V neskoršom období slúžil kaštieľ na obytné účely, v sedemdesiatych rokoch prebehla rekonštrukcia a od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum. Okrem toho sa v kaštieli konajú rôzne výstavy, pre školy sa organizujú prednášky a prezentácie, tvorivé dielne.
Pozvánky
Kysucké múzeum pripravilo v renesančnom Kaštieli Radoľa výstavu šlabikárov zo súkromnej zbierky pána Štefana Peteju z Bardejova. Výstavu zapožičalo od jeho pozostalých príbuzných, rodiny Drotárovcov.
Štefan Peteja sa so svojou zbierkou šlabikárov z celého sveta dostal do zápisu do Slovenskej knihy rekordov. Jeho vnuk Matúš hovorí: „Starý otec - Štefan Peteja - sa narodil v roku 1933 v Bardejove. Bol stavebným technikom a k šlabikárom sa dostal úplnou náhodou. Bolo to niekedy v 80. rokoch, kedy mu jeho priateľ daroval prvý šlabikár. Odvtedy začala jeho túžba v zbieraní týchto knižiek, ktorá s ním ostala až do jeho odchodu.
Nakoľko bol starý otec veľmi vynaliezavý, podarilo sa mu, aj napriek hendikepu, keďže neovládal žiaden svetový jazyk, vybudovať zbierku cca 500 ks šlabikárov z celého sveta. Neustále korešpondoval (keďže bol stará škola, tak listami písanými na písacom stroji) s veľvyslancami, umelcami, podnikateľmi, ktorí pracovali a cestovali po svete s cieľom obstarať nejaký šlabikár. Nebolo týždňa (niekedy dňa), kedy by nenapísal niekomu list, nezavolal alebo nejakým iným spôsobom neskúšal nájsť šlabikár. Má ich z každého kontinentu, vrátane rómskych, či šlabikárov písaných v Braillovom písme.
O vystavovanie zbierky bol stále veľký záujem. A to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Keď sme my, jeho vnukovia boli starší, začali sme mu prirodzene pomáhať so zbierkou a organizáciou výstav. Vždy náš však predbehol. Aj napriek tomu, že cestujeme po svete, ovládame cudzie jazyky, pracujeme s internetom, nikdy sme neboli v získavaní šlabikárov takí úspešní ako on. Mal nespočetne veľa návštev a písanie listov sa v niektorých prípadoch pretavilo do dlhých (korešpondenčných) priateľstiev s ľuďmi z USA, Ruska, či Japonska. Niektorí ho dokonca zo zvedavosti prišli navštíviť – sám si pamätám na návštevu indonézskeho veľvyslanca v Bardejove, ktorý chcel osobne vidieť človeka, ktorý ho požiadal o šlabikár.“
Na výstave v Kaštieli Radoľa sa prezentuje takmer 300 šlabikárov. Zastúpené sú všetky svetadiely okrem Antarktídy. Najviac ich je z Európy, ale nechýbajú ani islamské krajiny, africké, Čína, India a Indonézia, Austrália a Oceánia.
Výstavu dopĺňajú zbierky Kysuckého múzea z oblasti školstva. Najstarším vystaveným múzejným exponátom je čítanka z roku 1898, učebnice, mluvnice z 1. polovice 20. storočia, i učebnice z obdobia socializmu. Chýbať nemôže školská lavica, s počítadlom a glóbusom tiež z obdobia 1. ČSR, secesné fotografie kysuckých škôl, či školské pomôcky – perá, kalamáre, triedne knihy, zošity, žiacka knižka a pod.
Výstava potrvá do 11. mája 2025.
„Saruman verí, že len veľká sila môže udržať zlo pod kontrolou. Ja som prišiel na niečo iné. Zistil som, že skôr drobné, všedné činy obyčajných ľudí môžu zastaviť temnotu. Obyčajné prejavy lásky a láskavosti.“ (Gandalf Šedý, Hobit – Neočakávaná cesta)
Kysucké múzeum dlhodobo spolupracuje s nadšenými regionálnymi zberateľmi Jaroslavom Masnicom a Jaroslavom Jablonským, ktorí do tradičného múzejného prostredia prinášajú „iné svety“. Okrem výstav Retrocom zameraných na rôznu starú techniku, sme v Kaštieli Radoľa mali už svet Harryho Pottera a Sci – fi svet. Tentokrát je výstava zameraná na žáner „fantasy“, plný čarovných krajín, drakov, kúzelných bytostí a mágie. Predstavujú sa tu figúrky, karty, komiksy, filmy, PC hry, stavebnice, knihy, kartové hry s tematikou Magic The Gathering, Yu-Gi-Oh!, World of Warcraft, Pokémon, Masters of Universe, Barbar Conan, Zelda, Piráti z Karibiku, Hobit, Pán prsteňov, Zaklínač, Game of Thrones, Skylanders, Infinity, Totaku a iné.
