Dňa 4. mája 2024 si pripomíname 105. výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika (* 21. júl 1880, Košariská – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji). So životom a dielom univerzálnej osobnosti sa môže záujemca oboznámiť prostredníctvom odbornej literatúry či elektronických zdrojov.

Kysucké múzeum vo svojich fondoch uchováva hneď niekoľko unikátnych dokumentov obsahovo a dokumentačne spojených s osobnosťou M. R. Štefánika. Ide o strojopisy, rukopisy a fotografický materiál. Dokumenty pochádzajú z osobnej pozostalosti turzovského rodáka Dušana Metoda Janotu, ktorý ako zanietený bádateľ a publicista venoval nemalú pozornosť práve osobnosti M. R. Štefánika. Ing. Dušan Janota pracoval v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. V rámci svojich výskumných úloh zostavil Bibliografiu prác Dr. Milana R. Štefánika podľa záznamov uverejnených v Comptes Rendus de L’ Académie des Sciences [Zborník Akadémie vied]. Bibliografia obsahuje síce len štrnásť záznamov, no vypovedá o Štefánikovej precíznej výskumnej činnosti. V roku 1911 ocenila francúzska Akadémia vied Štefánika za vedecké práce z oblasti astronómie prémiou 2 tisíc frankov.

Ohľadom smrti M. R. Štefánika existuje hneď niekoľko teórií. Havária lietadla nie je dodnes úplne objasnená. Súčasťou zbierok Kysuckého múzea je originálny list Štefánikovho brata Igora Branislava Štefánika adresovaný Dr. Eduardovi Benešovi napísaný a datovaný v Novom Sade 29. apríla 1929. Igor Branislav Štefánik sa v liste odvoláva na správy z tlače, podľa ktorých mal E. Beneš 4. mája 1929 (10. výročie úmrtia) predniesť slávnostnú reč na Bradle nad mohylou jeho nebohého brata generála M. R. Štefánika: „Ak by to malo byť pravdou ja sa týmto slávnostne ohradzujem proti takémuto Vášmu zámeru, i oznamujem Vám môj rozhodný protest proti nemu!“ Protestný list zaslal Benešovi z vlastných pohnútok, pričom ho ubezpečil, že o liste nevie nik z rodinných príbuzných. Nemenej zaujímavý je aj obsah rukopisu, ktorý bol napísaný v Bratislave 17. júla 1940. Autorom je Michal Pallumany (Pallmany) s uvedenou adresou Kolárovo námestie 20, Zememeračská evidencia mesta Bratislavy. List bol určený pre Marka Čulena: „Veľa važeni pane poslanec Čulen. Dna 15/VII. 1940 počuval som Vašu aktualitu o Generalovy Štefanikovy. a pochopil som že snažite sa zlo, čin spachani, na generalovy Štefanikovy od činit, nuš chcel bich vam len ulachčit, vo vašej višetruvacej robote, v roku 1919. Kritickeho dna ked stroskotalo lietadlo, Generala Štefanika, bol som narukovani u Delostreleckeho pluku č. 9 B. 2. ako sluzbu veduci tunak v Bratislave, v delostreleckých kasarnach. Kritickeho dna sa zjavilo lietadlo, nad Bratislavu, velky poplach bol unas, vraj nepriatelske lietadlo, a hnet zme dostaly roskaz, strielat s kanonov, na lietadlo, na ktere sme viac krat vystrelili, smerom na Ivanku, a o chvilu sme sa dozvedeli že lietadlo gen. Štefanika stroskotalo a gen. Štefanik sa zabil. Vela važeni pane poslanec, nebolo bi odveci, snat napisat článok na slov. Pravdy, abisa ti všcia prihlasily, kteri boly v ten den narukovany, v delostreleckych kasarnach, snat bi sa vec vyjasnila trocha.“

