Kysucké múzeum pripravilo v Kaštieli Radoľa pre svojich návštevníkov výstavu krásnych starožitných pohľadníc s reprodukciami známych i menej známych umeleckých diel. Sú súčasťou múzejnej zbierky tzv. žánrových pohľadníc. Pochádzajú z obdobia od začiatku 20. storočia do cca 70-tych rokov.

Najstaršou pohľadnicou datovanou poštovou pečiatkou je pohľadnica „Broskyne,“ z roku 1907. Tiež sú tu niektoré kúsky z roku 1913 a zaujímavá práve pre Kysuce je pohľadnica s reprodukciou maľby Philipa Panzera „Môj chlapec.“ Písal ju z vojny v roku 1916 významný kysucký dejateľ Valér Vnuk svojmu bratovi do Kysuckého Nového Mesta. Z vydavateľstiev je najviac zastúpené vydavateľstvo J. Plichta Praha. Zo zahraničných je zaujímavé vydavateľstvo Stengel & Co.GmbH Drážďany. Práve táto firma spôsobila masívny prienik výtvarného umenia do produkcie pohľadníc na začiatku 20. storočia.

Na výstave pohľadníc možno vidieť napr. kolekciu akvarelov od M. Benku, českých autorov J. Mánesa, M. Aleša, zbierku pohľadníc Josefa Ladu, najznámejšie diela renesančných umelcov, ktorých originály uchováva galéria Uffizi vo Florencii („Zrodenie Venuše,“ „Judita“ a „Jar“ od Botticelliho, „Zvestovanie“ a „Svätá rodina“ od Leonarda, práce od Rafaela, Lorenza de Credi, Sassoferrata a iných.). Keďže najväčšími múzami umelcov boli odjakživa ženy, veľkú časť pohľadníc predstavujú portréty žien a dievčat rôzneho veku i spoločenského postavenia. Nechýbajú témy ako krajinka, život na vidieku, šľachtické a meštianske prostredie, sochárstvo, kvetinové zátišia, historické či biblické motívy a pod.

Príďte si zaspomínať na časy, keď ste sa možno venovali zbieraniu pohľadníc (servítkov, obalov od žuvačiek a pod.), keď bola pohľadnica často jediným spôsobom, aby ste niekomu zaslali pozdrav, alebo sa len potešiť krásou a dokonalosťou umenia na týchto starých „kartách.“

Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v expozičných priestoroch renesančného Kaštieľa v Radoli výstavu „K Ježiškovi do Betlema pôjdeme ...“, ktorá predstaví betlehemy zo zbierok Kysuckého múzea. Vystavené exponáty sú vyrobené technikou vyrezávania z dreva, zo šúpolia, zo sadry, vosku, cínu a papiera. Niektoré betlehemy budú môcť návštevníci vidieť po prvýkrát. Výstava potrvá od 12. novembra 2023 do 25. februára 2024 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.

Za zakladateľa tradície vianočných betlehemov sa považuje sv. František z Assisi, ktorý v predvečer Božieho narodenia v roku 1223 inštaloval scénu narodenia Ježiška v lesnej jaskyni pri dedinke Greccio v talianskom regióne Umbria. Betlehemy sa postupne dostali do kostolov, neskôr sa presunuli do súkromných obydlí a až do rozšírenia vianočných stromčekov v 19. storočí boli ústredným symbolom Vianoc. Stavanie betlehemov sa všeobecne rozšírilo a vyvrcholilo začiatkom 20. storočia.

Najstarším vystaveným exponátom je papierový betlehem zo začiatku 20. storočia, ktorý bol získaný v roku 1986 v Turzovke. Zaujímavý je drevený betlehem, ktorý zhotovil umelecký stolár František Tabaček z Kysuckého Nového Mesta pre svoje deti na Vianoce v roku 1939. Pozoruhodný voskový betlehem venovala Kysuckému múzeu v roku 2013 Jarmila Šusteková (rodáčka z Čadce) pôsobiaca v Slovinsku. K výstave sú pripravené aj tvorivé dielne pre školy – vitrážové pohľadnice s vianočným motívom.

Srdečne pozývame.
PhDr. Alojz Kontrik

Výstavné priestory radoľského kaštieľa opäť krášlia dekoratívne a úžitkové predmety, ktoré v rámci ergoterapie vyrobili pod odborným vedením klienti zo zariadení sociálnych služieb Žilinského samosprávneho kraja.