PhDr. Klára Samuelisová rástla vo výtvarne veľmi zaujímavom prostredí. Jej otcom bol úspešný košický sudca a maliar JUDr. Ladislav Samuelis. Svoj záujem o výtvarné umenie pretavila do štúdia na FF UPJŠ v Prešove (odbor výtvarná výchova - slovenský jazyk) , pôsobila ako pedagogička v ĽŠU i na Technickej univerzite. Založila na ZUŠ Bernolákova v Košiciach výtvarný odbor. Desaťročie viedla medzinárodné letné umelecké tábory košického Soroptimisklubu pre umelecky talentované deti. Pôsobila aj na Slovenskom inštitúte v Prahe. Je držiteľkou Ceny primátora mesta Košice.

Zberateľstvu skla sa venuje už vyše 15 rokov a zbierka dosahuje viac ako 600 kusov. Zameriava sa predovšetkým na hutné sklo, neskôr začala zbierať aj secesné sklo. Naučila sa sklo triediť podľa sklárskych hút, kde bolo vyrobené, i podľa autorov.

Sklo, tento „materializovaný zázrak,“ je opradené mnohými legendami. Podľa najznámejšej, v podaní Pínia staršieho, vzniklo, keď si obchodníci so sódou, ktorých zahnala búrka na pobrežie Sýrie, nemali na čom pripraviť jedlo. Z lode preto priniesli hrudy sódy a rozložili oheň. Sóda sa spiekla s pieskom, a hľa, z ohňa vytekali potôčiky roztavenej priehľadnej hmoty a sklo bolo na svete. Na našom území sa už v 6. storočí stretávame so sklenenými korálikmi domáceho pôvodu. Prvé písomné správy o výrobe skla u nás pochádzajú zo 14. storočia v sklárňach v Sklených Tepliciach a Sklenom, potom i v Bardejove. Od 14. do 19. storočia vzniklo na Slovensku vyše 70 sklární. V 20.storočí u nás pracovali sklárne v Lednických Rovniach, Utekáči, Zlatne, Katarínskej Hute, Málinci, Nemšovej a Uhrovci.

Viac sa o dejinách skla i dizajne dozvedia návštevníci na výstave, ktorá potrvá do 10. septembra.

Srdečne pozývame.

Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa