DOM LESNÝCH ROBOTNÍKOV

Dom lesných robotníkov bol do Múzea kysuckej dediny prevezený z obce Dunajov, kde slúžil na ubytovanie lesných robotníkov. Je to jednoduchý dvojpriestorový zrubový objekt. Steny sú z dvojstranne kresaných trámov, škáry sú utesnené machom a prekryté latami. Strecha je sedlová, ukončená doskovými štítmi s výzdobou priečne a pozdľžne uloženými latkami. V spodnej časti štítu je ostrešie zo štyroch radov šindľa. Drevorubačské náradie bývalo uložené v predsieni, obytná miestnosť bola pôvodne vykurovaná pecou s kochom, neskôr železnou pieckou.

HOUSE OF WOOD WORKERS

A house of wood workers was relocated to the Museum from the village of Dunajov. It is a simple wooden building with two rooms. Walls are made of logs hewed on both sides, gaps between them are stuffed with moss and covered with boards. On its end, the saddle roof is decorated by small wooden shields with the lower part of each shield consisting of four rows of the shingles. Woodcutting tools had their place in the hall, the residential part originally heated by the typical oven found in most of the buildings in this Museum, was later replaced by an iron oven.

EIN HAUS DER WALDARBEITER

Das Haus der Waldarbeiter wurde in das Kysuca-Freilichtmuseum aus der Gemeinde Dunajov überführt, wo es ursprünglich den Waldarbeitern als Unterkunft diente. Es handelt sich um ein einfaches, zweiräumiges Blockhaus, dessen Wände aus zweiseitig gezimmertem Holz gefertigt wurde. Die Fugen sind mit Moos abgedichtet und mit Leisten verkleidet. Das Dach ist ein Satteldach mit Brettergiebeln, die aus quer und längs verlegten Leisten abgeschlossen ist. Im unteren Teil des Giebels ist ein aus vier Schindelreihen bestehendes Vordach. Die Holzfällergeräte waren im Vorhaus aufbewahrt. Das Wohnzimmer wurde ursprünglich von einem Ofen mit Kamin, später von einem Eisensparherd, beheizt.

DOM ROBÓTNIKÓW LEŚNYCH

Dom robotników leśnych był do Musea kusuckiej wsi przewieżony z gminy Dunajov, gdzie słuzył do mieszkania robotników leśnych. Jest to prosty dwuprzestrzeniowy objekt zrębowy. Ściany są z dwustronnie ciosanych drzew, szpary są uszszelnione mechem i przekryte listewkami. Dach jest siodłowy, ukończony deskowymi szczytmi z ozdobą. Dolna część sczytu jest z 4 rzędów gontu. – Drwalskie narzędzie bywało ułożone w przedpokoju, pomieszczenie było ogrzewane piecym z kochiem, póżniej żelaznym piecym.

DVOR ROMANOVIA

Dvor Romanovia predstavuje hromadný typ osídlenia z Harvelky, dokumentujúci stavebnú a hospodársku integritu dvora. Tvorí ho obytný dvojdom z osady Romanovia, postavený na kamennej podmurovke bez podpivničenia. Steny sú z trámov kresaných z dvoch strán. Strecha je sedlová, pokrytá šindľom. Štít je zdobený dvoma otvormi, latkami tvoriacimi hviezdicu a vrchol štítu tvorí tzv. baňa s hálkou. Ďalšími objektmi sú dva ovčíny osadené na kamennej podmurovke vyrovnávajúcej terén, steny sú z guľačov spájaných polovičným plátovaním, strecha je sedlová, pokrytá šindľom. Hospodárska budova slúžila dvom majiteľom, má bohaté priestorové členenie, skladá sa zo siedmych častí– 2 stodoly, 3 maštale a 2 záčiny. Usadlosť dotvára obytný dom z osady Poľana. Je to dvojdom, ktorý je stredom priechodný. Stavba je zrubová, osadená na podmurovke, prikrytá sedlovou strechou so šindľom. Štít strechy je zdobený zvisle uloženými latami, v hornej tretine štítu je slepá arkáda, nad ňou z latiek motív hviezdice. Štít je ukončený ostrejším zo štyroch radov šindľa.

DVOR ROMANOVIA

Dvor Romanovia represents a collective type of a settlement from the village of Harvelka documenting thus architectonic and economic integrity of the whole residence. It is a residential semi-detached house built on stone underpinning with no cellar under it. Walls are made of beams hewed on both sides. A saddle roof is covered with shingles and its shield is decorated by two opens and laths in the shape of a starfish. There are two sheep-folds also constructed on stone underpinning to settle an uneven terrain, walls from logs and a saddle roof with shingles on it. A farming building had two different owners and it consists of sevenparts – two granaries, three barns and two bins. A residential semi-detached house with a path in the middle from the village of Poľana was added to this residence. It is again a wooden building on stone underpinning with a saddle roof with shingles. A shield of the roof is decorated by vertically placed laths, its upper part in the form of a blind arcade and a starfish made from laths, too. The shield is finished by four rows of shingles.

DER ROMANOVIA-BAUERNHOF

Der Romanovia-Bauernhof stellt einen gemeinschaftlichen Typ der Ansiedlung in Harvelka dar, die eine Bau- und Wirtschaftsintegrität des Bauernhofes dokumentiert. Er besteht aus einem Zweifamilienhaus aus der Siedlung Romanovia, das auf einem gemauerten Fundament ohne Unterkellerung gebaut wurde. Die Wände sind aus zweiseitig gezimmerten Balken. Das Dach ist ein mit Schindeln bedecktes Satteldach. Der Giebel ist von zwei Öffnungen und von kleinen Leisten, welche ein Sternchen bilden, geziert. Die Giebelspitze besteht von einer sog. Giebelkuppel. Als weitere Objekte sind zwei Schafställe zu nennen, aufgebaut auf einer Untermauerung, die die Unebenheiten ausgleicht. Die Wände aus Rundholz sind halb zusammengefügt. Die Dächer sind mit Schindeln bedeckte Satteldächer. Das grossräumige Wirtschaftsgebäude diente zwei Besitzern und besteht aus sieben Teilen: 2 Scheunen, 3 Ställe und 2 Bansen. Das Anwesen bekommt seine endgültige Form durch ein aus der Siedlung Poľana kommendes Wohnhaus. Es ist ein Zweifamilienhaus mit einem Durchgang in der Mitte. Es handelt sich um einen Blockbau, der auf einer Untermauerung steht. Das Dach ist ein Satteldach, bedeckt mit Schindeln. Der Giebel ist mit senkrecht angebrachtenLatten verziert. Im oberen Drittel des Giebels ist eine blinde Arkade, über ihr ist ein aus kleinen Leisten gebildetes Sternhen.Der Giebel wird abgeschlossen von einem Vordach mit vier Schindelreihen.

