Pre návštevníkov sme pripravili bohatý program, počas ktorého sa môžu tešiť na odbornú prednášku o salašníctve v Multifunkčnom objekte na prvom poschodí. V areáli skanzenu bude prebiehať prezentácia výroby syrových korbáčikov a ukážka strihania oviec. Nezabudli sme ani na detských návštevníkov, ktorí si budú môcť v Raganovom mlyne vyrobiť na tvorivých dielňach  ovečky.  Počas celého dňa bude prebiehať aj obľúbená kuchyňa starých materí, a tak si určite návštevníci pochutnajú na bryndzových jedlách pripravovaných priamo na dobových peciach a k dobrej nálade bude  hrať ĽH Starejší a ŽSS Dolinka. Na svoje si prídu aj milovníci vlakov, pretože v ponuke zostávajú jazdy na Historickej lesnej úvraťovej železnici, ktorá bude premávať zo Stanice Skanzen do časti prvej úvrate a späť.

„Pastierstvo a salašníctvo na Kysuciach súviselo so spôsobom osídľovania tohto územia v 16. -18. storočí valaskou kolonizáciou. Valasi prinášali nové spôsoby obhospodarovania horských plôch, spracovanie lesných a horských produktov. Okrem zmeny krajiny priniesli na tu dobu aj nové prvky do mliečneho hospodárstva a to syr, bryndzu, oštiepky a žinčicu.

 Na Kysuciach  sa chovali ovce typu valaški, ktorým vyhovovali vhodne klimatické podmienky. Boli to ovce na mäso, syr i vlnu. Až do polovice 20. storočia sa na Kysuciach  zachoval salašnícky chov oviec. V jarnom období sa konala pradávna tradícia redikovanie oviec – je to vyháňanie oviec a dobytka na pastviny. Bača s valachmi odchádzali po zime z dediny na pastviny ďaleko do hôr, kde žili od jari do jesene. Redik bol slávnostnou príležitosťou odprezentovania valaského stavu. Bača s valachmi sa vyobliekali do slávnostného oblečenia, kroja, nesmela chýbať kapsa, opasok s prackami, klobúk. Na rediku sa zúčastňovala takmer celá dedina za doprovodu muziky a spevu ktorý patril k neodlučiteľnej súčasti života ovčiarov. Piesne sa spievali pomalé ťahavé, ktorými si valasi vyspievali radosti ale aj starosti z ktorými sa stretávali na horských salašoch. Keďže bačovia žili podstatnú časť roka odkázaní sami na seba, prejavovalo sa to aj v ich zručnosti vo výrobe dreveného riadu, píšťal, vyrezávaním drobných hračiek, foriem na syr a výrobou  zvoncov.

Po príchode na salaš sa robilo dojenie na mieru, ktoré malo zabezpečiť spravodlivý prídel syra pre kramploch a z takto pripravenej vlny si na kolovrátku spracovali nite z ktorých vyrábali na krosnách súkno. Súkno utkané na krosnách bolo riedke a preto sa ďalej spracovávalo vo valche, formou tlčenia. Súkno sa rozlišovalo na „váľané“ domácky vyrobené alebo mašinové „fabričné,“ ktoré bolo jemnejšie. Jeho využitie bolo v mužskom i ženskom kroji na výrobu huni, papúč, klobúkov.“ dodáva Mgr. Helena Kotvasová, riaditeľka Kysuckého múzea.

Program:

Všetci ste srdečne vítaní!

Mgr. Miroslava Jančulová

Kysucké múzeum