Dom č.p. 195 má ešte neskorostredoveké jadro. Inventarizácia pamiatkovej zóny z roku 1992 ho popisuje ako dvojpodlažný dvojtraktový dom s krátkym dvorovým krídlom a s hospodárskymi objektami, s pivnicami pod pravým traktom. Na prízemí je v ľavom trakte prejazd s valenou klenbou s lunetami, pravý trakt bol trojpriestorový, bývalá čierna kuchyňa s valenou klenbou s kútovými lunetami. V dvorovom krídle bolo schodisko na poschodie, kde sa nachádzali priestory s plochým stropom. Dnešná fasáda je horizontálne členená kordónovou a podstrešnou rímsou, okná majú výrazné šambrány a vstup je zdôraznený profilovaným portálom. Medzi oknami na poschodí sa zachovala polkruhová nika so soškou. Túto podobu dom získal pri prestavbe po veľkom požiari v roku 1904.

Dom č.p. 195 pred rokom 1904. Zdroj M. Janík

Unikátna pohľadnica spred roku 1904 ukazuje, ako dom vyzeral pred požiarom. Predovšetkým mal inú strechu. Po požiari bola sedlová strecha orientovaná osou rovnobežne s uličnou líniou, no pôvodná strecha bola vysoká valbová so šindľovou krytinou, orientovaná kolmo na uličnú čiaru. Fasáda bola hladká, jednoduchá, s okennými šambránami. Výrazným rozdielom oproti dnešnej fasáde je umiestnenie niky so sväticou. Dnes je umiestnená v jednej línii s oknami na poschodí, pričom sa nachádza zľava medzi prvým a druhým oknom, no pôvodne bola medzi druhým a tretím oknom a podstatne nižšie pod spodnou líniou okien.

Na historickej vedute mesta je dom zakreslený ako poschodový s vysokou valbovou strechou s komínom, s bránou v ľavom trakte, s dvomi oknami na prízemí a s tromi na poschodí, pričom nika je medzi druhým a tretím oknom. Maľba naznačuje kordónovú rímsu medzi poschodím a prízemím a nárožné lizény, no ďalšie detaily už nie sú viditeľné.

Zaujímavý detail výzdoby sa ukázal v roku 1954 po asanovaní susedného nižšieho domu. Po jeho strhnutí sa na nároží domu č.p. 195 objavilo kvádrovanie zo staršej, možno dokonca renesančnej fasády.

Dom č.p. 195 v roku 1953 po asanácii susedného domu. zdroj KPÚ Žilina

Dom bol postavený pôvodne ako prízemný, no už v prvej polovici 17. storočia bol dostavaný o ďalšie podlažie a v prejazde zaklenutý. Po požiari v roku 1904 dostala budova novú eklektickú fasádu, o ktorú však po niekoľkých desaťročiach prišla a znovu ju získala pri poslednej oprave.

V 18. storočí bol majiteľom domu Ján Juráček, mešťan a šľachtic, ktorý dal v miestnosti na prízemí v roku 1735 vytvoriť nový drevený trámový strop. Koncom 19. storočia dom patril vdove Terézii Földyovej, neskôr je ako majiteľ uvedený Vojtech Čelko. V roku 1930 patril Jánovi Bubikovi, v dome však býval lekár Arpád Polláček (*25.11.1891 Radoľa), s manželkou Ruženou (*14.4.1896 Tvrdošín) a so štvorročným synom Pavlom. Dr. Polláček mal k dispozícii aj šoféra a v domácnosti dve slúžky. V druhom byte býval krajčír Gejza Korián s rodinou, pôvodom z Považskej Bystrice, zamestnanec považskobystrického krajčírskeho podniku Steiner. Dom č.p. 195 je pod číslom 10724/0 zaradený do zoznamu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. 

Dom č.p. 194 je na vedute zakreslený ako poschodový, s murovaným prízemím a dreveným poschodím, so sedlovou strechou a podstatne nižší ako susedný dom č.p. 195. Na pohľadnici spred roku 1904 vidno, že bol stále poschodový s dreveným druhým podlažím. Zatiaľ nie je známy záber, ktorý by zachytával jeho podobu po roku 1904, no pri jeho asanácii v roku 1954 bolo zrejmé, že bol dvojpodlažný, nižší ako susedný dom č.p. 195, mal sedlovú strechu rovnobežnú s uličnou čiarou a zaklenutý prejazd. Po asanácii domu sa na susednom dome č.p. 195 odkrylo nárožné kvádrovanie, čo naznačuje, že pôvodne bol prejazd otvorený. V roku 1881 bol majiteľom domu Ondrej Čelko s prímením Stráža, v roku 1911 je ako majiteľ uvedený Martin Vaš (Vass). Vašovi dom patril aj v roku 1930. Podľa sčítacích hárkov bol Martin Vaš, pôvodom z Dunajskej Stredy, žandárom vo výslužbe. V dome býval spolu s manželkou Paulou, ktorá pochádzala z neďalekého Lieskovca, a so synom Jozefom. Jozef, v tom čase notár v Ochodnici, bol už ženatý, jeho manželka Štefánia pochádzala z maďarského Szombathely. V dome bývali aj so štvorročným synom Tivadarom a slúžkou.