PODWÓRZE ROMANOVIA

Podwórze Romanovia przedstawia gromadny typ zasiedlenia z Harvelky, dokumentujący budowlaną i gospodarczą integralność podwórza. Tworzą go dwojdom mieszkalny z osady Romanovia, zbudowany na kamiennej podmurówce bez podpiwniczenia. Ściany są z belek ciosanych z dwóch stron. Dach jest siodłowy, pokryty gontem. Szczyt jest zdobiony dwoma otwórmi, listewkami tworzącymi gwiazdeczkę. Dalszymi obiektami są 2 owczarne osadzone na kamiennej podmurówce wyrównywającej teren, ściany są z okrąglaków łączonych połowicznym łataniem. Dach jest siodłowy, pokrytym gontem. Budynek gospodarczy służył dwom właśćicielem, ma bogate członkowanie przestrzenne, składa się z 7 części. Posiadłość dotwarza dom mieszkalny z osady Poľana. Jest to dwojdom, który jest środkiem przejściowy. Budynek jest zrębowy, osadzony na podmurówce, przykryty dachem siodłowym z gotem. Szczyt dachu jest zdobiony pionowo ułożonzmi listwami, w górnej trzeciej szczytu jest z listewek motyw gwiazdeczki.

Obytný dom č. 100 

Obytný dom sa skladá zo vstupnej siene delenej priečkou na dva pries­tory, z dvoch izieb a k nim pripojených bočných komôr. Objekt nie je pod­pivničený. Má kamennú podmurovku zo štiepaného pieskovca. Steny sú zru­bené z dvojstranne kresaných trámov, ktoré sú v uhloch spájané polovičným preplátovaním. Medzery medzi trámami sú utesnené machom a z vonkajšej strany prekryté latkami. Krov tvorí osem párov krokiev. Strecha je sedlo­vá, krytina šindľová (šindeľ dĺžky 70 cm). Strecha je predĺžená námetkami zakotvenými do pomúrnice. Štít doskový, špáry prekryté zvisle kla­denými latkami, smerom k okraju strechy stupňovité zakončené. V štíte sú dva vetracie otvory, kruhový a oblúkovitý. V dvoch tretinách výšky latkami tvorená hviezdica. Vrchol štítu zakončený kabrincom na tri rady šindľa s polkruhovou záklopou, zdobenou polychrómovaným ornamentom a pro­filovaným kolíkom. Štylizovaným rastlinným ornamentom je zdobené i ukon­čenie strechy. V dolnej časti je štít zakončený podlomenicou na päť ra­dov šindľov. Okná sú dvojkrídlové, päť a šesťtabuľkové. Dvere sú jedno­krídlové s pravouhlými rámami. Sú použité zo staršieho objektu, nesú nápis MERKAR (Merkar – prezývka Roman) a datovanie 1854. Podlahy sú z fošní kladených na zraz, v sieni je časť podlahy vy­ložená plochými kameňmi. Záklop stropu tvoria prekladané fošne, nad sieňou fošne kladené na zraz a prekryté polguľáčmi. Nad obytnými časťami domu je nad záklopom stropu vrstva hlinenej mazanice. Vnútorné steny izieb a komory boli obité latkami, omietnuté a obielené vápnom so svetlo­modrým odtieňom. V rohu izby bolo postavené ohnisko, v prednej izbe vpravo od vchodu, v zadnej vľavo. Vývod dymu z oboch ohnísk bol nízkou kamennou „pieckou“ do podstrešia. Druh vykurovania bude nutné v oboch miestnostiach rekonštruovať. Posledným majiteľom objektu bol Martin Poništiak. Datovanie postavenia objektu je zachytené na tragaroch v izbách vyrezaním údaju IHS 1924-48.

Ovčíny 

Hospodárska stavba je pôdorysne rozčlenená na dve časti so samostat­nými vchodmi, ktoré sú zakryté spoločnou strechou. Objekt stojí na kamennej podmurovke šírky 40 cm, ktorá vyrovnáva terén. Steny sú zrubené z guľáčov, na uhloch spojené polovičným preplátovaním. Medzery medzi trámami sú šparované machom. Krov tvorí 8 párov krokiev v nerovnakej vzdialenosti od seba. Celá stavba je krytá sedlovou strechou so šindľovou krytinou. Štít je zo zvis­le kladených dosiek s vetracím okienkom ružicového tvaru, v spodnej časti zakončený podlomenicou na tri rady šindľov. Dvere objektu sú jednokrídlo­vé s pravouhlým rámom, fošňové. Okná v severnej stene štrbinové, jedno v každej časti. Podlaha je z pozdĺžne štiepaných guľáčov. Záklop stropu tvoria fošne uložené na zraz.

Hospodárska jednopriestorová stavba s kamennou podmurovkou vyrovná­vajúcou terén má steny zrubené z guľáčov v rohoch spojovaných polovičným preplátovaním. Medzery medzi trámami sú utesnené machom. Krov tvorí 5 pá­rov krokiev. Strecha je sedlová so šindľovou krytinou. Štít je zo zvisle kladených dosiek a má dve vetracie okienka. Dvere objektu sú jednokrídlo­vé v pravouhlom ráme. Priestor osvetľuje okno vyrezané v južnej stene zrubu vedľa dverí. Podlahu tvoria pozdĺžne štiepané guľáče. Záklop stro­pu tvoria guľáče položené priečne na dvoch stropných trámoch. Poslednou majiteľkou objektu bola Kristína Krchová.

Poľana 115

Obytný dvojdom sa skladá z priechodnej siene a dvoch izieb. Vchod do domu chráni k boku prednej izby pristavená dosková kry­tá podsieň. Stavba je podpivničená, pričom v pivnici sa nachádza zdroj pitnej vody. Objekt má kamennú podmurovku, ktorá sa zvy­šuje pod prednou izbou a vyrovnáva zvažujú­ci sa terén. Steny sú zrubené z dvojstranne kresaných trámov, na rohoch spojené polovič­ným preplátovaním. Štítová stena zadnej iz­by má zrubené steny chránené pribitým šin­dľom. Medzery medzi trámami sú utesnené ma­chom a z vonkajšej strany čiastočne prekryté latkami. Objekt má sedlovú strechu, pokrytú šindľom, ktorá je miestami doplnená plechom a térovou lepen­kou. Je predĺžená námetkami zakotvenými do pomúrnice. Štít je doskový, so škárami pre­krytými zvislými latkami, zakončenými stup­ňovité smerom k okraju strechy. V hornej tretine výšky je vodorovne preloženou oblú­kovité vyrezávanou doskou vytvorená slepá arkáda, nad ňou z lúčovite sa rozbiehajúcich latiek motív hviezdice. V dolnej časti ští­tu oblúkovité okienko, pod ním podlomenica na štyri rady šindľov, ktorá je druhotne prekrytá doskami. Okná objektu sú šesťtabuľkové jednokríd­lové, na prednej izbe rámy obielené vápnom, na zadnej izbe modrou farbou. Dvere sú jednokrídlové s pravouhlým rámom, na odvrátenej strane dvora zložené z fošní kladených šikmo pozdĺž zvislej osi a vodorovnej osi (vytvárajú tak od stredu sa zväčšujúce kosoštvorce), spevňovaných kovanými klincami. Nadpražie dverí je zdobené vruborezom, nápisom JANO ŠTEFAN NOVÁK, datovaním DŇA 5. JÚLI 1886 a motívom blahonosnej hviezdice. Rám i dvere nesú stopy polychrómie. Obytné miestnosti majú fošňovú podlahu ukladanú na zraz. Každá izba má vlastné ohnisko s vývodom dymu „pieckou“ do podstrešia. S prihliadnutím na vek stavby bude nutná rekonštruk­cia niektorých prvkov v interiéri. Poslednou majiteľkou objektu bola Amália Poništová. Po jej smrti zostal dom opustený.

MAŠTAĽ A SÝPKA U HRUŠKULIAKA

Objekt je zrubová hospodárska stavba postavená na nerovnom teréne, zo spodnej strany na pomerne vysokých kamenných podperách, s voľným priestorom pod podlahou sýpky. Tento sa využíval na ustajnenie oviec, zároveň chránil sýpku pred vlhkosťou a čiastočne pred hlodavcami. Maštaľ a sýpka tvoria jeden predelený komplex. Steny sú zrubové z otesaných trámov, podlaha je v maštali z neutesnenej guľatiny, kvôli odtekaniu močovky, v sýpke z fošní uložených na doraz. V maštali sú predelené priestory pre dva kone, štyri kravy a prasa. Na stenách sú pripevnené žľaby na kŕmenie. Maštaľ má vyšší strop ako sýpka kvôli ustajneniu koní. V sýpke sú umiestnené zásobnice obilia, pričom kadlub bol zhotovený vydlabaním z obrovského kmeňa stromu a štrich zo šindľa.

GRANARY AND STABLE U HRUŠKULIAKA

This is a wooden agricultural building located in a rough terrain and, therefore, supported by tall stone props. Sheep used to be stabled in a free space under the granary floor and, at the same time, it kept the grain dry and protected it from pests. Walls are made from logs, the stable floor consists of the loose round logs to let the animal faeces flow off, the granary floor consists of the tight boards. The stable can hold two horses (that’s why the roof is a bit taller here), four cows and one pig. Two different kinds of supply corn tanks are situated in the granary: kadlub (carved into a tree stem) and štrich (made from shingles).

DER STALL UND SPEICHER U HRUŠKULIAKA

Bei diesem Objekt handelt es sich um einen wirtschaftlichen Balkenbau der sich auf unebenen Terrain befindet und im Unterteil auf einer verhältnismässig hohen Steinunterstütze gebaut ist mit einer freifläche unter dem Speicherboden. Dieser Raum wurde zur Einstallung der Schaffen ausgenutzt. Zugleich diente er als Schütze für den Speicher vor Feuchte und Nagetiere. Der Stall und der Speicher bilden eine geteilte Einheit. Die Wände sind aus Balken und aus gezimmertem Langholz. Der Boden ist im Stall aus Rundholz, das wegen des Jaucheabführung nich gedicht ist. Im Speicher ist der Boden aus Pfosten auf Anschlag gelegt. Im Stall sind getrennte Räume für zwei Pferde, vier Kühe und ein Schwein. Auf der Wand sind Troge zum futtern befestigt. Der Stall hat eine höhere Decke als im Speicher wegen der Pferdeeinstallung. Im Speicher sind Getreidespeicher die aus Hohlstämmen gestemmt wurden.

OBORA A SPICHLERZ U HRUŠKULIAKA

Obiekt jest zrębowy gospodarczy budynek osadzony w nierównym terenie, z dolnej strony na stosunkowo wysokich kamiennych filarach, z wolną przestrzenią pod podłogą spichlerza. Ten się używał dla owiec, jednocześnie chronił spichlerz przed wilgocią i częściowo przed gryzoniami. Obora i spichlerz tworzą jeden przedzielony kompleks. Ściany są zrębowe z ociosanych belek, podłoga jest w oborze z okrąglaków nieuszczelnionych, dla odciekania gnojówki, w spichlerzu z desek ułożonych ciasno. W oborze są przedzielone przestrzenie dla dwóch koni, czterech krów i prosię. Na ścianach są przymocowane żłoby do karmienia. Obora ma dla koni wyższy sufit jak spichlerz. W spichlerzu umieścione są zbiorniki zboża, które były wyrobione: kadłub był wydłubany z ogromnego pnia, ozdoba z gontu.

