Stačí vyplniť len 18 otázok buď prostredníctvom webovej stránky či mobilnej aplikácie, alebo využiť klasickejší spôsob – službu sčítacieho asistenta.

Každé sčítanie obyvateľstva nepochybne patrí medzi významnú udalosť, ktorou sa získavajú cenné demografické a socioekonomické ukazovatele.

Z historického hľadiska predstavujú sčítania, ale aj ich predchodcovia v podobe starších súpisov a urbárov cenný historický i genealogickým prameň. Vedenie súpisov a urbárov súviselo s evidenciou pozemkového majetku a povinností poddaných. Prvý celouhorský daňový súpis pochádza z roku 1715 a bol ustanovený prijatým zákonom uhorského snemu o zavedení stáleho vojska v Uhorsku a vyberaní každoročnej vojenskej dane. Z tohto dôvodu sa v rokoch 1715 až 1720 vykonali celokrajinské súpisy daňovníkov, teda štát zaznamenal mená hláv konkrétnych hospodárstiev.

Daňový súpis 1715 z Čadce

Z urbárov k najznámejším nepochybne patrí tzv. Tereziánsky celokrajinský urbár, vydaný roku 1775, ktorému predchádzal predurbársky súpis majetku s deviatimi otázkami v jazyku ľudu. Syn Márie Terézie, osvietenský panovník Jozef II., zas zaviedol najstaršie sčítanie obyvateľstva, ktoré sa konalo v rokoch 1784 – 1787 a týkalo sa aj šľachty, čo sa ščítaniu vypomstilo, nakoľko výsledky odbojná nobilita zničila.

Ukážka z Tereziánskeho urbára Čadce (online zbierka dostupných Tereziánskych archívov k dispozícii na adrese:https://archives.hungaricana.hu/hu/urberi/)

V 18. a 19. storočí prebehlo viacero súpisov, z ktorých medzi známejšie patrí regnikolárny alebo dikálny (daňový) súpis z roku 1828, spísaný v latinčine, ktorý uvádza meno daňovníka (hlavu rodiny), počet daňovníkov každého pohlavia vo veku od 18 do 60 rokov. Z toho sa môžeme dozvedieť cenné údaje aj o spoločenskom statuse (nobilita, mešťan, sedliak, želiar, podželiar, obchodník, úradník a pod.), pričom zistíme aj údaje o služobníctve. Z hospodárskych údajov nám regnikolárny súpis prezrádza informácie o veľkosti pôdy, sadov, lúk, lesov, viníc aj s údajmi o výnosoch. Okrem toho v dikálnom súpise z roku 1828 vyčítame informácie aj o chovaných hospodárskych zvieratách (od veľkých zvierat ako kone, voly, kravy až po malé domáce zvieratá ovce, ošípané, kozy).

Ukážka regnikolárneho súpisu 1828 z Čadce (dostupné po zaregistrovaní na mormonskej stránke familysearch https://lnk.sk/kprh) 

Prvé moderné sčítanie obyvateľstva v Uhorsku sa konalo v roku 1869. Zákon o sčítaní ľudu z 29. marca 1869 určil, že sčítanie sa bude vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou, a to (s výnimkou roku 1869) v roku 1880, 1890, 1900 a 1910. V tomto prvom sčítaní nájdeme podobné hospodársko-majetkové údaje ako v regnikolárnom súpise, avšak podarilo sa v ňom zachytiť aj všetkých obyvateľov domácnosti, pričom sa uvádzalo meno a priezvisko, dátum narodenia, profesia i gramotnosť sčítaného obyvateľstva. Nanešťastie sa nezachovalo pomerne veľké množstvo sčítacích hárkov z viacerých žúp, preto je problematické ich dohľadávanie v jednotlivých archívoch.