Belanského ulica, 1.pol.20.st. Zdroj M. Janík

Dom č.p. 193 vidíme na vedute ako poschodový murovaný objekt so sedlovou strechou. Do objektu sa vstupuje priechodom pri pravom parcelačnom múre. Podľa popisu z roku 1992 na prízemí boli obchodné a úžitkové priestory, na poschodí obytné miestnosti a kuchyňa, záchod bol v medziposchodí a nad schodiskom bol umiestnený presklený svetlík. Priečelie má na poschodí tri okenné osi, na prízemí vstupný portál a vstup do obchodných priestorov s výkladom. Fasádu členia horizontálne rímsy, okná sú osadené v plochých edikulách s pilastrami. Táto podoba domu vznikla na začiatku 20. rokov 20. storočia, kedy bol prízemný dom prestavaný na poschodový a fasáda dostala úpravu v duchu vtedy módneho eklekticizmu.

Belanského ulica v 60. rokoch 20. storočia. Zdroj M. Janík

Staršia stavebná etapa domu je zachovaná v suteréne a v priestoroch dvorového traktu. Pôvodný dom bol podpivničený, pivnicu s klenbou do šalovania je možné datovať už do 17. storočia. Podľa obhliadky pamiatkárov z roku 1992 bol dom pôvodne prízemný. Na vedute je nakreslený ako poschodový, je možné, že pri neskorších požiaroch bolo horné podlažie tak poškodené, že ho neobnovili.

V dvorovom trakte domu sa zachovali pôvodné renesančné a barokové klenby a podľa popisu obhliadky z roku 1992 aj vzácne barokové okno s pôvodným zasklením. Rozsiahla prestavba bola dokončená v roku 1926, no v priebehu 20. a na začiatku 21. storočia dom podstúpil niekoľko ďalších úprav, ktoré negatívne zasiahli do jeho vzhľadu, ako napr. nevhodný hliníkový rám obchodného vstupu a výkladu, medzičasom nahradený vhodnejším, a najmä dostavba podkrovnej časti, nerešpektujúca odporúčania pamiatkárov.

V roku 1930 bol majiteľom domu Robert Kosljar, ktorý v ňom prevádzkoval obchod s koloniálnym a zmiešaným tovarom. Robert sa narodil v roku 1883 ako deviate z dvanástich detí Pavla Kosljara a Johany Smatanovej. Dom zdedil po otcovi, ktorý bol jeho vlastníkom už v roku 1865, kedy sa mu v dome narodilo jeho prvé dieťa, dcéra Mária. Ako majiteľa domu Pavla registrujú aj pozemkové knihy z rokov 1881 a 1911. V tom čase už bol vdovcom, Johana Smatanová, s ktorou sa oženil v roku 1864, zomrela v roku 1890 na suchoty a len dva týždne po nej zomrel aj ich dvadsaťtriročný syn Jozef na meningitídu. Robert, do matriky zapísaný ako Norbert, sa v roku 1913 oženil s istou Štefániou pôvodom z Turzovky, s ktorou mal v roku 1930 už päť detí. V dome s nimi bývala aj slúžka Anna Dršmanová z Poviny.

Dom č. p. 193 počas opravy, 22.6.2008. Autor - Anton Bíleš.

Dom č.p. 192 bol v 18. storočí poschodový, so vstupom situovaným v pravom trakte. Kresba nezachytáva okná, je však zrejmé, že dom mal vysokú sedlovú strechu, ktorá bola pri všetkých štyroch domoch orientovaná kolmo na uličnú čiaru. Nateraz nie je k dispozícii fotografia, ktorá by detailne zachytávala fasádu domu pred úpravou z konca 20. storočia. Na fotografii zo 60. rokov 20. storočia vidieť poschodovú budovu členenú výraznou kordónovou rímsou. Poschodie má trojosú fasádu, na prízemí bol na pravej strane vstup, vľavo od neho jedno alebo dve okná. V roku 1881 bol majiteľom domu Anton Bielek, v roku 1911 sú v pozemkových knihách zapísaní ako majitelia Ignác Tarábek a Mária Hohošová, každý z nich mal polovičný podiel. Podľa sčítania z roku 1930 bol naďalej majiteľom Ignác Tarábek, ktorý sa živil ako obuvník. V jednom byte býval s manželkou Máriou, v druhom byte bývala vdova Veronika Lišková.

Rok 1978. Vtedy Partizánska ulica, teraz Belanského. Domy v strednej časti foto boli zbúrané a dnes je tam supermarket COOP Jednota. Zdroj M. Janík

Mgr. Danka Majerčíková, archeológ

Kysucké múzeum