OBYTNÝ DOM U HRUŠKULIAKA Č. 145

Trojpriestorový zrubový obytný dom je postavený na kamennej podmurovke vyrovnávajúcej terén. Strecha je sedlová, ukončená štítmi s lomenými ostrešiami. Objekt má spoločný pitvor s dvoma obytnými miestnosťami s vlastným vykurovacím zariadením. Dolná izba je upravená pre ženu v období šestonedelia. V izbe je posteľ šestonedieľky oddelená kútnou plachtou. Za plachtou je kolíska uviazaná na hrade pod povalou. V izbe sú zabudované „poliene“ na sušenie šindľa, plátna a odevov, ale slúžili aj ako odkladací priestor. V pitvore sa nachádzajú „snežnice“, ktoré využívali v zime najmä drevorubači.

RESIDENTIAL HOUSE U HRUŠKULIAKA No. 145

A house with three rooms and a saddle roof was built on the stone underpinning to settle an uneven terrain. It consists of pitvor and two residential rooms with ovens in them. The lower room displays the period of puerperium. A sheet separates the bed of a woman in puerperium from the rest of the space and a cradle tied to the ceiling can be seen behind it. There are poliene used not only for drying of shingles, clothes and canvas, but also as a storage place. Snežnice in pitvor were mostly used by woodcutters in the wintertime.

DAS WOHNHAUS U HRUŠKULIAKA (BEI HRUŠKULIAK) Nr. 145

Das dreiräumige Balkenwohnhaus steht auf einer Steinuntermauerung, welche die Terrain-unebenheiten ausgleicht. Das Dach ist ein Satteldach, das durch Giebel mit gekröpften vordach beendet ist. Das Objekt hat ein gemeinsames Vorhaus und zwei Wohnräume mit eigener Heizung. Das untere Zimmer ist eingerichtet für die Zeit des Wochenbettes. Im Zimmer befindet sich das eigene Bett der Frau, das durch ein Eckentuch abgetrennt ist. Hinter dem Tuch ist eine Wiege, die auf dem Deckbalken befestigt ist. Im Zimmer sind eingebaut sog. „Poliene“, was ein Platz zum Trocknen von Schindeln, Leinen, Kleiderstücken oder als Abstellplatz geeignet ist. Im Vorhaus befinden sich „Snežnice“, was ein Schuhwerk ist, das im Winter von Holzfällern getragen wurde.

DOM MIESZKALNY U HRUŠKULIAKA NR. 145

Trzyprzestrzeniowy zrębowy dom mieszkalny jest zbudowany na kamiennej podmurówce wyrównywującej teren. Dach jest zakończony szczytami. Obiekt ma wspólny ganek z dwoma pomieszczeniami mieszkalnymi z własnym ogrzewaniem. Wdolnym pokoju jest zainstalowany okres połogu. W pokoju jest łóżko położnicy oddzielone płachtą. Za płachtą jest kolebka uwiązana na grzędzie pod strychem. W pokoju są zabudowane „poliene“ na suszenie gonta, płótna i odzieży, ale służyły też jako obszar do odkładania. W ganku znajdują się „snežnice“, które wykorzystywali w zimie głównie drwale.

OBYTNÝ DOM Č. 971 U HRUŠKULIAKA

Obytný dom je jedným z objektov usadlosti, prezentujúci kopaničiarske osídlenia, ktoré vznikali na pôde získanej vyklčovaním a vypálením pozostatkov po výrube lesa. Objekt je trojpriestorový, s dvoma obytnými miestnosťami a spoločným pitvorom. Stojí na kamennej podmurovke vyrovnávajúcej terén. V podmurovke je zároveň pivnica, ktorej vchod je situovaný do pitvora. Objekt je zrubový, so sedlovou strechou, štítmi a lomenými ostrešiami. Ako krytina bol používaný šindeľ. Veľká izba je zariadená nábytkom z prelomu storočia. V izbe, okrem stola – zásobnice, je zabudovaný klát na štiepanie šindľa a stolica na strúhanie a drážkovanie šindľa počas zimného obdobia. Vykurovacie zariadenie je pec s kochom na odvod dymu do podstrešia. Pec sa využívala aj na odpočinok. Horná izba má už novšie vykurovacie zariadenie – pec so šiškou a uzavretým odvodom dymu do komína. V izbe je umiestnený kolovrat na domácu výrobu povrazov.

RESIDENTIAL HOUSE No. 971 U HRUŠKULIAKA

A house represents a solitary settlement which arose on newly-cultivatedl and after eradicating and burning down former forest. It has three rooms, out of which two are residential and one is pitvor. The house is situated on the stone underpinning with a built-in cellar, which settles irregularities of the terrain. A saddle roof is covered with shingles. The large room features furniture coming from the turn of 19th and 20th centuries. Except for a storage kind of a table, there is a beam for cutting of the shingles as well as a chair for finishing their shapes and forms in the wintertime. Apart from its original function, an oven with a smoke discharged into an attic, also served as a great rest-place. The upper room is equipped with a newer type of an oven – this time a smoke was discharged directly into a chimney. The exhibition shows a spinning wheel for domestic production of the rope.

DAS WOHNHAUS NR. 971 U HRUŠKULIA

Das Wohnhaus gehört zu den Objekten der Ansiedlung, die die Einödewohnungsart repräsentieren. Die Ansiedlungen sind durch Waldrodung und Verbrennung von Waldresten entstanden – so gewann man Boden auf dem man gebaut hat. Das Objekt besteht aus drei Räumen und hat zwei Zimmer und ein gemeinsames Vorhaus. Es steht auf einer Steinuntermauerung, die die Unebenheiten ausgleicht. In der Untermauerung befindet sich ein Keller mit dem Eingang vom Vorhaus. Das Objekt ist ein balkenartiger bau mit einem Satteldach, Giebeln und gekröpftem Vordach. Als Bedachung wurde Holzschindel verwendet. Das grosse Zimmer ist mit Möbel aus der Zeit um die Jahrhundertwende eingerichtet. Im Zimmer ist ausser dem Tisch-Vorräteaufbewahrung-auch noch ein Klotz zum Schindelspalten und eine Werkbank zum Schindelschnitzen und Schindelfalzen, was manin der Winterzeit gemacht hat. Als Heizanlage wird ein Offen mit Kamin zur Rauchabführung in das Unterdach verwendet. Das Offenkörper wird auch zum Ausruhen ausgenutzt. Im oberen Zimmer wird schon eine neuere Heizanlage verwendet. Es ist ein Offen mit Krapfen und geschlossener Rauchabführung in den Schornstein.Im Zimmer befindet sich auch ein Spinnrad zur Herstellung von Strängen.