Do Kaštieľa Radoľa pozývame všetkých nadšencov žánru „fantasy“ – hráčov, čitateľov a filmových fanúšikov.
Výstava potrvá do 22.6. 2025
Pekným zvykom medzi ľuďmi je posielať priania pri príležitosti rôznych sviatkov blízkym, rodine a známym a dať im tak najavo, že na nich myslíme. V dnešnej dobe sme navzájom spojení cez mobilné telefóny, internet. Posielame sms-ky, emaily, správy cez rôzne aplikácie, gify, či dokonca obrázky a videá vytvorené AI, ktoré sa dajú jedným klikom rozposlať hoci aj celému telefónnemu zoznamu. Čo by na to tak povedali naši starí rodičia či prarodičia... 😊
Ešte nie v tak dávnej dobe sme sa s tými, ktorí boli od nás vzdialení, a na ktorých sme mysleli, mohli spojiť cez analógové telefóny (ak voľajaký v domácnosti vtedy bol) či telefónne búdky, napísať im list alebo pohľadnicu. Práve pohľadnice, ľudovo zvané „karty“, boli dôležitým „médiom“ pri posielaní blahoprianí k rôznym sviatkom či životným jubileám. Okrem toho, mnohí sme ich aj zbierali...
Kysucké múzeum sa tak rozhodlo sprístupniť svoje zbierky a usporiadať opätovne výstavu pohľadníc – tentokrát sviatočných, nazývaných „žánrové.“ Pozýva všetkých do renesančného Kaštieľa Radoľa zaspomínať si na staré časy. Návštevníci tu uvidia rôzne „Srdečné blahoželania“ k meninám a narodeninám, pozdravy k Veľkej noci, novoročné a vianočné priania, ako aj blahopriania k sviatku MDŽ. Mnohé pohľadnice majú vyše sto rokov.
Najstaršou, 123-ročnou, je vianočná pohľadnica s anjelom trúbiacim na trúbku z roku 1902. Máme tu tiež srdečný pozdrav v maďarskom jazyku z roku 1908, veľkonočnú pohľadnicu Hanácka nevesta z roku 1909, secesný veľkonočný pozdrav (Husvéti üdvőzlet) z roku 1911, „dopisnicu“ s kresbou dievčat s vŕbami z roku 1912, pohľadnicu s farebným motívom ruží v prútenom košíku z roku 1913 atď.
Pre Kysuce zaujímavou starou pohľadnicou je pohľadnica s vyobrazením Jezuliatka rozsvecujúceho vianočný stromček zvieratkám v lese, s notovou osnovou piesne v maďarčine „Ó ty radostný, ó ty blažený.“ Napísaná je po slovensky v Kysuckom Novom Meste pre Jána Augustína (Johan Augusztinyi) v roku 1917, adresovaná k vojsku do Klagenfurtu. Text na adresnej strane je nasledovný: „Szerus mili Brat jacza pekne a srdeczne pozdravujem A vinsujem czi tito scsaszlive Vanocsnye Zvatky, abi szi sza dobre cziczel nati vanocze aj tvoimi kamaratmi a pozelam czi tento vanocsnyi ztromcsek..“
Najbohatšie zastúpenie na výstave majú pohľadnice z obdobia 1. ČSR, resp. 1. polovice 20. storočia. Sú najmä československej proveniencie, ale nájdu sa aj kúsky z Maďarska a Nemecka. Z vydavateľstiev sú zastúpené Orbis, Minerva, Václav Krátkoruký Královské Vinohrady (VKVK), Komenský, J. Burger Praha a iné.
Pohľadnice z 2. polovice 20.storočia sú s tematikou Veľkej noci a MDŽ. Z nakladateľstiev tohto obdobia sú zastúpené napr. Pravda, Pressfoto, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Svépomoc atď.
Výstava potrvá do 11. 5. 2025 a všetkých srdečne pozývame.
Mgr. Paráčová Andrea
Kaštieľ Radoľa