Posledným sčítaním starej éry existencie Rakúsko-Uhorska bolo to z roku 1910, ktoré je zaujímavé najmä z hľadiska sledovania národnostnej štruktúry krajiny. Bolo poznačené dobou vzniku - silnou maďarizáciou a poznačené praktikami sčítacích komisárov – provládnych úradníkov. Ich priamym pričinením sa maďarský národ obohatil o tzv. štatistických Maďarov, čo malo za následok štatistické skreslenie skutočnej národnostnej štruktúry obyvateľstva Uhorska, ktoré dokonca ovplyvňovalo slovensko-maďarské politické vzťahy aj po zániku monarchie. 

Aj z dôvodu „korektnosti“ zozbieraných údajov zo sčítania z roku 1910 pristúpila novovzniknutá Československá republika k svojmu vlastnému, prvému a mimoriadnemu sčítaniu obyvateľstva Slovenska v roku 1919, označované aj za tzv. Šrobárov popis ľudu. Po tomto vskutku mimoriadnom sčítaní, ktoré sa vykonalo mimo bežného a zaužívaného 10 ročného cyklu, sa uskutočnilo prvé československé sčítanie ľudu a bytov v polovici februára roku 1921.

Výsledky prvého československého sčítania na príklade Čadce a iných miest

V podobnom duchu sa nieslo aj ďalšie, v poradí druhé československé sčítanie ľudu, ktoré sa uskutočnilo k 1. decembru 1930 podľa zákona č. 47/1927 Sb. Zaujímavosťou tohto sčítania bolo napríklad zisťovanie fertility (plodnosti) žien. V početných štatistických ukazovateľoch nájdeme aj evidenciu telesných vád podľa pohlavia, na základe čoho môžeme zistiť počet zdravotne znevýhodnených obyvateľov, napríklad hluchonemých či počet občanov bez rúk a nôh.

Výsledky zistení telesných vád obyvateľov v druhom československom sčítaní obyvateľstva (príklad Čadca a iné mestá)

Ako vo všeobecnosti vyzeralo toto štatistické zisťovanie na Kysuciach, si môžeme urobiť jasnú predstavu i na základe dobových novinových správ. Známy dvojtýždenník Kysucké hlasy, ktorý vychádzal v Čadci v rokoch 1927 až 1933 vďaka Jozefovi Hrancovi, tamojšiemu advokátovi, redaktorovi a vydavateľovi, sa otázke sčítania venoval hneď v prvom čísle vydanom roku 1931.

Výsledky sčítania ľudu z čadčianskeho okresu na stránkach Kysuckých hlasov (ročník V, číslo 1, strana 2)

Len o niekoľko čísiel neskôr vyšiel aj zaujímavý článok, v ktorom redakcia Kysuckých hlasov opísala neľahkú činnosť sčítacích komisárov na príklade Turzovky.

Príspevok sčítacieho komisára publikovaný na stránkach Kysuckých hlasov (ročník V, číslo 4, strany 2 a 3)

Digitálny záznam sčítacieho hárku z roku 1930 z predmetnej Turzovky si môžete pozrieť online prostredníctvom portálu slovakiana: https://lnk.sk/jtf6 (Začiarnené záznamy sú z dôvodu platnosti ochrany osobných údajov).

Nasledovné sčítania sa uskutočnili až v rokoch 1946, 1950, 1961, 1970, 1980 a 1991, ktoré predstavovalo posledné československé sčítanie. V histórii samostatnej Slovenskej republiky sa zrealizovali májové sčítania v rokoch 2001, 2011 a teraz nás čaká najmodernejší spôsob zisťovania štatistických údajov, tak vzdialený od praxe sčítacích komisár spred sto rokov.

Tomáš Adamčík, Kysucké múzeum v Čadci

Použité a odporúčané zdroje a stránky k histórii súpisov a sčítaní:

web Slovenského štatistického úradu, Českého štatistického úradu, geni.sk, slovakiana, hungaricana.hu, digitálna knižnica ULIB

ŽUDEL, Juraj: Národnostná štruktúra obyvateľstva Slovenska roku 1910. In: Geografický časopis, roč. 46, číslo 4, 1994, s. 409-422.

TIŠLIAR, Pavol: Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. Bratislava : Statis, 2007.