozsah diela bol približne desať autorských hárkov a vydavateľovi malo byť odovzdané v troch exemplároch do 30. októbra 1984. Hlavný cieľ práce zdôvodnil autor nasledovne: „Zachytiť a spracovať čo najúplnejšie všetok onomastický materiál okresu Čadca od najstarších dôb po súčasnosť. [...] Aspoň skromne prispieť k všestrannému poznaniu Kysúc, ktoré v socialistickej spoločnosti prežívajú veľké premeny, podnietiť ďalší výskum regiónu a uchovať miestne názvy ako kultúrne pamiatky. Názvy sú súčasťou nášho historického vývinu (nomen – omen), meno sa stáva dôležitým prameňom poznania. I keď niečo zanikne, odumrie, ostane meno, ktoré trvá dlhšie, ako pomenovaný objekt.“ Čo je teda vlastne onomastika? Ide o náuku o vlastných menách, ich tvorení a historickom vývoji. Finálna verzia diela mala obsahovať šesť kapitol: 1. Úvodné poznámky, 2. Zoznam a výklad názvov podľa obcí okresu Čadca, 3. Register základných jednoslovných chotárnych názvov, 4. Stručné závery, 5. Bibliografia a pramene, 6. Prílohy.

IMG 1671

Strojopisný text všetkých troch odovzdaných rovnopisov obsahuje rukopisné poznámky Dominika Choluja. V prvom rade ide o edičné – doplňujúce a vysvetľujúce poznámky určené pre vydávateľa alebo editora diela. Subjektívne autorské poznámky sa vyskytujú zriedka, ale predsa. Napríklad poznámka na okraji:  „Ide o priestorove i účelove obmedzenú štúdiu.“  Autor v tomto prípade naznačil hraničné limity svojho výskumu i diela. Jadrom strojopisu je Zložka č. 2, ktorej predmetom je abecedné názvoslovné usporiadanie kysuckých obcí. Pri každom názve (hesle) sa nachádza stručný výber historiografických údajov o obci a krátky jazykovedný rozbor názvu obce, za ktorým nasleduje menný zoznam osád, chotárnych názvov, polí, pasienkov, lesov, rázcestí, skál, svahov, vrchov, zárubkov, atď. Priamo do textu hesla Choluj umiestnil odkazy na autority z oblasti histórie, jazykovedy a iných spoločenských a prírodných vied, no nezabudol ani na informátorov-spolupracovníkov z jednotlivých obcí. Osobné výroky tak často podkladá výsledkami výskumov jazykovedca Milana Majtána, etnológa Rudolfa Bednárika a ďalších odborníkov. V Kysuckom Novom Meste našiel vynikajúceho informátora v osobe Viliama Galvánka. Rozsahy hesiel svedčia taktiež o množstve názvov, ktoré spracovateľ v obciach zachytil. Kým obec Dunajov má rozsah dvoch strojopisných strán, Nová Bystrica ich má až osemnásť a Turzovka dokonca dvadsať.  Žiaľ, v strojopisnom čistopise sú nateraz nezvestné heslá o obciach Čadca, Podvysoká, Povina a Skalité. Zložky č. 3 až 8 predstavujú rôznorodé indexy, čiže zoznamy zostavené podľa rôznych hľadísk. Ide o abecedný register, register skratiek, sémantické (významové) triedenie názvov podľa pôvodného významu a jazykové (slovotvorné) triedenie. Väčšina zo spomínaných indexov, ktoré Choluj precízne rozpracoval ostala len v autorskom strojopise. Do tlačenej podoby knihy ich vydavateľ nezaradil. Bibliografia – zoznam prameňov práce tvorí samostatnú Zložku č. 9. Autor pramene rozdelil na základnú literatúru – citoval 142 prác;  pomocnú literatúru – časopisy, encyklopédie, slovníky, zborníky, štúdie; pramene na excerpciu – urbárske súpisy, rôzne archiválie, mapy a zvlášť uviedol informátorov z každej obce. Zaujímavosťou je i to, že väčšinu textu autor napísal na kvalitný ručne vyrábaný papier. Iba v malej miere je zastúpený priemyselne vyrábaný strojový papier drevitej štruktúry.

Práca Dominika Choluja s názvom Onomastika Kysúc, vyšla knižne v roku 1992 ako edičný počin Kysuckého múzea v Čadci v brožovanom formáte veľkosti A4 s rozsahom 154 strán. Porovnanie so strojopisnou pôvodinou ukázalo, že plánovaný rozsah diela sa po edičnom zásahu zmenšil takmer o tretinu. Prvoradým záujmom Kysuckého múzea bolo s veľkou pravdepodobnosťou priblíženie odbornej knihy širokým vrstvám obyvateľstva. Možno vydavateľ nevidel až taký veľký prínos v „príliš vedeckých registroch“, a tak ich do vydania nezaradil. Alebo bol dôvod nezištnejší a súvisel s finančnými možnosťami múzea. Zjednodušil sa i plánovaný obsah knihy. Takmer bez zmien ostal len úvod a vysvetlenie skratiek v texte. Pribudla špecifikácia skúmaného regiónu. Ťažisková kapitola dostala názov Časť o obciach. Poslednou časťou knihy je bibliografia s uvedením základnej a pomocnej literatúry, prameňov na excerpciu a skratiek k bibliografii. Dominik Choluj v úvode knihy napísal: „Predkladám skromné výsledky svojej viac ako desaťročnej výskumnej práce z toponomastiky okresu Čadca (Kysuce). [...] Pri zbere materiálu som sa sústredil hlavne na toponymá [miestne názvy], hydronymá [názvy vôd, potokov] a oronymá [názvy vrchov, hôr, horstiev, pohorí], musel som venovať pozornosť i názvom z osobných mien.“  Výsledné dielo má azda len jednu chybu krásy, ktorou je množstvo gramatických a edičných chýb hneď v úvode. Nič to však nemení na skutočnosti, že oduševnený výskum prameniaci z lásky k rodným Kysuciam, navyše vykonávaný popri pracovných povinnostiach, priniesol/prináša pridanú hodnotu hlavne pre budúcnosť.  Názvy ako noviny (nejde o tlač), boršuče, rastudny a iné, kedysi bežne používané v prostredí Kysúc strácajú v modernom aktívne používanom jazyku význam, ba navyše miznú. Práve tomuto chcel Dominik Choluj predísť – nomen est omen.

Kto bol Dominik Choluj (*22. 6. 1923 Skalité - +7. 2. 1999 Čadca)? Predovšetkým pedagóg, školský inšpektor, riaditeľ, publicista a verejný činiteľ. Život zasvätil vlastivednému regionálnemu výskumu Kysúc. Zaslúžil sa o vznik Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke a Kysuckej galérie v Oščadnici. Kysuciam venoval sedem publikácií a desiatku článkov publikovaných v odborných časopisoch. Pre regionálny prínos ho Štefan A. Brezány zaradil ako osobnosť do pripravovaného lexikónu Dejatelia Kysúc v kultúre umení a vede (1971). Heslo o „nepohodlnom“ dejateľovi D. Cholujovi cenzúrou neprešlo a na príkaz povereníctva komisie KSS bolo z lexikónu vyradené. Dominik Choluj však naďalej ostal žiť v mysliach svojich žiakov ako vynikajúci pedagóg, na ktorého nikto nepovie pol krivého slova.

PhDr. Daniel Husárik -  historik, kurátor, dokumentátor múzejných a knižničných fondov