V neskoršom období slúžil kaštieľ na obytné účely, v sedemdesiatych rokoch prebehla rekonštrukcia a od roku 1983 tu má svoje expozície a výstavné siene Kysucké múzeum. Okrem toho sa v kaštieli konajú rôzne výstavy, pre školy sa organizujú prednášky a prezentácie, tvorivé dielne.
Pozvánky
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, pripravilo na začiatku roka v Kaštieli Radoľa nové výstavy.
Jednou z nich je i výstava z tvorby pani Anny Kasákovej, rodáčky z obce Radoľa, nazvaná „Pre radosť“. Pani Anna maľuje odmalička, je to jej koníček. Maľuje pre svoje potešenie a pre ľudí, ktorým sa páči jej tvorba. Vo svojich dielach hľadá obyčajnú krásu, emóciu, cez ktorú vyjadruje svoj vnútorný svet. Využíva prácu s temperou na plátne. Každý obraz je samostatný príbeh, no spolu tvoria mozaiku pocitov. Inšpirácie čerpá z každodennosti, prírody, hudby, ciest, ticha. Diváka sa snaží preniesť za hranice bežného vnímania.
Jej diela pozývajú na chvíľu zastaviť a nájsť vlastné emócie, vypnúť, naplniť svoje vnútro energiou farieb a relaxom. Obrazy sú nielen vizuálnym zážitkom, ale aj pozvánkou do sveta, kde farby hovoria tam, kde slová nestačia.
Výstava trvá do 22. 3. 2026
Tešíme sa!
Mgr. Andrea Paráčová, Kaštieľ Radoľa
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch renesančného Kaštieľa Radoľa výstavu „Drotári v umení – umenie drotárov“, na ktorej môžu návštevníci vidieť výtvarné diela od profesionálnych i neprofesionálnych domácich a európskych umelcov, ktoré zachytávajú drotárov pri práci, vandrovaní i pri odpočinku. Akvarely, kresby a grafiky zo zbierok Kysuckého múzea vznikli v 19. storočí a najmä v 1. polovici 20. storočia. Z významných slovenských autorov sa drotárskej tematike venovali: Janko Alexy (1894 – 1970), Alojz Struhár (1892 – 1968), Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978), Juraj Krutek (1904 – 1981), Vincent Hložník (1919 – 1997), Fero Kráľ (1919 – 2008) či Imrich Polakovič (1923 – 1989).
V českej kultúre patrila postava vandrujúceho slovenského drotára k rozšíreným romantickým obrazom. Vzdelané vlastenecké kruhy v ňom videli putujúceho slobodného tuláka, ktorý sa živí vlastnou šikovnosťou a dôvtipom, ale aj brata – Slováka prichádzajúceho z rustikálnej krajiny pod Tatrami. Medzi významných českých autorov, ktorí vo svojich dielach zobrazovali drotárov a drotársky kraj, patrili: Jaroslav Augusta (1878 – 1970) a Josef Kubíček (1890 – 1972).
Slovenskí drotári zaujali aj európskych výtvarných umelcov, ktorých priťahovali svojím zjavom, vandrovným spôsobom života, zvykmi a netypickým spôsobom používania drôtu. Z nich možno spomenúť mená, ako: August Hervieu (1794 – 1858?), Jean Veber (1864 – 1928) obaja z Francúzska, Isidor Kleine (1810 – 1844) z Nemecka a Miklós Barabás (1810 – 1898) z Maďarska. Vo svojich olejomaľbách, kresbách a grafikách zobrazovali rôzne podoby vandrovného drotárstva, no napriek tomu, že ich diela vykresľovali neľahkú realitu života drotárov, v porovnaní so slovenskou a českou tvorbou im chýba hlbšia osobná zaangažovanosť a intimita.
Súčasťou výstavy sú aj drevené plastiky drotárov od insitných žijúcich rezbárov ako Ján Podsklan (1951) z Čadce a Viliam Meško (1940) z Terchovej. Zastúpenie majú aj úžitkovo-dekoratívne predmety z pozinkovaného, postriebreného a pozláteného drôtu, ktorých autormi sú umeleckí drotári Alexander Hozák (1899 – 1985) z Veľkého Rovného, Juraj Šerík (1967) z Čadce (Dlhé Pole) a Róbert Hozák (1974) z Čadce-Podzávozu. Výstavu dotvárajú úžitkové drôtené predmety pochádzajúce najmä z 1. polovice 20. storočia. Niektoré exponáty budú môcť návštevníci vidieť po prvýkrát. Výstava potrvá do 19. apríla 2026 a jej autorom je etnológ – kurátor Kysuckého múzea PhDr. Alojz Kontrik.
Tešíme sa na návštevu!
PhDr. Alojz Kontrik, etnológ Kysuckého múzea
Kysucké múzeum vydáva v tomto predvianočnom čase knihu „Suňogovci z Jasenice a Budatína. Dejiny rodu (barónsko – grófska vetva).“ Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia dotáciou vo výške 4000 eur.
Monografia predstavuje šľachtický rod Suňogovcov z Jasenice a Budatína, ktorý sa významne zapísal nielen do dejín Horného Považia, ale i do dejín Slovenska či Uhorského kráľovstva. V priebehu druhej polovici 16. storočia sa Suňogovci stali silnými hráčmi v Trenčianskej stolici. Ich meno bude navždy spojené s valašským a kopaničiarskym osídľovaním Kysúc a vznikom nových obcí. Zo zemanov boli postupne povýšení do grófskeho stavu. Zastávali významné krajinské hodnosti a funkcie, pôsobili ako diplomati či protitureckí bojovníci.
Monografia je zameraná na dejiny rodu a jeho úlohu najmä v regióne Kysúc. Venuje sa jednotlivým predstaviteľom , ich životu a pôsobeniu v regióne, ako aj v službách a inštitúciách kráľovstva. Rozoberá vzájomné rodinné a majetkové vzťahy, vzťahy s mešťanmi v Kysuckom Novom Meste a Žiline, vzťahy s poddanými, a susednými feudálnymi rodmi. Poukazuje i na hospodárske a sociálne pomery na budatínskom panstve, dôsledky uhorských stavovských povstaní, venuje sa i urbárskej regulácii na panstve. Rieši podiel Suňogovcov na osídľovaní a vývoju hraníc ich domínia, ako aj vplyv rodu na ustanovení štátnej hranice so Sliezskom ako dôsledok sporov s Tešínskym kniežatstvom.
Práca týmto prináša nové poznatky z hľadiska histórie (nielen) regiónu Kysúc od konca 15. až po koniec 18. storočia.
Slávnostné uvedenie monografie do života sa bude konať dňa 17. decembra 2025 o 16.30 hod. v Kaštieli Radoľa. Beseda s autorkou a historičkou Kysuckého múzea Andreou Paráčovou bude sprevádzaná vystúpením Štefana Zábojníka a žiakov zo ZUŠ Kysucké Nové Mesto. Nebude chýbať vianočný stromček a občerstvenie.
Srdečne pozývame!