DOM MIESZKALNY NR. 971 U HRUŠKULIAKADOM MIESZKALNY NR. 971 U HRUŠKULIAKA

Dom mieszkalny jest jednym z obiektów posiadłości, prezentujący osiedlenia, które powstawali na ziemi zdobytej wykarczowanim a wypalanim pozostałości po wyrąbaniu lasu. Obiekt jest trzyprzestrzeniowy, z dwóma pomieszczeniami mieszkalnymi i wspólnym podwórzem. Stoji na kamiennej podmurówce, równającej teren. W podmurówce jest też piwnica, której wejście jest do podwórza. Obiekt jest zrębowy, z dachem, szczytmi a poddaszem zrobionym z gontu. Duży pokój jest urządzony meblami z przełomu wieku. W pokoju oprócz stoła – zbiornika, jest kloc na rozcinanie gontu a stołek na struganie i rowkowanie gontu zimą. Urządzeniem do ogrzewania jest piec z wylotem dymu do poddasza. Z pieca się korzystało też przy wypoczynku. Pokój na gurze ma już nowsze urządzenie do ogrzewania –piec z wylotem dymu do komina. W pokoju jest umieściony kołowrotek na domową wyrobe powrozu.

DOM Z RIEČNICE U PONIŠTOV

Zrubový obytný dom bol do skanzenu premiestnený zo zátopovej oblasti Riečnice – z osady u Poništov. Je to trojpriestorový objekt datovaný k roku 1834.V podstrešnej časti nad izbou je zrubová komora. Na objekte je viacero zaujímavých výtvarných detailov: dvere s oblúkovitým portálom, ukončenie strechy polkružím, tzv. baňou s hálkou – dno bane je zdobené maľbou. V objekte je jeden z najstarších typov vykurovacích zariadení. Je to pec s odvodom dymu cez koch do podstrešia. Objekt je zariadený nábytkom vyrobeným domácimi neškolenými stolármi – naturistami. V čase, keď v dome býval riečnicky richtár Adam Poništ, v izbe spávalo až trinásť osôb. Objekt je pokrytý šindľom, ktorého výroba bola jedným z doplnkových zamestnaní kysuckých mužov v zimnom období.

HOUSE FROM RIEČNICA U PONIŠTOV

As several other buildings, this wooden residential house was moved to the Museum from a man-flooded area. The house with three rooms from 1834 has a log chamber in its attic. The roof is again covered with the shingles, that were produced by Kysuce men in the wintertime. The building shows some impressive creative details, e.g. door with an arched portal or the finish and decoration of the roof. The house is equipped with one of the oldest heating facilities – an oven with a smoke being discharged into an attic. Furniture was made by local untrained cabinet-makers, naturists. In the time when Jan Poništ, a village-mayor of Riečnica, lived in the house, up to thirteen people used to stay over night.

DAS HAUS AUS RIEČNICA U PONIŠTOV

Das Balkenhaus wurde in das Freilichtmuseum aus dem Úberschwemmungsgebiet in Riečnica-Ansiedlung u Poništov (Bei Poništ) versetzt. Es handelt sich um ein Dreiraum Objekt vom Jahre 1834. Im Dachraum über dem Zimmer befindet sich eine Balkenkammer. Auf diesem Objekt gibt es mehrere interessante bildende Detaills: Eine Tür mit bogenförmigen Portal, die Beendigung des Daches durch einen Halbkreis, sog. Grube, derer Boden mit Malerei geschmückt ist. Im Objekt befindet sich ein der ältesten Typen von Heizanlagen. Es ist ein Offen mit Rauchabführung durch einen Kamin in den Dachboden. Das Haus ist mit Möbel eingerichtet, die von heimischen nichtgelernten Schreiner erzeugt wurde. In der Zeit als in diesem Haus der damaliger Dorfvorsteher Adam Ponist lebte, wohnten hier bis 13 Personen. Das Objekt ist mit Holzschindel bedeckt. Die Herstellung von Schindel war eine der Ersatzbeschäftigungen der Kysuca-Männer in der Winterzeit.

DOM Z RIEČNICE U PONIŠTOV

Zrębowy dom mieszkalny był do skanzenu przemieściony z zalewowej okolicy z Riečnice – gminy u Poništov. Jest to trzyprzestrzeniowy obiekt z datowaniem r. 1834. W poddasznej części nad pokojem jest zrębowa komora. Na obiekcie jest więcej ciekawych detalów plastycznych: drzwi z łukowatym portalem, ukończenie dachu półkolem tzw. kopalnią – dno kopalni jest zdobione malowaniem. W obiekcie jest jeden z najstarszych typów urządzeń do ogrzewania. Jest to piec z wylotem dymu do poddasza. Obiekt jest urządzony meblami wyrobionymi domowymi nieszkolonymi stolarzami – naturistami. W czasie, kiedy w domu mieszkał sołtys Adam Poništ, w pokoju sypiało aż 13 osób. Obiekt jest pokryty gontem, którego wyroba była jednym z dodatkowych zajęć kysuckich mężczyzn w zimie.

STODOLA OD PONIŠTA

Stodola je veľká zrubová stavba, rozčlenená na dva záčiny. V jej strede je holohumnica, ktorá slúžila na mlátenie obilia. Po bočných stranách stodoly sú pristavené plevíny a kuča, v ktorej sa nachádza náradie na výrobu šindľa. V humne okrem uskladneného krmiva v záčinoch na holohumnici, najmä v zimnom období, bolo uskladnené rôzne poľnohospodárske náradie a konské vozy na zvážanie dreva, sena, obilia a pod. Zaujímavé je obrovské koryto, ktoré sa bežne používalo pri zabíjačkách na obáranie ošípanej, mincier na váženie sena, obilia a rôzne typy brán na bránenie polí.

THE BARN FROM PONIŠT

It is a large wooden building divided into two bins with a threshing floor in the middle. Partitions and a storage room for tools used for shingles production are situated on the sides of the barn. In addition to fodder stored in bins, all kinds of agricultural tools and equipment and horsecarts were kept here in the wintertime. Particularly noteworthy appear to be various types of harrows as well as a huge manger used for pig-sticking occassions.

