lesne_zeleznice_a_lanovka_spolocnosti_j._ph._glesinger_01Publikácia Lesné železnice a lanovka spoločnosti J. Ph. Glesinger predstavuje v poradí už 6. zväzok edície Zaniknuté koľaje. Ide zároveň o 3. zväzok spomínanej edičnej rady vydaný Kysuckým múzeom v Čadci, ktoré je tiež inštitúciou poverenou dokumentáciou v oblasti lesných železníc na Slovensku.

Projekt bol zrealizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci dotačného systému pre rok 2014.

Edícia Zaniknuté koľaje sa za posledné roky stala zárukou erudovaného prístupu k téme lesných železníc, o čom svedčí i jej najnovší prírastok. Tomáš Haviar, ktorý sa uvedenej problematike venuje dlhodobo, tentokrát na príprave knihy autorsky čiastočne spolupracoval i s českým odborníkom na koľajovú dopravu Zdeňkom Marunom, pričom výsledkom ich snaženia je kniha spájajúca odborne hodnotný a zaujímavý obsah s pútavou formou.

Práca si primárne kladie za cieľ oboznámiť čitateľskú verejnosť s otázkou úzkorozchodných železníc, ktorých výstavba a prevádzkovanie boli späté s pôsobením podnikateľa J. Ph. Glesingera. Spoločnosť nesúca meno tohto tešínskeho rodáka zastávala významné postavenie vo sfére drevospracujúceho priemyslu a jej aktivity sa nemalou mierou vzťahovali i na územie dnešného Slovenska.

V úvodnej časti publikácie sa stretneme nielen so základnými charakteristikami niekdajšieho obchodu s drevom, ktorý bol svojho času neodmysliteľne spojený práve s pertraktovaným druhom dopravy, ale aj s kľúčovými biografickými údajmi o spomínanom podnikateľovi a jeho činnosti. Hlavné kapitoly sú členené z geografického hľadiska a zameriavajú sa konkrétne na Turiec, Podtatranský región, údolie Hnilca a Záhorie. Do pozornosti sa tak okrem iného dostali lesné železnice Horný Turček – Štrich, Spišská Belá – Lendak či Dúbrava – Kobylárka, no i ďalšie trate, normálnerozchodné vlečky a lanovka. Jednotlivé časti práce sledujú viaceré aspekty ich existencie a fungovania. Charakter daných podkapitol je,  pochopiteľne, determinovaný obsahom dochovaných archívnych prameňov, z ktorých bolo možné pri písaní publikácie čerpať. V závere sa však napokon poukazuje i na skutočnosť, že aj napriek určitej fragmentárnosti pramennej bázy možno predpokladať aktívne pôsobenie spoločnosti J. Ph. Glesinger i v ďalších prípadoch. Autor už tradične knihu doplnil zaujímavými obrazovými prílohami, ktoré obsahujú rozličné dobové fotografie, plány, typové výkresy či mapy.

Prácu nepochybne uvíta nielen početná skupina nadšencov a záujemcov o dejiny železníc úzkeho rozchodu. Do zorného poľa sa totiž dostala téma, ktorá v širšom meradle predstavuje zaujímavú súčasť hospodárskych dejín 2. polovice19. apočiatku 20. storočia a súčasne je tiež nezanedbateľným zlomkom historickej mozaiky ako takej.

Mgr. Veronika Pauková