Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v expozičných priestoroch Vlastivedného múzea v Krásne nad Kysucou výstavu „Drotári v umení“, ktorá priblíži výtvarné diela profesionálnych i neprofesionálnych domácich a európskych umelcov, ktoré zachytávajú drotárov pri práci, vandrovaní i pri odpočinku. Výstava zo zbierok Kysuckého múzea potrvá od 1. júla do 31. decembra 2025 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.

Výtvarné diela s drotárskym námetom začali vznikať začiatkom 19. storočia, keď maliari začali prejavovať záujem o etnografické a žánrové témy. Stvárnenie tohto motívu domácimi výtvarnými umelcami podmieňovala nielen súdobá prítomnosť drotárov a dojem výnimočnosti, ktorý v okolí vyvolávali, ale i prirodzená potreba dokumentovať a zachovávať tradície. Na obrazoch s drotárskou tematikou možno sledovať samotnú rôznorodosť a pestrosť výtvarného umenia, ktoré sa obohatilo o námet, s ktorým sa spájalo viacero tematických a ideových rovín. Postava drotára sa v tvorbe slovenských a českých umelcov tešila obľube aj v 20. storočí – v období moderny. Z významných slovenských autorov sa drotárskej tematike venovali: Janko Alexy (1894 – 1970), Alojz Struhár (1892 – 1968), Juraj Krutek (1904 – 1981), Vincent Hložník (1919 – 1997), Fero Kráľ (1919 – 2008) a Imrich Polakovič (1923 – 1989). Od 80. rokov 20. storočia až po súčasnosť sa k nemu vracali predovšetkým dvaja autori – Miroslav Cipár (1935 – 2021) a Ondrej Zimka (1937), rodáci z kysuckých drotárskych obcí Vysoká nad Kysucou-Semeteš a Turzovka.

Aj v českej kultúre patrila postava vandrujúceho slovenského drotára k rozšíreným romantickým obrazom. Vzdelané vlastenecké kruhy v ňom videli putujúceho slobodného tuláka, ktorý sa živí vlastnou šikovnosťou a dôvtipom, ale aj brata – Slováka prichádzajúceho z rustikálnej krajiny pod Tatrami. Medzi významných českých autorov, ktorí vo svojich dielach zobrazovali drotárov a drotársky kraj, patrili: Jaroslav Augusta (1878 – 1970) a Josef Kubíček (1890 – 1972).
Slovenskí drotári zaujali aj európskych výtvarných umelcov, ktorých priťahovali svojím zjavom, vandrovným spôsobom života, zvykmi a netypickým spôsobom používania drôtu. Z nich možno spomenúť mená, ako: August Hervieu (1794 – 1858?) z Francúzska, Isidor Kleine (1810 – 1844) z Nemecka a Miklós Barabás (1810 – 1898) z Maďarska. Vo svojich olejomaľbách, kresbách a grafikách zobrazovali rôzne podoby vandrovného drotárstva, no napriek tomu, že ich diela vykresľovali neľahkú realitu života drotárov, v porovnaní so slovenskou a českou tvorbou im chýba hlbšia osobná zaangažovanosť a intimita.

Kysucké múzeum vlastní jednu z najväčších kolekcií prác s motívom drotára na Slovensku. Tvorí ju 52 výtvarných diel, pričom pozoruhodná je súborom grafík z 19. storočia i akvarelov a kresieb najmä z 1. polovice 20. storočia. Niekoľko diel zobrazujúcich drotárov je od neznámych autorov. Súčasťou zbierok sú aj drevené plastiky insitných umelcov – žijúcich i nežijúcich rezbárov, ako Ján Podsklan (1951) z Čadce, Viliam Meško (1940) z Terchovej a Ján Kolesár (1915 – 1995) z Olešnej. Zastúpenie majú aj úžitkovo-dekoratívne predmety z pozinkovaného, postriebreného a pozláteného drôtu, ktorých autormi sú umeleckí drotári Alexander Hozák (1899 – 1985) z Veľkého Rovného, Juraj Šerík (1967) z Čadce (Dlhé Pole) a Róbert Hozák (1974) z Čadce-Podzávozu.

PhDr. Alojz Kontrik