Výnimočnou bola i spomienková slávnosť v roku 1969, keď si Slováci pripomenuli päťdesiate výročie úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika. Pri tejto príležitosti bola vydaná drobná spomienková tlač úzkeho „záložkového“ formátu s dvoma čiernobielymi fotografiami. S fotografiou mohyly na Bradle, pod ktorou je dvojriadkový nápis realizovaný tučným písmom: Národ nezabúda / na svojho veľkého syna. Pod nápisom je menším typom písma chronologické značenie Bradlo – 4. mája 1969. Vľavo je umiestnená profilová portrétna fotografia M. R. Štefánika vo vojenskej uniforme. Okolo dolného obvodu fotografie sa vinie rastlinný ornament zložený z lipových listov a kvetov. V strede je značenie 50, a pod ním nápis Generál Milan R. Štefánik. Ďalším zaujímavým dokumentom z pozostalosti Dušana Metoda Janotu je listina, či skôr jej torzo, ktorej autorom je pravdepodobne sám D. M. Janota. Výrazným ozdobným veľkým písmom (kapitálkou) je realizovaný nápis M. R. ŠTEFÁNIK. Po ľavej i pravej strane nápisu visia stuhy bielej, modrej a červenej farby s nápismi: Pravda, Poctivosť, Láska, Veriť, Milovať, Praracov [zrejme Pracovať]. V spodnej časti umiestnené základné biografické údaje M. R. Štefánika, a to *1880, 1919+ a 1939. Pod dátami je dvojriadkový citát: Preto genius sa zrodil, aby pochodeň v trssy hodil... ... a prvý stal sa obeťou..... Pole listiny rámcované nápismi a stuhami je prázdne. Na opačnej strane je modrým písmom zapísaný text. Členený je na odseky. Ide o slávnostnú reč: „Celý slovenský národ spomína dnes na jednoho zo svojich najväčších synov gen. M. R. Štefánika. Najmä my, slovenská mládež ho spomíname, i v našom verejnom prejave, ktorý sme urobili dnes pred sochou nášho velikáša pri Dunaji. Hoci pršalo, zišli sme sa vo veľkom počte, aby sme vzdaly česť pamiatke muža, na ktorého je právom každý Slovák hrdý.“ Nasledujú údaje zo života M. R. Štefánika.

V pozostalosti Dušana Metoda Janotu sa zachovali taktiež fotografie M. R. Štefánika. Ide o známe, ale i menej známe vyobrazenia. Na portrétnych fotografiách je generál Štefánik vyobrazený väčšinou vo vojenskej rovnošate. Vzácne je vyobrazenie Štefánika ako letca vo francúzskej armáde, podobne ako skupinové fotografie z Ríma, Washingtonu či Jekaterinburgu. Treba však poznamenať, že väčšina z pätnástich fotografií je značne poškodená. Dušan Metod Janota bol od roku 1990 členom Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika.

Daniel Husárik

Kysucké múzeum

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja pripravilo podujatie zamerané na osvetu o ochrane prírody a krajiny, na ktorom sa návštevníci dozvedia informácie nielen o historických záhradách a parkoch, ale aj o chránených stromoch a naučia sa rozoznávať niektoré druhy parkových drevín pod vedením kurátora a krajinného architekta Mareka Sobolu.

Prvý ročník Kysuckého dňa Zeme začne 22. apríla 2024 o 9:30 v Kysuckom múzeu a bude pokračovať prechádzkou do areálu Farského kostola sv. Bartolomeja, v ktorom rastie niekoľko pozoruhodných pamätných stromov. Hravou formou si vysvetlíme význam ich výsadby, vek, ako aj ich úžitok. Naučíme sa merať ich veľkostné parametre pre účely ich popisu a inventarizácie.

Vyvrcholením podujatia bude výsadba vlastného pamätného stromu pri príležitosti Dňa Zeme v rámci obohatenia drevinovej a parkovej skladby v Čadci. Týmto budeme v účastníkoch budovať pozitívny vzťah k prírode, stromom a ku krajine prostredníctvom dreviny, ktorú si sami vysadia a budú ju vidieť rásť.

Vítaným spestrením výsadby bude prinesenie hrste zeminy z vlastnej záhrady (prosíme, zeminu priniesť v papierovom kornúte). Táto zemina bude potom vysypaná ku koreňom stromu. Následne sa k stromu osadí aj pamätná tabuľka.

Podujatie je zahrnuté v cene vstupného do múzea.

Je potrebné sa vopred objednať na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Tešíme sa na Vašu návštevu.

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja si pripravila pre svojich návštevníkov originálnu výstavu Animanimals, ktorú zapožičalo z medzinárodného domu umenia pre deti - Bibiana.

Všetkých prázdninujúcich školákov a ich rodičov pozýva Kysucké múzeum stráviť veľkonočné prázdniny poznávaním i kreatívnou zábavou. Okrem prehliadky aktuálnych výstav máme pripravené tvorenie s jarnou tematikou i zábavné kvízy.

Program bude prebiehať vo výstavných priestoroch na Moyzesovej ulici v Čadci vo štvrtok 28. marca a v utorok 2. apríla 2024 so vstupmi o 10:00, 11:00, 12:00 a 13:00.

Tešíme sa na Vás!

Ing. Veronika Gilániová
Kysucké múzeum