DIE SCHEUNE OD PONIŠTA (VON PONIŠT)

Die Scheune ist ein grosser Balkenbau, der auf zwei Bansen verteilt ist und in der Mitte mit einer Tenne, die zum dreschen verwendet wurde. Auf den Nebenseiten sind die. Spreuspeicher zugebaut und ein Raum genannt Kuča in der die Geräte zur Schindelzubereitung untergebracht sind. In der Scheune befinden sich ausser Futtervorräten in der Tenne auch landwirtschaftliche Geräte und Pferdewagen, die zur Beförderung von Holz, Heu und Getreide geeignet sind. Interessant ist ein grosser Trog den man beim Schweinenschlachten verwendet hat, eine Schnellwage die zum, heu und Getreide abwiegen diente. Es befinden sich hier auch verschiedene Arten von Eggen.

STODOŁA OD PONIŠTA

Stodoła jest dużym zrębowym budynkiem, rozczłonkowanym na dwie części i w środku jest klepisko, które służyło do młocenia zboża. Po bocznych stronach stodoły są dobudowane plewiny i wytwórnia, w której jest narzędzie na wyrobę gontu. W gumnie oprócz składowanego pokarmu na klepisku, zwłaszcza w zimie było składowane różne narzędzie rolnicze i końskie wozy na zwożenie drewna, siana, zboża itp. Ciekawe jest ogromne koryto, które się zwyczajnie używało przy świniobyciu do oparzania świń, na ważenie siana, zboża i różne typybram na obrabianie pól.

STODOLA Z OSADY DO POTOKA

Objekt bol prevezený do MKD zo zátopovej oblasti Riečnice, z osady Do Potoka. Stodola je zrubová stavba postavená na nerovnom teréne. Terén je vyrovnaný podmurovkou, v ktorej je klenbová pivnica zaberajúca priestor pod celým záčinom. V pivnici sa nachádza aj prírodná studňa. Stodola je trojpriestorová, skladá sa z holohumnice, záčina a plevína. Využíva sa na uskladnenie poľnohospodárskeho náradia, krmiva pre dobytok a obilia v zimnom období, v letnom období najmä na mlátenie obilia. Okrem najstaršieho mlatobného náradia – cepov, sa v objekte nachádza novšie mlatobné zariadenie– mašina – mláťačka na ručný alebo konský pohon a fukar –zariadenie na čistenie obilia od rôznych nečistôt. Na uskladnenie obilia sú tu umiestnené zásobnice – štrichy a kadluby, na ktorých sú obruče nahradené húžvami (konár z jedle alebo smreka).

BARN FROM DO POTOKA

It is a wooden building situated in an uneven terrain with stone underpinning. There is an arched cellar with a natural spring taking up the room under the whole bin. The barn consists of a threshing floor, bin and partition. In winter, agricultural tools, fodder as wellas corn were stored here, while in summer, it was mostly used forgrain threshing. Two evolutionary different types of threshing tools are presented here – flail and threshing machine powered by man or horses, and fukar for the chaff removal. The grain used to be stored in so-called štrichy and kadluby that were put together by withes made out of branches of fir or pine.

DIE SCHEUNE AUS DER ANSIEDLUNG DO POTOKA (ZUM BACH)

Das Objekt wurde in das Kysuca Freilichtmuseum aus dem Überschwemmnunggebiet in Riečnica-Ansiedlung Do Potoka versetzt. Die Scheunne ist ein Balkenbau der auf einem unebenen Terrainerbaut wurde. Die Terrainunebeheiten sind durch eineUntermauerung ausgeglichen. In der Untermauerung ist ein Wölbekeller mit einem Naturbrunnen. Die Scheune besteht aus drei Räumen: aus einer Tenne, der Banse und dem Spreuraum. Die Scheune diente zum Einalgern von landwirtschaftlichen Geräten, des Futters für das Vieh und des Getreides in der Winterzeit. In der Sommerzeit wurde in der Scheune gedroschen. Ausser den ältesten Dreschferäten den sog. Dreschglegel befinde sich im Objektauch neuere Dreschmaschinen mit Hand-oder Pferdeantrieb, verbunden mit einem Gebläse zur Reinigung des Getreides. Zur Einlagerung des Getreides sind hier auch einzigartige Speicher, sog. Hohlstämme, die anstatt Reifen durch sog. Wieden (es ist ein Ast aus Tannen oder Fichten) ersetzt ist.

STODOŁA Z OSADY DO POTOKA

Obiekt był przewieżony do Muzea kysuckiej wsi z zatopowej okolicy Riečnice, gminy do Potoka. Stodoła jest zrębowy budynek, zbudowanyna nierównym terenie. Teren jest wyrównany podmurówką, w której jest sklepieniowa piwnica zabierająca całą przestrzeń. W piwnicy się znajduje też studnia naturalna. Stodoła jest trzyprzestrzeniowa, składa się z klepiska a plewina. Była używana dla złożenia gałążami narzędzia rolniczego, pokarmu dla bydła a zboża w zimowej porze kroku, w letniej porze głównie na młocenie zboża. Oprócz najstarszego młotebnego narzędzia – cepów, się w obiekcie znajduje nowsze młotebne urządzenie – maszyna – młoczarnia na ręczną albo końską nagankę a urządzenie na czyśczenie zboża od różnych nieczystości. Na słożenie zboża są tu umieśczone zbiorniki – kadłuby, na których są obręcze zastąpione gałąż z jodły albo świerku.

Charakteristika pôvodného stavu objektu in situ (popísal Peter Bobuľa):

Objekt bol postavený približne v roku 1920. Humno pozostáva z troch častí – holohumnice, záčinu a plevníka. Humno je jednopodlažné so sklepenou pivnicou, ktorá sa nachádza pod priestorom záčinu. Holohumnica je priechodná vrátami na oboch priečeliach, odkiaľ je podávacím otvorom prístupný záčin na uskladnenie sena, slamy a pod. Z holohumnice je tiež prístupný priestor plevníka, ktorý slúži na uskladnenie mrvy a podobne. Holohumnica má možnosti spracovania sena a uskladnenie poľnohospodárskeho náčinia – voza, pluhu a pod. Pivnica má priestory na uskladnenie zemiakov a ostatných produktov z rastlinnej výroby na zimné uskladnenie.

