V neskoršom období slúžil kaštieľ na obytné účely, v sedemdesiatych rokoch prebehla rekonštrukcia a od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum. Okrem toho sa v kaštieli konajú rôzne výstavy, pre školy sa organizujú prednášky a prezentácie, tvorivé dielne.
Pozvánky
- 24.9.2023- 5.11. 2023
Výstavné priestory radoľského kaštieľa opäť krášlia dekoratívne a úžitkové predmety, ktoré v rámci ergoterapie vyrobili pod odborným vedením klienti zo zariadení sociálnych služieb Žilinského samosprávneho kraja.
- 17.9.2023 - 28.1.2024
Kysucké múzeum pripravilo v Kaštieli Radoľa výstavu zo súkromných zbierok pánov Jaroslava Jablonského a Jaroslava Masnicu.
Výstava Hrnčiarstvo v Kysuckom Novom meste predstavuje vývoj hrnčiarskeho remesla v Kysuckom Novom Meste v období novoveku, od 17. do 19. storočia. Hrnčiarstvo sa v meste rozvíjalo už od stredoveku, ako dokladajú archeologické nálezy priamo z územia mesta. Prvé priame zmienky o hrnčiaroch však pochádzajú až zo 17. storočia. Najstarším známym hrnčiarom je Ondrej Velik, ktorý sa výslovne ako hrnčiar spomína v roku 1668, no už od začiatku 17. storočia sa v meste vyskytuje priezvisko Hrnčiar, odvodené zrejme od remesla, ktoré dotyčný vykonával. V tom čase ešte v meste neexistoval samostatný hrnčiarsky cech a hrnčiari boli priradení, ako to bývalo vtedy zvykom, k inému cechu. V roku 1678 však šiesti kysuckonovomestskí hrnčiari požiadali budatínskeho pána Gašpara Suňoga o súhlas so založením samostatného cechu a schválenie jeho artikúl (stanov). V nasledujúcom období sa hrnčiarstvo v meste úspešne vyvíjalo a počet hrnčiarov narastal. V roku 1828 bolo podľa súpisu v meste činných až 13 hrnčiarov, to však už hrnčiarske remeslo začalo postupne upadať. K jeho definitívnemu zániku prispel veľký požiar v roku 1904, pri ktorom zhoreli aj hrnčiarske pece.
Výstava predstavuje vývoj hrnčiarskeho cechu, proces hrnčiarskej výroby, sortiment jednotlivých výrobkov a venuje sa aj jednotlivým hrnčiarskym majstrom. V Kysuckom Novom Meste sa vo viacerých rodoch dedilo hrnčiarske remeslo z otca na syna a pretrvávalo aj niekoľko generácií. K takýmto hrnčiarskym rodom patrili napr. Kubicovci a Andriškovci, ktorí sa spomínajú už medzi zakladajúcimi členmi hrnčiarskeho cechu a hrnčiarstvu sa venovali ešte v polovici 19. storočia. Informácie o hrnčiarskom cechu a hrnčiaroch dopĺňajú konkrétne hrnčiarske výrobky zo severozápadného Slovenska, ktoré zahŕňajú široký sortiment kuchynskej aj stolovej keramiky.
Výstava je prístupná v Kaštieli Radoľa od 10.9.2023 do 14.1.2024.
Mgr. Danka Majerčíková