Zmienka o staviteľovi nie je dokumentovaná a podľa vyjadrenia pamätníkov postavili objekt rodičia posledného majiteľa Justína Smíčeka – Brheľa. Z technického riešenia je zjavné, že stavba bola postavená naraz mimo prístavby vstupu do pivnice, ako aj prístrešku nad vstupom. Podmurovky sú prevádzané z lomového kameňa – pieskovca na sucho ukladaného bez založenia pod terén pod rohmi objektu, kde sú styky prahových prvkov. Podmurovanie na maltu je prevedené len na severozápadnom čele v priestore prístavku. Podmurovka na sucho je taktiež prevedená pod nosnými zvlakmi mosnicovej podlahy v priestore plevníka.

Steny sú zrubové z neopracovaných zrubov z mäkkého dreva zbaveného kôry spájaných v nárožiach preplátovaním. V priestore holohumnice sú použité zrubové stojkové rámy a výplň stĺpikmi. Priestor plevníka je taktiež riešený v čelách ako rámová stojková konštrukcia, kombinovaná s viazaným zrubom. Konštrukcia stien je v pomerne zachovalom stave po statickej stránke. Nárožia sú riešené v celom objekte okrem čelnej steny holohumnice, kde je rámová stĺpiková konštrukcia s výplňou zo zrubu riešená ako viazaná konštrukcia z guľáčov spojených rovným preplátovaním a okresanými spojmi bez vytvorenia záhlavia.

Stropy, schodište, pavlače a povala sa na objekte nenachádzajú. Strecha nad priestorom holohumnice a záčinu je sedlová, nad priestorom plevníka je strecha pultová napojená na sedlovú strechu hlavného priestoru. Strecha má sklon na obidve strany rovnaký približne 40°. Nad prístreškom je pultová strecha nepravidelného pôdorysu napojená na konštrukciu čelnej severozápadnej steny. Krytina na celom objekte je šindľová na riedke laťovanie zhruba 50 cm zo šindľa 70 cm dĺžky. Je jednoduchá s rovným okapom bez žľabov, ktorý je len v priestore nad bránou v juhozápadnej stene holohumnice. Žľab je drevený.

Krov je krokvovej konštrukcie. Krokvy sú v dobrom stave pomerne silnej dimenzie z guľáčov z mäkkého dreva. Kotvenie je na drevených pomúrniciach, ktoré prechádzajú vonku a tvoria konštrukciu okapovej rímsy. Nad plevníkom sú krokvy uložené na pomúrnici hlavnej časti a na druhej strane sú uložené na uzatváracom zrube. Taktiež tvoria konštrukciu odkvapovej rímsy. Štítová konštrukcia je doštená, z vonkajšej strany pribíjaná na konštrukciu krokiev bez krycej lišty na hlavnej časti. Na časti plevníka štíty tvorí zrubová konštrukcia vo vyššej časti kotvená do stĺpikového rámu a na šikmej časti pribíjaná na krokvu. Izolácia sa na objekte nenachádza ani proti vode, ani tepelná, špáry nie sú tesnené. Vykurovanie, osvetlenie, výzdoba ani iné zariadenia sa na objekte nenachádzajú.

OBYTNÝ DOM DO POTOKA

Obytný dom je zrubový, trojpriestorový, s predeleným pitvorom. Väčšia komora je pristavená k chrbtovej strane izby. Objekt sa nachádza na svahovitom teréne s podstavanou maštaľou. Umiestnenie maštale pod obytným domom umožňovalo praktické využitie živočíšneho tepla na temperovanie obytných priestorov, pritom bol maximálne využitý zastavaný svahovitý terén. V objekte sa nachádza vykurovacie zariadenie mladšej vývojovej fázy – pec so šiškou,s odvodom dymu do komína. Na telese pece sú náznaky už keramického obkladu. Objekt je nainštalovaný ako dom nevesty a predstavuje tradičné prvky svadby na Kysuciach. V komore je možné vidieť oblečenie nevesty a svadobné dary.

RESIDENTIAL HOUSE FROM DO POTOKA

A house is made from logs and has three rooms with a divided pitvor. The bigger of the chambers was added to the back of the room. Situated in a slope, there is a stable underneath. The locationof the stable made it possible to utilize the warmth of animals to keep plausible temperature in the residential part above. The smoke from an oven, which has signs of ceramic tiles, was already discharged to a chimney. Today, the house exhibition features bridal belongings displaying several traditional aspects of the Kysuce wedding. Characteristic bridal dress and wedding presents can be seen in the chamber.

DAS WOHNHAUS DO POTOKA (ZUM BACH)

Das Wohnhaus ist ein dreiräumiges Balkenhaus mit einem getrennten Vorhaus. Eine grössere Kammer ist zur Rückenseite des Zimmers zugebaut. Das Objekt steht in einem geneigten Terraimmit einem untermauerten Stall. Die Placierung des Stalles unterdas Wohnhaus ermöglichte eine praktische Ausnutzung der tierischen Wärme zur Erwärmung der Wohnräume. Zugleich wurde damit maximal das bebaute geneigte Terrain ausgenutzt. Im Objekt wird eine neuere Heizanlage verwendet-ein Offen mit einem Krapfen und Rauchabführung in den Schornstein. Am Körper der Heizanlage sind noch Reste eines Keramikbelages zu sehen. Das Objekt ist zwecks der Präsentation installiert als Haus der Braut, wodurch die traditionellen Elemente einer Hochzeit in der Kysuca Region dargestellt werden. In der Kammer kann man die Kleidung einer Braut, sowie die Hochzeitsgeschenke sehen.

DOM MIESZKALNY DO POTOKA

Dom mieszkalny jest zrębowy, trzyprzestrzeniowy z przedzielonym gankiem. Większa komora jest przybudowana do grzbietowej strony pokoja. Obiekt jest w zboczowym terenie z podstawioną oborą. Umieśczenie obory pod domem mieszkalnym umożliwiało praktyczne wykorzystanie ciepła zwierzęcego na temperowanie przestrzeń mieszkalnych. Przytym był maksymalnie wykorzystany zabudowany zboczony teren. W obiekcie się znajduję urządzenie do ogrzewania młodszej fazy rozwojowej – piec z szyszką, z wylotem dymu do komina. Na ciale piecu są objawy już ceramicznej licówki. Obiekt jest nainstalowany jak dom panny młodej i przedstawia tradycyjne cechy ślubu na Kysucach. W komorze można zobaczyć ubranie panny młodej i prezenty ślubne.

Charakteristika pôvodného stavu objektu in situ (popísal Ignác Drvár - 1978):

Roľnícky dom v Riečnici – Potoku 37 bol pôvodne postavený v druhej polovici 19. storočia. Pôvodnú podobu objektu nepoznáme z dôvodu prestavby, ktorú prevádzal postupne jeho majiteľ v dobe od roku 1930 až do roku 1950. V dôsledku tejto prestavby podľa zisťovania sa nedochovali predovšetkým prvky podláh a stropov. Z pôvodnej stavby sa zachovala len komora. Steny tejto komory sú viazané len v troch rohoch, štvrtý stojí voľne, uchytený len trámom nad stropom. Podľa toho sa dá predpokladať, že prestavba domu sa nedokončila. Ďalej sa zachovali v pôvodnom stave vstupné dvere, ktoré sú použité aj v prestavanom objekte. Okrem toho sú pôvodné aj okno do komory, strop nad komorou, krov a štítové doštenie. Pôvodné sú vencové trámy, i keď niektoré boli z časti upravené. V čase popisu objekt pozostáva z obývacej miestnosti so vstupovými dverami a dverami do prístavku, ďalej z predsiene a pôvodnej komory. Pod obývacou miestnosťou je z lomového kameňa vybudovaná maštaľ a pod vstupom do objektu taktiež z lomového kameňa osadený malý chlievik s plochým kamenným stropom pozostávajúci z dvoch plochých kameňov uložených v strede chlievika na kuse nosného železa. Strop je utesnený ílom.

Podlaha v obytnej miestnosti je drevená, rovnako drevený strop (trámový). Na juh dvojité okno a na západ jednoduché. I keď stavba bola prestavaná v 20. storočí, tak okná sú pomerne malé, prahy do miestnosti vysoké, steny len holé drevo, neobielené a neomietnuté. Naproti tomu dvere do miestnosti a z miestnosti do prístavku sú vysoké, krídla dverí dvojvrstvové. Prístavok je bez podlahy a stropu. Je osadený na podmurovke z lomového kameňa. Hlinená podlaha je neupravená a cely prístavok sa javí ako neukončený.

Strop komory je taktiež pôvodný, drevený. V severnej stene je zabudované malé okienko. Steny a strop komory sú trámové bez vybielenia alebo omietky. Vstupné dvere sú nízke a široké s vysokým prahom. Tieto dvere sú pôvodné. Predsieň – pitvor je bez podlahy, resp. podlaha je hlinená, hrboľatá, neupravená, strop je drevený trámový. Za vstupnými dverami do objektu je umiestnené drevené schodište na povalu. Vstupné dvere do objektu vrátane zárubňových stĺpikov sú pôvodné, resp. pochádzajú z 19. storočia. Sú spájané drevenými klinkami a samotné krídlo dverí je zhotovené z opracovaných dosák, pričom sú použité kované klince. Podstenie objektu je vytvorené z časti na kamennej podmurovke z lomového kameňa a z časti na upravenom teréne. Podstenie slúžilo ako odkladacie priestory na palivo a podstielku, čím v zimnom období obytné miestnosti objektu boli utepľované.

Objekt stál v katastrálnom území Riečnica v osade Potok na západnom svahu na umelo vytvorenej terase. Z dolnej strany svahu pod obytným objektom bola vymurovaná maštaľ, ktorá tvorila terasu. Maštaľ bola vymurovaná z lomového kameňa – pieskovca. Táto maštaľ bola zo severnej a východnej strany vsadená do terénneho zárezu a časť južne a celá západná stena maštale bola z vonkajšej strany obsypaná násypom podchyteným obmurovkou – oporným múrom z lomového kameňa.

Steny objektu sú zrubové, postavené z tesaného dreva. Trámy sú tesané na prizmy hrúbky 22-25 cm v rohoch rybinovitej väzby. Tesané trámy sú použité po strop a v nadstropnej časti steny sú vybudované z guľatiny. Vypustené trámy pre uloženie rímsových trámov majú upravené zhlavia a upravené zhlavia majú aj trámy pod nimi. Spary stien sú tesnené, upchávané machom a z časti z vnútornej strany olatované.

Samotný strop je z tesnej žrďoviny, zasypanej prehodenou zeminou. Na tomto strope je uložená drevená podlaha obytnej miestnosti. Strop nad obytnou miestnosťou je trámový z preložených fošní, ktoré sú z lícnej strany opracované. Strop je z hornej strany nasypaný prehodenou zeminou. Táto zemina plní úlohu tepelne izolácie a úlohu protipožiarnej ochrany. Strop nad komoru je pôvodný a jeho konštrukcia je z tesanej žrďoviny uloženej na stenách a stredovom nosnom tráme. Strop v predsieni je taktiež zo žrďoviny, avšak je novší, je samostatne riešený. Výšky všetkých stropov sú rozdielne, teda rôzne. Prístavok je bez stropu.

Konštrukcia strechy je jednoduchá, sedlová s dvoma polvalbami. Štítové a jeden pár krokiev sú viazané klieštinami. Na túto konštrukciu je uložená jednoduchá šikmá strecha prístavku. Na krokvách celej strechy sú pribité laty pre šindľovú krytinu. Krokvy sú kotvené do vencového trámu a v hrebeni – na vrchole sú kotvené hrebeňovou väzbou. Štíty sú doskové, olatované s pomerne bohatým dekorom a zachovalé.

Vstupné dvere sú pôvodné. Zárubňové stĺpiky vstupných dverí sú spájané drevenými klinmi a u krídla dverí sú používané kované klince. Taktiež dvere do komory sú pôvodné, avšak jednoduché, široké a nízke. Dvere do obytnej časti a do prístavku sú vysoké, jednoduchej konštrukcie, jednoducho olatované, zhotovené pri prestavbe objektu.